Dneska sa po dlhšej dobe ozývam a bude to iba krátky príspevok. Dosť som v poslednom čase zaujatý tzv. zelenou energiou. Je to krásna cesta, ako podnikať v každej krajine, na Slovensku bude od nového roku výkup 13,50 Sk za jeden kilowat. Rátal som návratnosť takejto investície do solárnych fotovoltických systémov a vychádza to niekde medzi 4 až 5 rokov.
Keď si zoberiete, že záruka na solárne panely je 15-25 rokov, myslím si, že je to krásna príležitosť pre skvelé podnikanie. Celkom ma zaujíma váš názor. Mnohých odradí, že štát nákup solárnych systémov nedotuje, napríklad v porovnaní s Českou Republikou. Myslíte, že je to taký problém? Ani tam to nedotujú pre podnikanie iba pre použitie doma. Ale my sa tu bavíme o podnikaní...
Veľmi vás prosím o reakcie na túto tému. Budem sa jej bližie venovať aj v ďalších príspevkoch, ale chcel by som mať spätnú väzbu...
štvrtok 13. novembra 2008
utorok 14. októbra 2008
Rozumieť peniazom
Poctivo čítam knihy o tom, ako podnikať úspešne a až prednedávnom som pochopil, ako to myslia s porozumením peňazí. Veď, hovorím si, viem aké sú moje príjmy a aké sú moje výdavky. Len nemám čas sa tomu venovať, pretože mám príliš veľa práce. Veď nakoniec, na to mám účtovníčku.
Lenže čo som zistil, keď som sa obzrel späť. Neviem ako si reálne firma stojí, pretože všetky podklady má účtovníčka, príjmy a náklady do konca roka viem odhadnúť iba tak z pamäti, neviem povedať, ktorá z mojich činností je ekonomicky zaujímavá a ktorá je stratou času, iba si to myslím. Dokonca ani neviem povedať, či je fakt pravda, že väčšinu roboty urobím u nás vo firme ja, alebo je to iba moja predstava.
Čítam teraz jednu knižku, volá sa Small Business Finance. Napísali ju tréneri kurzu o peniazoch na London Business School. Celkom zaujímavé čítanie. Najvtipnejší bol úvod. Píšu, že spravili štúdiu, podľa ktorej iba 1 podnikateľ z 50 rozumie peniazom. Tí, ktorí sa prihlásili na kurz mali toto spoločné:
Lenže čo som zistil, keď som sa obzrel späť. Neviem ako si reálne firma stojí, pretože všetky podklady má účtovníčka, príjmy a náklady do konca roka viem odhadnúť iba tak z pamäti, neviem povedať, ktorá z mojich činností je ekonomicky zaujímavá a ktorá je stratou času, iba si to myslím. Dokonca ani neviem povedať, či je fakt pravda, že väčšinu roboty urobím u nás vo firme ja, alebo je to iba moja predstava.
Čítam teraz jednu knižku, volá sa Small Business Finance. Napísali ju tréneri kurzu o peniazoch na London Business School. Celkom zaujímavé čítanie. Najvtipnejší bol úvod. Píšu, že spravili štúdiu, podľa ktorej iba 1 podnikateľ z 50 rozumie peniazom. Tí, ktorí sa prihlásili na kurz mali toto spoločné:
- nevedeli ako sa im vo firme finančne darí - či sú v zisku alebo v strate
- boli extrémne vyťažení
- boli veľmi šikovní
- zvyčajne nevedeli kedy rásť a preto si všetko robili sami
- naučiť sa základy podvojného účtovníctva
- naučiť sa čítať Súvahu, Výsledovku, Výkaz ziskov a strát, Výkaz majetku, atď.
- nainštalovať si u seba účtovníctvo a nech mi účtovníčka posiela exporty od nej
- spraviť si analýzu faktúr - vydaných i prijatých, aby som vedel za nejaké obdobie povedať, čo je ziskové a čo naopak stratou času
- pripraviť si do konca roka cash-flow po týždňoch, ako sa predpokladá, že sa budú financie vyvíjať a pravideľne to korigovať podľa reality
streda 17. septembra 2008
Zjednodušený pohľad na hypotekárnu krízu
Viem, že pohľad, ktorý teraz popíšem je vcelku zjednodušený, ale nejako takto by to kľudne mohlo byť...
Začneme tým, že je všetko v poriadku, t.j. pár rokov späť. Banky ponúkajú nie príliž ľahko získateľné úvery, ceny nehnuteľností sú na nejakej cene. Aby sme neboli iba v teoretickej rovine dajme, že byt stojí 1 milión korún.
Stúpne ekonomická sila obyvateľstva a banky vedia, že predať hypotéku je úžasný business, veľmi ľahko a dobre zarobený veľký balík peňazí. Tak sprístupnia úvery čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dajú lepšie percentá, zníži sa potreba zabezpečenia, ľudia nemusia mať našetrených 30 a viac percent, aby nehnuteľnosť získali, nemusia mať ani taký príjem. Rapídne vzrastie počet tých, ktorí si hypotéku môžu dovoliť. Prenájmy sú drahšie ako platenie hypotéky.
Logicky vzrastie dopyt po bytoch, každý chce bývať vo vlastnom. Na základe tohto dopytu začnú stúpať ceny nehnuteľností. A náš byt zrazu stojí 2 milióny. Ten istý byt, iba o pár rokov starší. Mnoho ľudí sa neskoro spamätá a začne nakupovať byty, pretože nájmy sú stále vysoké a považujú to za skvelú investíciu. Lenže s rastúcou ponukou klesajú aj prenájmy...
Po ukončení fixácie úrokov na hypotéke začne banka percentá zvyšovať. Je to aj preto, že na začiatku tie percentá boli znížené aby pritiahli čo najviac ľudí. A tak ľudom rastú splátky. A začne rásť aj skupina ľudí, ktorí to nebudú stíhať platiť. Banky majú neplatičov a ich počet rastie.
Tak sa banky začnú brániť tým, že sprísnia podmienky na udelenie úveru. Volajú to ochranou svojich zdrojov. Menej ľudí dostane úver a klesne aj dopyt po nehnuteľnostiach, nemá totiž kto kupovať.
Vzhľadom na nízky dopyt začnú klesať ceny nehnuteľností, ktoré predtým rástli ako zmyslov zbavené. Náš spomínaný byt sa dostane na hodnotu 1,5milióna. Bavme sa teraz o tých, ktorí kúpili byt, keď stál 2 milióny. Banka im zvýšila úroky a tak platia dosť veľa peňazí.
Pokiaľ by to nezvládali platiť, musia byt predať. Lenže jeho cena klesla tak, že keby ho predali, ešte stále sú v mínuse a vlastne by nemali ani byt a ešte aj dlh 500 tísíc v banke. Prečo 500 tisíc? Pretože banky vymysleli super vec /pre ne, nie pre ľudí/, ktorá sa volá anuitné splácanie. To znamená, že keď vám napíšu, že úrok je 6 percent, to nie je tak, že vaša splátka sa skladá zo splátky istiny vo výške 94% a úroku 6%. Je to tak, že najskôr sa platia úroky a až potom istina. Prvý rok je to okolo 90% úrok a 10% istina. Tak sa vám stane, že po nejakých 2 rokoch nemáte skoro nič z dlhu splatené, platili ste totiž iba úroky. Tento pomer sa rokmi mení, keď má banka pokrytý svoj zisk.
Ak by ste si mysleli, že šanca pre takýchto ľudí je, že prejdú do druhej banky, ktorá má v reklame lepšie podmienky, je tu jedna perlička. Totiž podľa zákona o hypotékach sa hypotéka dá použiť iba na kúpu nehnuteľnosti. Toto kto vymyslel bol buď vlastizradca alebo mentálne retardovaný. Znamená to to, že nemôžete ísť do inej banky a zobrať si tam hypotéku, aby ste ňou vyplatili tú, ktorú máte. Pretože to nie je kúpa nehnuteľnosti... Takže banka si vás uviaže a skoro nemáte šancu s tým bojovať.
No ale späť k nášmu príbehu. Čo s tými chudákmi, ktorí nestíhajú platiť a ich byt už nemá takú hodnotu, aby jeho predajom získali dosť prostriedkov, aby aspoň vyplatili úver v banke? To je otázka na ktorú nepoznám odpoveď. Ale asi nie som sám, keďže tu máme krízu.
To, že na Slovensku ešte nie je, je podľa mňa dočasné. Samozrejme, pokiaľ niekto má peniaze, v čase prepadu ceny nehnuteľností ich môže nakúpiť, počkať pár rokov, kým všetko prejde a super na tom zarobí. Kto peniaze nemá, toho čakajú ťažké časy. A osobne si myslím, že na tom má podstatnú vinu bankový sektor.
Začneme tým, že je všetko v poriadku, t.j. pár rokov späť. Banky ponúkajú nie príliž ľahko získateľné úvery, ceny nehnuteľností sú na nejakej cene. Aby sme neboli iba v teoretickej rovine dajme, že byt stojí 1 milión korún.
Stúpne ekonomická sila obyvateľstva a banky vedia, že predať hypotéku je úžasný business, veľmi ľahko a dobre zarobený veľký balík peňazí. Tak sprístupnia úvery čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dajú lepšie percentá, zníži sa potreba zabezpečenia, ľudia nemusia mať našetrených 30 a viac percent, aby nehnuteľnosť získali, nemusia mať ani taký príjem. Rapídne vzrastie počet tých, ktorí si hypotéku môžu dovoliť. Prenájmy sú drahšie ako platenie hypotéky.
Logicky vzrastie dopyt po bytoch, každý chce bývať vo vlastnom. Na základe tohto dopytu začnú stúpať ceny nehnuteľností. A náš byt zrazu stojí 2 milióny. Ten istý byt, iba o pár rokov starší. Mnoho ľudí sa neskoro spamätá a začne nakupovať byty, pretože nájmy sú stále vysoké a považujú to za skvelú investíciu. Lenže s rastúcou ponukou klesajú aj prenájmy...
Po ukončení fixácie úrokov na hypotéke začne banka percentá zvyšovať. Je to aj preto, že na začiatku tie percentá boli znížené aby pritiahli čo najviac ľudí. A tak ľudom rastú splátky. A začne rásť aj skupina ľudí, ktorí to nebudú stíhať platiť. Banky majú neplatičov a ich počet rastie.
Tak sa banky začnú brániť tým, že sprísnia podmienky na udelenie úveru. Volajú to ochranou svojich zdrojov. Menej ľudí dostane úver a klesne aj dopyt po nehnuteľnostiach, nemá totiž kto kupovať.
Vzhľadom na nízky dopyt začnú klesať ceny nehnuteľností, ktoré predtým rástli ako zmyslov zbavené. Náš spomínaný byt sa dostane na hodnotu 1,5milióna. Bavme sa teraz o tých, ktorí kúpili byt, keď stál 2 milióny. Banka im zvýšila úroky a tak platia dosť veľa peňazí.
Pokiaľ by to nezvládali platiť, musia byt predať. Lenže jeho cena klesla tak, že keby ho predali, ešte stále sú v mínuse a vlastne by nemali ani byt a ešte aj dlh 500 tísíc v banke. Prečo 500 tisíc? Pretože banky vymysleli super vec /pre ne, nie pre ľudí/, ktorá sa volá anuitné splácanie. To znamená, že keď vám napíšu, že úrok je 6 percent, to nie je tak, že vaša splátka sa skladá zo splátky istiny vo výške 94% a úroku 6%. Je to tak, že najskôr sa platia úroky a až potom istina. Prvý rok je to okolo 90% úrok a 10% istina. Tak sa vám stane, že po nejakých 2 rokoch nemáte skoro nič z dlhu splatené, platili ste totiž iba úroky. Tento pomer sa rokmi mení, keď má banka pokrytý svoj zisk.
Ak by ste si mysleli, že šanca pre takýchto ľudí je, že prejdú do druhej banky, ktorá má v reklame lepšie podmienky, je tu jedna perlička. Totiž podľa zákona o hypotékach sa hypotéka dá použiť iba na kúpu nehnuteľnosti. Toto kto vymyslel bol buď vlastizradca alebo mentálne retardovaný. Znamená to to, že nemôžete ísť do inej banky a zobrať si tam hypotéku, aby ste ňou vyplatili tú, ktorú máte. Pretože to nie je kúpa nehnuteľnosti... Takže banka si vás uviaže a skoro nemáte šancu s tým bojovať.
No ale späť k nášmu príbehu. Čo s tými chudákmi, ktorí nestíhajú platiť a ich byt už nemá takú hodnotu, aby jeho predajom získali dosť prostriedkov, aby aspoň vyplatili úver v banke? To je otázka na ktorú nepoznám odpoveď. Ale asi nie som sám, keďže tu máme krízu.
To, že na Slovensku ešte nie je, je podľa mňa dočasné. Samozrejme, pokiaľ niekto má peniaze, v čase prepadu ceny nehnuteľností ich môže nakúpiť, počkať pár rokov, kým všetko prejde a super na tom zarobí. Kto peniaze nemá, toho čakajú ťažké časy. A osobne si myslím, že na tom má podstatnú vinu bankový sektor.
piatok 5. septembra 2008
V čom podnikať?
Keďže vidím, že otázka v čom podnikať je pre vás podľa štatistík na prvom mieste, síce je to v rozpore s tým, čomu verím a o čom píšem, ale skúsim zopár nápadov, ktoré som vyčítal na webe.
1. Parkovisko pre dlhé parkingy
Všetci robia parkoviská na pár minút, možno na pár hodín. Ale kde parkujú ľudia, ktorí idú na dovolenku alebo letia niekam lietadlom? Buď to risknú niekde v uličkách alebo u známych, hlavne keď nie sú z mesta, odkiaľ odchádzajú. Čo tak urobiť parkovisko práve pre nich? Rozumná denná sadzba, uzavreté. Ja viem, že na letisku BA niečo také je, ale nie každý tam zostane kvôli cene.
2. Štvorčekový papier s bielymi čiarami
Všetky čiary sú dnes na štvorčekových papieroch tmavšie ako papier. Keby tomu bolo naopak, lepšie by vyznel text, ktorý napíšete. V Kanade, Nemecku, Nórsku, Švédsku a v UK sa už predáva. Možno by to stálo za to dovážať a predávať do aj na Slovensku. Zastúpenie tu nie je.
3. Reštaurácia, kde si jedlo uvarí každý sám
Ideálne pre rôzne neformálne stretnutia, zvyčajne týkajúce sa obchodu. Manažéri sa uvolnia, bavia sa otvorenejšie a nestresujú sa iba prácou. Veľmi radi si zaplatia za to, že jedlo nedostanú hotové ale musia si ho pripraviť. Profesionálny kuchár by mohol slúžiť ako poradca ak siho zavolajú na pomoc.
4. Plánovanie darčekov
Každý má rád spontánne darčeky, ale nie vždy je na to čas a o fantázii ani nehovorím. Čo tak spraviť špeciálny portál, ktorý by komunikoval s mnohými elektronickými obchodmi a tam by si používateľ popísal svojich blízkych s dátumami narodenia. Potom by si iba pozadával z rôznych obchodov vždy, keď nájde niečo zaujímavé a keď príde čas, portál sám tovar objedná a doručí oslávencovi.
5. Kníhkupectvo
Ja viem, úplne bežný nápad, ale ľudia naozaj čítajú a čítajú veľa. Asi by som nešiel do elektronického, ale kamenné by bolo super, hlavne keby malo svoj charakter. Postupne sa mnohé kníhkupectvá menia na obchodné domy. Treba vytvoriť niečo, kde sa ľudia budú cítiť ako doma, kde sa budú stretávať s priateľmi, alebo si tam iba prídu niečo prečítať. To znamená mať knihy len tak na prečítanie. Také spojenie domova, knižnice a kníhkupectva.
Tak, aspoň niečo. Ale do čoho by som ja osobne nešiel (to berte iba ako môj názor, nie radu. Platí v čase písania, trh sa stále vyvíja):
1. Parkovisko pre dlhé parkingy
Všetci robia parkoviská na pár minút, možno na pár hodín. Ale kde parkujú ľudia, ktorí idú na dovolenku alebo letia niekam lietadlom? Buď to risknú niekde v uličkách alebo u známych, hlavne keď nie sú z mesta, odkiaľ odchádzajú. Čo tak urobiť parkovisko práve pre nich? Rozumná denná sadzba, uzavreté. Ja viem, že na letisku BA niečo také je, ale nie každý tam zostane kvôli cene.
2. Štvorčekový papier s bielymi čiarami
Všetky čiary sú dnes na štvorčekových papieroch tmavšie ako papier. Keby tomu bolo naopak, lepšie by vyznel text, ktorý napíšete. V Kanade, Nemecku, Nórsku, Švédsku a v UK sa už predáva. Možno by to stálo za to dovážať a predávať do aj na Slovensku. Zastúpenie tu nie je.
3. Reštaurácia, kde si jedlo uvarí každý sám
Ideálne pre rôzne neformálne stretnutia, zvyčajne týkajúce sa obchodu. Manažéri sa uvolnia, bavia sa otvorenejšie a nestresujú sa iba prácou. Veľmi radi si zaplatia za to, že jedlo nedostanú hotové ale musia si ho pripraviť. Profesionálny kuchár by mohol slúžiť ako poradca ak siho zavolajú na pomoc.
4. Plánovanie darčekov
Každý má rád spontánne darčeky, ale nie vždy je na to čas a o fantázii ani nehovorím. Čo tak spraviť špeciálny portál, ktorý by komunikoval s mnohými elektronickými obchodmi a tam by si používateľ popísal svojich blízkych s dátumami narodenia. Potom by si iba pozadával z rôznych obchodov vždy, keď nájde niečo zaujímavé a keď príde čas, portál sám tovar objedná a doručí oslávencovi.
5. Kníhkupectvo
Ja viem, úplne bežný nápad, ale ľudia naozaj čítajú a čítajú veľa. Asi by som nešiel do elektronického, ale kamenné by bolo super, hlavne keby malo svoj charakter. Postupne sa mnohé kníhkupectvá menia na obchodné domy. Treba vytvoriť niečo, kde sa ľudia budú cítiť ako doma, kde sa budú stretávať s priateľmi, alebo si tam iba prídu niečo prečítať. To znamená mať knihy len tak na prečítanie. Také spojenie domova, knižnice a kníhkupectva.
Tak, aspoň niečo. Ale do čoho by som ja osobne nešiel (to berte iba ako môj názor, nie radu. Platí v čase písania, trh sa stále vyvíja):
- elektronický obchod - akýkoľvek
- bio potraviny
- realitná kancelária
- investícia do nehnuteľností za účelom prenájmu
štvrtok 28. augusta 2008
Je dobrý nápad základom podnikania?
Pozerám sa do štatistík návštevnosti môjho blogu a zisťujem, že najviac vás zaujíma v čom podnikať. Musím Vám povedať, že to je logické a keby som sa chcel orientovať iba na návštevnosť, každý týždeň by som uverejnil zopár tipov. Ale dnes sa na túto otázku pozriem inak.
Nedávno som dočítal úžasnú knihu "Firmy, ktoré pretrvávajú" (Built to Last) od Jima Colinsa a jeho kolegu, ktorého meno som si žiaľ nezapamätal. Je to vlastne vedecká štúdia, ktorá hodnotí 18 firiem, ktoré nazýva vizionárske a ku nim 18 porovnávacích firiem. Každá z týchto firiem je na trhu cca. 100 rokov, niektoré ešte podstatne viac.
Myslíte si, že všetky začínali s tým, čo robia dnes, alebo že všetky začínali s nejakým nápadom? Vôbec nie. Mnohé z nich vznikli, pretože ich zakladatelia proste chceli podnikať a dokonca ani netušili v čom. Takým príkladom je Mariott. Dnes všetci vieme, čo je Mariott, ale vedeli ste, že jej zakladateľ s manželkou sa rozhodli podnikať, založili firmu a až potom začali hľadať možnosti?
Alebo že 3M bola na začiatku skrachovaná baňa, že Boening chvíľu predával nábytok, Sony polievky, IBM mäsiarske váhy?
Veľa ľudí má problém s tým, že čaká na skvelý nápad a keď ho bude mať, začne podnikať. To je chyba. Ľahko sa môže stať, že keď začnete sa ten nápad ukáže ako zlý. Čo potom? Nazad do zamestnania a pár rokov splácať dlhy? Ešte inak. Povedzme, že máte skvelý nápad ale ešte ste nepodnikali. Určite podnikanie zvládnete, keď ho nepoznáte? Odkiaľ zoberiete skúsenosti? A odkiaľ peniaze? Nechcem vám vstupovať do svedomia, iba vás motivovať.
Začnite podnikať aj popri zamestnaní, naučte sa, ako sa to robí, aké sú zákony, ktoré potrebujete vedieť, účtovníctvo, obchodné jednania, vedenie malého tímu ľudí (kľudne externých ako na začiatku budete aj vy), reklamu, vybavovačky a kopec iných "drobností". Toto urobte v malom a až s týmito skúsenosťami budete pripravení na väčšie podnikanie bez zbytočného hazardu.
Jednoducho, kľudne začnite a nečakajte na skvelý nápad, ktorý vám zarobí miliardy. Ten totiž treba vedieť zrealizovať...
Nedávno som dočítal úžasnú knihu "Firmy, ktoré pretrvávajú" (Built to Last) od Jima Colinsa a jeho kolegu, ktorého meno som si žiaľ nezapamätal. Je to vlastne vedecká štúdia, ktorá hodnotí 18 firiem, ktoré nazýva vizionárske a ku nim 18 porovnávacích firiem. Každá z týchto firiem je na trhu cca. 100 rokov, niektoré ešte podstatne viac.
Myslíte si, že všetky začínali s tým, čo robia dnes, alebo že všetky začínali s nejakým nápadom? Vôbec nie. Mnohé z nich vznikli, pretože ich zakladatelia proste chceli podnikať a dokonca ani netušili v čom. Takým príkladom je Mariott. Dnes všetci vieme, čo je Mariott, ale vedeli ste, že jej zakladateľ s manželkou sa rozhodli podnikať, založili firmu a až potom začali hľadať možnosti?
Alebo že 3M bola na začiatku skrachovaná baňa, že Boening chvíľu predával nábytok, Sony polievky, IBM mäsiarske váhy?
Veľa ľudí má problém s tým, že čaká na skvelý nápad a keď ho bude mať, začne podnikať. To je chyba. Ľahko sa môže stať, že keď začnete sa ten nápad ukáže ako zlý. Čo potom? Nazad do zamestnania a pár rokov splácať dlhy? Ešte inak. Povedzme, že máte skvelý nápad ale ešte ste nepodnikali. Určite podnikanie zvládnete, keď ho nepoznáte? Odkiaľ zoberiete skúsenosti? A odkiaľ peniaze? Nechcem vám vstupovať do svedomia, iba vás motivovať.
Začnite podnikať aj popri zamestnaní, naučte sa, ako sa to robí, aké sú zákony, ktoré potrebujete vedieť, účtovníctvo, obchodné jednania, vedenie malého tímu ľudí (kľudne externých ako na začiatku budete aj vy), reklamu, vybavovačky a kopec iných "drobností". Toto urobte v malom a až s týmito skúsenosťami budete pripravení na väčšie podnikanie bez zbytočného hazardu.
Jednoducho, kľudne začnite a nečakajte na skvelý nápad, ktorý vám zarobí miliardy. Ten totiž treba vedieť zrealizovať...
pondelok 4. augusta 2008
SolarSys.sk - predstavenie - predajca solárnych systémov
Dnes trošku využijem svoj blog na reklamu mojej novej aktivity. Jedná sa o spoločnosť, ktorá sa venuje predaju solárnych fotovoltických systémov. Web stránku máme www.solarsys.sk.
Myslím si, že v solárnej energii je obrovská budúcnosť a že úspora finančných prostriedkov za nákup energii je iba malá časť toho, čo vám solárna energia prinesie. Ďalším nezanedbateľným aspektom je fakt, že množstvo krajín okolo tej našej odkupuje od domácich výrobcov elektrickú energiu, takže im v podstate nielen šetria peniažky ale ešte naopak, domáci výrobcovia si môžu zarobiť. A čo sa týka dotácií na Slovensku, od nového roka by sme ich mali mať rozbehnuté aj tu. Taaaakže možno aj toto je cesta ako si zarobiť alebo začať úspešne podnikať. Veď elektrickej energie máme nedostatok...
V neposlednom rade je tu aj ochrana životného prostredia. Solárny panel na rozdiel od napr. tepelnej elektrárne neznečisťuje životné prostredie. No a všetci chceme, aby aj naše deti a deti ich detí mohli chodiť voľne po prírode, bez rúška na tvári, nie?
Takže ak máte čas a chuť, www.solarsys.sk je tu pre vás. Kľudne sa nás čokoľvek spýtajte, radi odpovieme. Ceny ku produktom postupne dopĺňame.
Myslím si, že v solárnej energii je obrovská budúcnosť a že úspora finančných prostriedkov za nákup energii je iba malá časť toho, čo vám solárna energia prinesie. Ďalším nezanedbateľným aspektom je fakt, že množstvo krajín okolo tej našej odkupuje od domácich výrobcov elektrickú energiu, takže im v podstate nielen šetria peniažky ale ešte naopak, domáci výrobcovia si môžu zarobiť. A čo sa týka dotácií na Slovensku, od nového roka by sme ich mali mať rozbehnuté aj tu. Taaaakže možno aj toto je cesta ako si zarobiť alebo začať úspešne podnikať. Veď elektrickej energie máme nedostatok...
V neposlednom rade je tu aj ochrana životného prostredia. Solárny panel na rozdiel od napr. tepelnej elektrárne neznečisťuje životné prostredie. No a všetci chceme, aby aj naše deti a deti ich detí mohli chodiť voľne po prírode, bez rúška na tvári, nie?
Takže ak máte čas a chuť, www.solarsys.sk je tu pre vás. Kľudne sa nás čokoľvek spýtajte, radi odpovieme. Ceny ku produktom postupne dopĺňame.
štvrtok 24. júla 2008
Základné akcelerátory úspešného podnikania
Touto témou som sa v minulosti už zaoberal, ale považujem ju za dôležitú a tak o nej niečo popíšem aj dnes.
Pokiaľ si myslíte, že základ úspechu je výborný produkt, potom by som si opäť dovolil nakresliť MI trojuholník od pána Kiyosakiho:
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch.
Čiže fajn, že máme produkt, ale pokiaľ nemáme doriešené právne vzťahy, komunikáciu so zákazníkom a taktiež vnútri tímu, či tok peňazí, skôr či neskôr to tvrdo zabrzdí náš cieľ. Takže myslime na to globálne.
No, lenže, čo sú tie akcelerátory businessu? Veľmi jednoduché. Sú dva a síce: peniaze druhých ľudí a čas druhých ľudí.
Nie je múdre dávať do businessu všetky svoje peniaze, nájdite si niekoho, kto vám na to prispeje. Nech spolu nesiete riziko. Ja viem, že to nie je ľahké, banky na Slovensku vôbec nepoznajú pojem riziko, ale pohľadajte. Môžu to byť aj vaši zamestnanci. A môže to byť dokonca tak, že sa s nimi dohodnete na menšej mzde s tým, že keď sa rozbehnete im všetko doplatíte aj s bonusom. Verte, dá sa to. Bill Gates začal práve takto.
A čas druhých ľudí. To nemusia byť vždy iba zamestnanci, to môžu byť rôzne formy spolupráce cez brugádnikov, živnostníkov, pomôcť môže i rodina, možno dobrí kamaráti... Vtipné je, že práve v týchto dňoch som prijal dvoch ľudí a zisťujem, že mám ešte menej času, lebo ich treba zaučiť, pripraviť pre nich prácu a kontrolovať výsledky. Ale to je dočasné a verím, že práve ich čas ušetrí ten môj. Takže, začnime aktívne spolupracovať...
Pokiaľ si myslíte, že základ úspechu je výborný produkt, potom by som si opäť dovolil nakresliť MI trojuholník od pána Kiyosakiho:
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch.
Čiže fajn, že máme produkt, ale pokiaľ nemáme doriešené právne vzťahy, komunikáciu so zákazníkom a taktiež vnútri tímu, či tok peňazí, skôr či neskôr to tvrdo zabrzdí náš cieľ. Takže myslime na to globálne.
No, lenže, čo sú tie akcelerátory businessu? Veľmi jednoduché. Sú dva a síce: peniaze druhých ľudí a čas druhých ľudí.
Nie je múdre dávať do businessu všetky svoje peniaze, nájdite si niekoho, kto vám na to prispeje. Nech spolu nesiete riziko. Ja viem, že to nie je ľahké, banky na Slovensku vôbec nepoznajú pojem riziko, ale pohľadajte. Môžu to byť aj vaši zamestnanci. A môže to byť dokonca tak, že sa s nimi dohodnete na menšej mzde s tým, že keď sa rozbehnete im všetko doplatíte aj s bonusom. Verte, dá sa to. Bill Gates začal práve takto.
A čas druhých ľudí. To nemusia byť vždy iba zamestnanci, to môžu byť rôzne formy spolupráce cez brugádnikov, živnostníkov, pomôcť môže i rodina, možno dobrí kamaráti... Vtipné je, že práve v týchto dňoch som prijal dvoch ľudí a zisťujem, že mám ešte menej času, lebo ich treba zaučiť, pripraviť pre nich prácu a kontrolovať výsledky. Ale to je dočasné a verím, že práve ich čas ušetrí ten môj. Takže, začnime aktívne spolupracovať...
pondelok 14. júla 2008
V čom podnikať
Keď sa dívam do štatistík vyhľadávaní, práve toto slovné spojenie definitívne vyhráva. Aj preto sa mu dneska chcem trošku povenovať. A ešte, pred pár mesiacmi som viedol diskusiu s jedným návštevníkom stránky, ktorý mi písal, že nie je šanca zohnať peniaze na začiatok jeho podnikania, takže sa krátko vrátim aj k tomu.
V čom podnikať. Nezakladajte si firmu preto, že viete v čom podnikať. Ja som si firmu založil, pretože som chcel čistiť počítače. Samozrejme, nemal som ani tušenia čo je to prieskum trhu. Skočil som na živnosťák a bolo to. Krátko po založení som zistil, že absolútne nikto o moju službu nestojí. Tak som začal robiť niečo iné. Teda, ak viete v čom podnikať, ťažko povedať, či to bude platiť aj za pár týždňov či mesiacov. Verím, že lepšie ako vedieť v čom podnikať je ísť na to takto:
1. založte si firmu
2. vyberte si smer, čo chcete dosiahnuť, ktorým sa chcete uberať - všeobecný ale taký, aby to bol váš cieľ
3. začnite a kľudne kráčajte ku svojmu cieľu kľukatými cestičkami
Napríklad, cieľ môže byť "stať sa technologickým lídrom" alebo "žiť pre aeronautiku, robiť všetko preto, aby som bol v tejto oblasti najlepší". Úmyselne som zvolil tieto dva príklady, prvý pochádza od spoločnosti Sony a druhý od spoločnosti Boeing.
No a bod 3? Ako veľmi kľukaté by tie cestičky mali byť? Ako som písal v minulom článku, keď začínalo Sony, robili polievky zo sladkej fazule a Boeing predával nábytok. Takých prípadov je celý kopec. 3M bola baňa a pod. Proste, nejak začali, pretože chceli a počkali si na to, aby mohli podnikať v tom, čo chcú. Nemuseli tým nutne začať, prišli k tomu.
To môže byť odpoveď aj pre toho návštevníka, ktorý sa ma kedysi pýtal, kde zobrať peniaze na podnikanie. Začnite robiť hocičo, kľudne niečo iné a keď si zarobíte, potom ich investujte do svojho sna. A že sa jedná o veľa peňazí? Aj banka vám skôr dá úver, keď vidí vašu podnikateľskú minulosť. Tak šup šup na živnostenský úrad {:o).
V čom podnikať. Nezakladajte si firmu preto, že viete v čom podnikať. Ja som si firmu založil, pretože som chcel čistiť počítače. Samozrejme, nemal som ani tušenia čo je to prieskum trhu. Skočil som na živnosťák a bolo to. Krátko po založení som zistil, že absolútne nikto o moju službu nestojí. Tak som začal robiť niečo iné. Teda, ak viete v čom podnikať, ťažko povedať, či to bude platiť aj za pár týždňov či mesiacov. Verím, že lepšie ako vedieť v čom podnikať je ísť na to takto:
1. založte si firmu
2. vyberte si smer, čo chcete dosiahnuť, ktorým sa chcete uberať - všeobecný ale taký, aby to bol váš cieľ
3. začnite a kľudne kráčajte ku svojmu cieľu kľukatými cestičkami
Napríklad, cieľ môže byť "stať sa technologickým lídrom" alebo "žiť pre aeronautiku, robiť všetko preto, aby som bol v tejto oblasti najlepší". Úmyselne som zvolil tieto dva príklady, prvý pochádza od spoločnosti Sony a druhý od spoločnosti Boeing.
No a bod 3? Ako veľmi kľukaté by tie cestičky mali byť? Ako som písal v minulom článku, keď začínalo Sony, robili polievky zo sladkej fazule a Boeing predával nábytok. Takých prípadov je celý kopec. 3M bola baňa a pod. Proste, nejak začali, pretože chceli a počkali si na to, aby mohli podnikať v tom, čo chcú. Nemuseli tým nutne začať, prišli k tomu.
To môže byť odpoveď aj pre toho návštevníka, ktorý sa ma kedysi pýtal, kde zobrať peniaze na podnikanie. Začnite robiť hocičo, kľudne niečo iné a keď si zarobíte, potom ich investujte do svojho sna. A že sa jedná o veľa peňazí? Aj banka vám skôr dá úver, keď vidí vašu podnikateľskú minulosť. Tak šup šup na živnostenský úrad {:o).
piatok 11. júla 2008
Firmy, ktoré pretrvávajú
Nedávno som si kúpil knižku "Firmy, ktoré pretrvávajú", resp. "Built to last". Žiaľ, nemám ju tu pri sebe, aby som doplnil, kto ju napísal, to nabudúce. Zatiaľ som prečítal možno prvých 70 strán, takže neviem, čo ma čaká ďalej, ale z toho, čo som čítal ju môžem viac ako doporučiť pre všetkých, ktorí chcú podnikať dlho a ktorí chcú vybudovať niečo, čo tu bude možno aj o 100 a viac rokov.
Celá kniha je koncipovaná tak, že na základe prísneho výberu bolo zvolených 18 organizácii, ktoré sa dajú hodnotiť ako vizionárske a ku nim boli vybraté porovnávacie firmy, ktoré sú síce lepšie ako je priemer na trhu, ale podstatne horšie ako vizionárske firmy. Nájdeme tu také zvučné mená ako Merck, HP, IBM, Procter&Gamble, Philip Moris, Sony, 3M, Ford a ďalšie. Priemerný vek vizionárskych firiem sa blíži ku 100 rokom.
Mimo iných vecí ma zaujala jedna zmena v myslení v porovnaní s tým, čomu som veril ja. A viem, že aj vy, lebo to vidím v štatistike vyhľadávaní, ako ste sem prišli. Väčšina hľadá výrazy ako "v čom podnikať". Pritom, to nie je také dôležité ako "prečo podnikať, prečo tu sme". Pokiaľ si myslíte, že pre peniaze, nájdite si lepší dôvod, toto jednoznačne nestačí. Čo chcete dať spoločnosti a/alebo svetu? Len brať peniaze alebo ich chcete zarábať ako prostriedok na ďalšiu úspešnú existenciu vašej firmy? Myslíte si, že ak dnes začnete firmu iba pre nejaký podnikateľský nápad, že tá firma tu bude ešte za 100 rokov? Veď za takú dobu sa skoro každý nápad stane zastaralý a veľa trhov už nebude existovať a budú existovať iné.
Začnite inak. Vaším podnikateľským dielom nemá byť nejaký produkt ale vaša firma. A ona sa prispôsobí trhu a keď budete mať ozajstný dôvod, prečo ste tu, budete tu vždy. Vedeli ste, ze Boeing predával nábytok, alebo že Sony predávali fazuľové polievky? Vedeli, čo chcú, ale potrebovali nejako začať a to sa zadarmo nedá. Nestonali a urobili niečo, čo nemá nič spoločné s ich súčasnou podobou, aby začali a prežili.
Aj vy. Založte si firmu z tých správnych dôvodov, pre skutočný víziu, cieľ, ktorý nie je závislý na čase, produkte či trhu. Začnite kľudne dnes, nečakajte na skvelý nápad. Ten možno nikdy nepríde...
Celá kniha je koncipovaná tak, že na základe prísneho výberu bolo zvolených 18 organizácii, ktoré sa dajú hodnotiť ako vizionárske a ku nim boli vybraté porovnávacie firmy, ktoré sú síce lepšie ako je priemer na trhu, ale podstatne horšie ako vizionárske firmy. Nájdeme tu také zvučné mená ako Merck, HP, IBM, Procter&Gamble, Philip Moris, Sony, 3M, Ford a ďalšie. Priemerný vek vizionárskych firiem sa blíži ku 100 rokom.
Mimo iných vecí ma zaujala jedna zmena v myslení v porovnaní s tým, čomu som veril ja. A viem, že aj vy, lebo to vidím v štatistike vyhľadávaní, ako ste sem prišli. Väčšina hľadá výrazy ako "v čom podnikať". Pritom, to nie je také dôležité ako "prečo podnikať, prečo tu sme". Pokiaľ si myslíte, že pre peniaze, nájdite si lepší dôvod, toto jednoznačne nestačí. Čo chcete dať spoločnosti a/alebo svetu? Len brať peniaze alebo ich chcete zarábať ako prostriedok na ďalšiu úspešnú existenciu vašej firmy? Myslíte si, že ak dnes začnete firmu iba pre nejaký podnikateľský nápad, že tá firma tu bude ešte za 100 rokov? Veď za takú dobu sa skoro každý nápad stane zastaralý a veľa trhov už nebude existovať a budú existovať iné.
Začnite inak. Vaším podnikateľským dielom nemá byť nejaký produkt ale vaša firma. A ona sa prispôsobí trhu a keď budete mať ozajstný dôvod, prečo ste tu, budete tu vždy. Vedeli ste, ze Boeing predával nábytok, alebo že Sony predávali fazuľové polievky? Vedeli, čo chcú, ale potrebovali nejako začať a to sa zadarmo nedá. Nestonali a urobili niečo, čo nemá nič spoločné s ich súčasnou podobou, aby začali a prežili.
Aj vy. Založte si firmu z tých správnych dôvodov, pre skutočný víziu, cieľ, ktorý nie je závislý na čase, produkte či trhu. Začnite kľudne dnes, nečakajte na skvelý nápad. Ten možno nikdy nepríde...
pondelok 7. júla 2008
Nekúpil by som kmeň poistencov EZP
Ja viem, že mi ho nikto neponúka a ani naň nemám peniaze. Ale ani keby som bol na mieste ľubovoľnej z poisťovní, nešiel by som do toho. Aspoň z môjho laického pohľadu, ktorý vám tu skúsim vysvetliť.
Kmeň poistencov EZP je cca. 120 tisíc ľudí. Dovolím si tvrdiť, že významnú časť týchto ľudí pritiahla a zapísala spoločnosť OVB, ktorá za to samozrejme schrumkla príjemnú províziu. Nemám informáciu koľko sa za jedného klienta dáva, ale keďže niektorí OVBáci mali aj tri tisícky za klienta, firma musí mať určite viac, inak by neskončila minulý rok v tak závratnom zisku.
Keď si niektorá poisťovňa kúpi kmeň, znamená to, že bude musieť za každého poistenca zaplatiť dve tisíc korún EZP-čke a ešte bude musieť znášať jej staré záväzky. No a toho sa všetky boja. Kto vie prečo, možno sa predpokladá, že tie záväzky sú významné...
No a teraz, keď už niektorá poisťovňa takúto investíciu spraví, čakalo by sa, že sa jej to vráti.
A práve tu opäť podľa mňa nastúpi spoločnosť OVB. Veď jej pracovníci chodia po klientoch každý deň a práve jej klienti sú teraz v hre. Keď niektorá poisťovňa kmeň kúpi, OVB z toho nebude mať províziu. Takže je to zlá poisťovňa a treba ju zmeniť. Veď pokiaľ tu máme takto "zlúdených" 120 tisíc klientov a z každého by sme mohli mať minimálne 3tisícky, to je 360 miliónov a to už stojí za to trošku sa posnažiť.
Takže, prečo by som ja byť poisťovňou kmeň poistencov EZP nikdy nekúpil? Pretože je to kmeň nestály a skoro učite podstatná časť z neho prejde do inej poisťovne, preto.
Inak, ja som bol tiež poistencom EZP. Nedostal som dodnes od nich žiadny list, dokonca ani hromadný mail, že sorry, balíme to tu. Ozvala sa mi akurát Spoločná zdravotná poisťovňa, že som dočasne u nej. Týmto si ma teda EZP a jeho hlavný akcionár moc nezískali...
Kmeň poistencov EZP je cca. 120 tisíc ľudí. Dovolím si tvrdiť, že významnú časť týchto ľudí pritiahla a zapísala spoločnosť OVB, ktorá za to samozrejme schrumkla príjemnú províziu. Nemám informáciu koľko sa za jedného klienta dáva, ale keďže niektorí OVBáci mali aj tri tisícky za klienta, firma musí mať určite viac, inak by neskončila minulý rok v tak závratnom zisku.
Keď si niektorá poisťovňa kúpi kmeň, znamená to, že bude musieť za každého poistenca zaplatiť dve tisíc korún EZP-čke a ešte bude musieť znášať jej staré záväzky. No a toho sa všetky boja. Kto vie prečo, možno sa predpokladá, že tie záväzky sú významné...
No a teraz, keď už niektorá poisťovňa takúto investíciu spraví, čakalo by sa, že sa jej to vráti.
A práve tu opäť podľa mňa nastúpi spoločnosť OVB. Veď jej pracovníci chodia po klientoch každý deň a práve jej klienti sú teraz v hre. Keď niektorá poisťovňa kmeň kúpi, OVB z toho nebude mať províziu. Takže je to zlá poisťovňa a treba ju zmeniť. Veď pokiaľ tu máme takto "zlúdených" 120 tisíc klientov a z každého by sme mohli mať minimálne 3tisícky, to je 360 miliónov a to už stojí za to trošku sa posnažiť.
Takže, prečo by som ja byť poisťovňou kmeň poistencov EZP nikdy nekúpil? Pretože je to kmeň nestály a skoro učite podstatná časť z neho prejde do inej poisťovne, preto.
Inak, ja som bol tiež poistencom EZP. Nedostal som dodnes od nich žiadny list, dokonca ani hromadný mail, že sorry, balíme to tu. Ozvala sa mi akurát Spoločná zdravotná poisťovňa, že som dočasne u nej. Týmto si ma teda EZP a jeho hlavný akcionár moc nezískali...
utorok 29. apríla 2008
Podnikateľ môže robiť chyby
Zasa som sa na nejakú dobu odmlčal, je to zčasti preto, že mám veľa práce a taktiež preto, že som chcel nazbierať nové námety, o čom všetkom by som vám mohol napísať.
Dneska sa zameriam na chyby a ich význam v živote podnikateľa.
Už dávnejšie som písal o tom, že som čítal knižku od pána Roberta Kiyosakiho s názvom "Ako podnikať úspešne". Odvtedy som si od neho prečítal ešte ďalšie dve či tri knihy, pretože sa mi veľmi páči jeho štýl písania. No ale prečo to opäť spomínam. Preto, že mnohokrát sa v jeho knihách stretnete s názorom, že chyby podnikateľ robiť môže, možno aj musí a zamestnanec nie. Celkom som si myslel, že to chápem, až..... Až som mal niekoľko pohovorov na pozíciu administratívnej pracovníčky a položil som uchádzačkám otázku: "bojíte sa robiť chyby?"
Až pri ich odpovedi som si uvedomil, že to nie sú iba slová. Skoro každá mi odpovedala: "áno, bojím sa robiť chyby, robím všetko preto, aby som chybu nespravila". Toto je postoj zamestnanca. Ja ho nekritizujem, ale vy pokiaľ ste zamestnanci a chcete začať podnikať, odpovedzte si na túto otázku tiež. Úspech u zamestnanca a podnikateľa nie je to isté. Je to vec iného postoja, iného pohľadu na svet. Nechcem mudrovať, tiež nepatrím ku hviezdam podnikateľského neba, ale je to môj názor.
Vrátim sa ku chybám. Keď sme boli deti a učili sme sa chodiť, alebo neskôr bicyklovať. Koľkokrát sme spadli, kým sme to zvládli? Čo by sa stalo, keby sme si vtedy povedali, že proste nechceme padnúť? Neriskli by sme to? Nie? Možno by sme nechodili, nevedeli sa bicyklovať a množstvo iných prirodzených vecí. Žiaľ, neskôr v škole sme sa dozvedeli, že za chyby sa platí a začali nám vštepovať, že sú zlé. V práci nás potom natoľko udupali, že sa stalo naším presvedčením, že chyby sú naozaj zlé a nesmieme ich robiť. Niekto povedal, že sa máme učiť z cudzích chýb, že iba hlupák sa učí z vlastných.
Normálne to cítim ako krivdu voči nám všetkým, že sme museli počúvať takéto hlúposti a že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Prestaňme veriť povedačkám! Blázon je ten, kto sa z chýb nepoučí, ale v žiadnom prípade nie ten, kto ich robí. Veď spraviť chybu je tiež prejav slobody. Áno, áno, počujem ako si hovoríte, že ste si každú chybu v živote vypili. Veď áno, to patrí k tomu. Ale je tisíckrát horšie žiadnu nespraviť, pretože sa bojíte posunúť sa trošku viac dopredu. Je to kruté, ale neúspech nás učí a úspech otupuje.
Celkom by sa mi páčila myšlienka takéto úspešného tupca {:o). Len svet je taký, že kto nerastie, upadá. Neverím na dlhodobú stabilitu. Buď ste na ceste hore alebo dole. Dokonca ani naša matička zem nie je rovná...
Dneska sa zameriam na chyby a ich význam v živote podnikateľa.
Už dávnejšie som písal o tom, že som čítal knižku od pána Roberta Kiyosakiho s názvom "Ako podnikať úspešne". Odvtedy som si od neho prečítal ešte ďalšie dve či tri knihy, pretože sa mi veľmi páči jeho štýl písania. No ale prečo to opäť spomínam. Preto, že mnohokrát sa v jeho knihách stretnete s názorom, že chyby podnikateľ robiť môže, možno aj musí a zamestnanec nie. Celkom som si myslel, že to chápem, až..... Až som mal niekoľko pohovorov na pozíciu administratívnej pracovníčky a položil som uchádzačkám otázku: "bojíte sa robiť chyby?"
Až pri ich odpovedi som si uvedomil, že to nie sú iba slová. Skoro každá mi odpovedala: "áno, bojím sa robiť chyby, robím všetko preto, aby som chybu nespravila". Toto je postoj zamestnanca. Ja ho nekritizujem, ale vy pokiaľ ste zamestnanci a chcete začať podnikať, odpovedzte si na túto otázku tiež. Úspech u zamestnanca a podnikateľa nie je to isté. Je to vec iného postoja, iného pohľadu na svet. Nechcem mudrovať, tiež nepatrím ku hviezdam podnikateľského neba, ale je to môj názor.
Vrátim sa ku chybám. Keď sme boli deti a učili sme sa chodiť, alebo neskôr bicyklovať. Koľkokrát sme spadli, kým sme to zvládli? Čo by sa stalo, keby sme si vtedy povedali, že proste nechceme padnúť? Neriskli by sme to? Nie? Možno by sme nechodili, nevedeli sa bicyklovať a množstvo iných prirodzených vecí. Žiaľ, neskôr v škole sme sa dozvedeli, že za chyby sa platí a začali nám vštepovať, že sú zlé. V práci nás potom natoľko udupali, že sa stalo naším presvedčením, že chyby sú naozaj zlé a nesmieme ich robiť. Niekto povedal, že sa máme učiť z cudzích chýb, že iba hlupák sa učí z vlastných.
Normálne to cítim ako krivdu voči nám všetkým, že sme museli počúvať takéto hlúposti a že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Prestaňme veriť povedačkám! Blázon je ten, kto sa z chýb nepoučí, ale v žiadnom prípade nie ten, kto ich robí. Veď spraviť chybu je tiež prejav slobody. Áno, áno, počujem ako si hovoríte, že ste si každú chybu v živote vypili. Veď áno, to patrí k tomu. Ale je tisíckrát horšie žiadnu nespraviť, pretože sa bojíte posunúť sa trošku viac dopredu. Je to kruté, ale neúspech nás učí a úspech otupuje.
Celkom by sa mi páčila myšlienka takéto úspešného tupca {:o). Len svet je taký, že kto nerastie, upadá. Neverím na dlhodobú stabilitu. Buď ste na ceste hore alebo dole. Dokonca ani naša matička zem nie je rovná...
štvrtok 17. apríla 2008
Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. - finále
Po dlhšej dobe si opäť sadám ku svojmu blogu a posledný krát sa idem venovať môjmu zážitku s Tatra Bankou. Neuveríte, ale dnes pozitívne. Predčasom som poslal na reklamačné oddelenie list, ktorý som tu zverejnil. No a prišla mi odpoveď. Ako som sľúbil, uverejním ju tu. Nech sa páči:
-----
Vážený pán Biskupič,
Tatra banka, a.s. týmto potvrdzuje prevzatie Vašej reklamácie dňa 4.3.2008 vo veci úhrady dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA. Dovoľte, aby sme sa vyjadrili k jej obsahu.
Vážený pán Biskupič, k hlavným ideám filozofie Tatra banky patrí poskytovať svojim klientom bankové služby vykokej kvality pri maximálnej úrovni komfortu. O to viac je nám ľúto, že sa tak nestalo vo Vašom prípade, za čo prijmite naše ospravedlnenie.
Vašu reklamáciu sme uznali ako oprávnenú a na Váš kartový účet sme vrátili poplatok za výzvu na zaplatenie vo výške 1.000,- Sk zo dňa 22.2.2008 a sankčný úrok vo výške 7,58 Sk zo dňa 11.3.2008. Opravné zúčtovania budú zobrazené vo výpise vystavenom dňa 8.4.2008. Výpis bude obsahovať preplatok, ktorý si môžete vyzdvihnúť predložením tohto listu po uvedenom dátume v pobočke Tatra banky, a.s. Všetky záväzky súvisiace s danou kartou sú vysporiadané. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že v súvislosti s úhradou dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA z februára 2008 nebude evidovaný záznam v úverovom registri.
Vážený pán Biskupič, príjmite, prosíme, ešte raz naše ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti.
------
Poviem vám, nie som notorický sťažovateľ a preto je si ma ľahké udobriť. Tento list považujem za svoju výhru a pozitívny krok zo strany banky. Týmto pre mňa táto kauza skončila a už budem písať iba o veciach, kvôli ktorým tento blog vznikol. Každopádne, je to motivácia aj pre ostatných, že nadávať doma alebo pri pive nepomôže, treba aspoň niečo spraviť.
Každá veľká spoločnosť má zavedené metodiky a postupy, ktoré vychádzajú zo systému manažérstva kvality. Povinne musia každú reklamáciu zaevidovať a riešiť. Nie vždy vo váš prospech, to je logické, ale aspoň sa na to niekto pozrie. Verím, že sa tešíte so mnou.
-----
Vážený pán Biskupič,
Tatra banka, a.s. týmto potvrdzuje prevzatie Vašej reklamácie dňa 4.3.2008 vo veci úhrady dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA. Dovoľte, aby sme sa vyjadrili k jej obsahu.
Vážený pán Biskupič, k hlavným ideám filozofie Tatra banky patrí poskytovať svojim klientom bankové služby vykokej kvality pri maximálnej úrovni komfortu. O to viac je nám ľúto, že sa tak nestalo vo Vašom prípade, za čo prijmite naše ospravedlnenie.
Vašu reklamáciu sme uznali ako oprávnenú a na Váš kartový účet sme vrátili poplatok za výzvu na zaplatenie vo výške 1.000,- Sk zo dňa 22.2.2008 a sankčný úrok vo výške 7,58 Sk zo dňa 11.3.2008. Opravné zúčtovania budú zobrazené vo výpise vystavenom dňa 8.4.2008. Výpis bude obsahovať preplatok, ktorý si môžete vyzdvihnúť predložením tohto listu po uvedenom dátume v pobočke Tatra banky, a.s. Všetky záväzky súvisiace s danou kartou sú vysporiadané. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že v súvislosti s úhradou dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA z februára 2008 nebude evidovaný záznam v úverovom registri.
Vážený pán Biskupič, príjmite, prosíme, ešte raz naše ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti.
------
Poviem vám, nie som notorický sťažovateľ a preto je si ma ľahké udobriť. Tento list považujem za svoju výhru a pozitívny krok zo strany banky. Týmto pre mňa táto kauza skončila a už budem písať iba o veciach, kvôli ktorým tento blog vznikol. Každopádne, je to motivácia aj pre ostatných, že nadávať doma alebo pri pive nepomôže, treba aspoň niečo spraviť.
Každá veľká spoločnosť má zavedené metodiky a postupy, ktoré vychádzajú zo systému manažérstva kvality. Povinne musia každú reklamáciu zaevidovať a riešiť. Nie vždy vo váš prospech, to je logické, ale aspoň sa na to niekto pozrie. Verím, že sa tešíte so mnou.
štvrtok 27. marca 2008
Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. II
Od môjho predchádzajúceho článku prešiel mesiac. Chcel som napísať aj skôr, ale nejako som nestíhal. A trošku som aj čakal, že dostanem odpoveď na môj list, čo som poslal do Tatra banky a budem vám môcť napísať, ako to celé dopadlo.
Pobavíte sa. Prišiel mi list z Tatra banky. Celý nedočkavý som ho otvoril a.... poslali mi výpis z toho môjho neexistujúceho účtu, že im ešte dlžím 7,50Sk. Ale keďže neviem prečo, ale asi zo zvyku, nemajú radi drobáky, rovno mi to zaokrúhlili na 8,- Sk. Je mi z toho ťažko. Normálne sa bojím, že sa ich nezbavím. Je toto normálne? Najskôr som chcel ísť do banky naživo a zaplatiť iba 7.50,- Sk. Nevidím dôvod na takéto zaokrúhľovanie. A nemám ich rád a chcel som byť malicherný. Ale potom som zistil, že mi reálne na zaplatenie zostalo tak málo času, že som to musel poslať na ich účet aby som neplatil ďalšiu pokutu. Tak som do textu pre prijímateľa aspoň napísal, že sú zlodeji. Uvidíme reakciu.
Na list mi zatiaľ neodpovedali. Keď sa tak stane, odpoveď uverejním tu. Aj keď mám podozrenie, že asi ani nepríde... Už ste sa stretli s takýmto prístupom niekde? Arogancia a vyslovená drzosť. Ak mi príde ďalšia platba už to budem riešiť s nejakým ombucmanom alebo čo. Veď ja si tu chcem spokojne žiť a podnikať a nie sa otravovať s takýmito hlúposťami.
Už vám chcem písať aj veci, ktoré sú naozaj zaujímavé, nie toto. Sľubujem, že už sa vrátim ku tomu, prečo tento blog vôbec existuje.
Pobavíte sa. Prišiel mi list z Tatra banky. Celý nedočkavý som ho otvoril a.... poslali mi výpis z toho môjho neexistujúceho účtu, že im ešte dlžím 7,50Sk. Ale keďže neviem prečo, ale asi zo zvyku, nemajú radi drobáky, rovno mi to zaokrúhlili na 8,- Sk. Je mi z toho ťažko. Normálne sa bojím, že sa ich nezbavím. Je toto normálne? Najskôr som chcel ísť do banky naživo a zaplatiť iba 7.50,- Sk. Nevidím dôvod na takéto zaokrúhľovanie. A nemám ich rád a chcel som byť malicherný. Ale potom som zistil, že mi reálne na zaplatenie zostalo tak málo času, že som to musel poslať na ich účet aby som neplatil ďalšiu pokutu. Tak som do textu pre prijímateľa aspoň napísal, že sú zlodeji. Uvidíme reakciu.
Na list mi zatiaľ neodpovedali. Keď sa tak stane, odpoveď uverejním tu. Aj keď mám podozrenie, že asi ani nepríde... Už ste sa stretli s takýmto prístupom niekde? Arogancia a vyslovená drzosť. Ak mi príde ďalšia platba už to budem riešiť s nejakým ombucmanom alebo čo. Veď ja si tu chcem spokojne žiť a podnikať a nie sa otravovať s takýmito hlúposťami.
Už vám chcem písať aj veci, ktoré sú naozaj zaujímavé, nie toto. Sľubujem, že už sa vrátim ku tomu, prečo tento blog vôbec existuje.
pondelok 3. marca 2008
Môj zážitok s Tatra bankou, a.s.
Tento článok píšem v pondelok a všetko sa zomlelo v piatok, takže som mal víkend na ukľudnenie, nechcem tu používať vulgarizmy.
Čo sa vlastne stalo. Kedysi som mal z Tatra banky kreditnú kartu s limitom 20.000,- Sk. Keďže mi stále chodili šialené úroky a každý mesiac pokuta 100,- Sk, že som to neskoro splácal (mimochodom, platil som každý mesiac, ale nejako nechápem ako, ale vždy to bolo po termíne splatnosti) a keď som nechtiac vybral z tej karty z bankomatu, tak ma výber stál 150,- Sk, proste som sa rozhodol, že ju chcem zrušiť. No, lenže to bolo ku koncu roka a oznámili mi, že za zrušenie sa platí poplatok 500,- Sk. Tak, keďže sa mi nechcelo hodiť do koša päť stoviek, iba som napísal žiadosť, že nechcem aby mi ju obnovili, keďže v januári mi končila platnosť.
Skoro všetko som tam mal zrovnané, až na 446,- Sk. Ani neviem prečo, nejak som si to neuvedomil alebo čo. Fakt neviem. No a tu začína celá story.
Síce bývam už vo vlastnom byte, ale trvalé bydlisko som si ešte nestihol prehlásiť a tak mi pošta chodí na trvalé bydlisko ku našim. Tí za posledný mesiac prerábali byt a tak, keďže to mám trošku od ruky som tam ten mesiac nebol. A moja pošta sa celý mesiac zbierala...
Minulý piatok som sa ale zastavil doma a našiel som si zopár zaujímavých obálok. Hlavne jeden list ma zvdihol zo stoličky - Výzva na zaplatenie. Ok, mal som im tie štyri stovky zaplatiť, moja chyba. Ale bez predchádzajúceho upozornenia mi prišla táto výzva, na nej pokuta 1.000,- Sk a aby toho nebolo málo, dávali mi 5 dní na uhradenie, lebo inak ma zapíšu do centrálneho úverového registra fyzických osôb ako neplatiča! A to žiadne že doporučene, alebo že mi zavolali. Ticho čakali, aby sa to stalo. Ja som našťastie prišiel ku tomuto listu deň pred tým, než by to spravili. Nie je to trápne, aby mi dali 5 dní? Čo keby boli z toho 2 dní výkend? Keď berú tisíc korún za zdrap papiera, to mi nemohli aspoň poslať sms-ku? Fakt mi to pripadá, že je to od nich dosť nefér jednanie.
Tak som volal do telefónne číslo, ktoré bolo na liste, že vybavuje linka. Tam ma najskôr slečna spovedala 5 minút či som to fakt ja - účet, osobné údaje a pod. Potom že ok, poďme sa baviť čo vlastne chcete. Hovorím, chcem si overiť, či ste ma náhodou do toho registra ako neplatiča nezapísali. Nooo, že na toto ona nie je kompetentná, aby mi také informácie poskytla, že mám ísť na pobočku.
Tak som sadol do auta a išiel na pobočku. Tam bola síce milá slečna, ale už jej nápis na blúzke "Trainee" mi hovoril, že to bude zabitý čas. Aj bol. S každou mojou otázkou chodila za druhou, ktorá bola v zelenej podkovanej blúzke, akú nosia už tie, čo akože čosi vedia. Tá z diaľky na mňa pohŕdavo pozerala, asi tak, že čo henten chce, hnoj, neplatič. To som už bol v červenom. Samozrejme, uhradil som im tých 1.455,- Sk, nech sa nežerú, ale chcel som stále tú informáciu, či ma zapísali ako neplatiča alebo nie. Neuveríte, ale ani na pobočke nie sú kompetentní mi túto informáciu poskytnúť.
Toto ich správanie považujem za absolútne neadekvátne a rozhodol som sa, že to tak nenechám. Aspoň som im napísal list a nedá mi, aby som vám ho sem nepriložil. Poviem vám, s Tatra bankou ja osobne už nič nechcem mať....
Vážený zástupca Tatra banky,
dnes, t.j. 29.2.2008 som sa dostavil po mesiaci domov a našiel som si mimo iného list s textom „VÝZVA NA ZAPLATENIE“. Moje údaje: ..............
Jedná sa o to, že som požiadal v decembri 2007 o ukončenie kreditnej karty VISA PRIVATE s úverovým rámcom 20.000,- Sk, z ktorých som mal splatených skoro všetko okrem 454,- Sk. Na túto sumu som si dnes našiel upomienku, resp. výzvu na zaplatenie.
Absolútne ma pobúrila veta, že to musím uhradiť najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto zmluvy. Vy ste list napísali 22.2.2008, na obálke je dátum 25.2.2008. T.j. 5 dní by malo znamenať 1.3.2008. Tým, že ste nešpecifikovali, či sa jedná o kalendárne alebo pracovné dni, oceňujem aspoň to, že ste mi to poslali v pondelok a nie v piatok, pretože by ste tým skoro by som povedal úmyselne ohrozili moju možnosť splatiť to včas. Tým, že som dnes bol priamo na pobočke vložiť na váš účet 1.455,- Sk považujem, že som termín dodržal, pretože list reálne prišiel až 26.2.2008.
Ďalej, citujem z vášho listu: „Vzhľadom na vyššie uvedené Vás upozorňujeme, že ak si nesplníte svoju povinnosť, budete registrovaní v medzibankovom Centrálnom registri fyzických osôb ako NEPLATIČ a banka môže pristúpiť k vypovedaniu zmluvy.“
Vážená Tatra banka! Svoju povinnosť som si splnil a pokiaľ ma nejakým omylom zaradíte do toho registra tak vám oznamujem, že podám na vás žalobu za poškodzovanie dobrého mena! A vypovedanie zmluvy? O žiadnej platnej medzi mnou a vami neviem. Ak existuje, žiadam aby ste ma o nej informovali, aby som ju mohol zrušiť.
Vaše praktiky mi pripadajú tak, že vy chcete, aby ľudia platili pokuty a úroky 25% (mimochodom, čo ste nebankovka?). Prečo nie je problém, aby ste mi vyvolávali keď niečo ponúkate a prečo je problém, aby ste aspoň pri druhej upomienke informovali klienta telefonicky? Alebo je to úmysel?
Žiadam vás, aby ma Tatra banka, a.s. v budúcnosti už nikdy (s výnimkou odpovede na tento list) nekontaktovala a neobťažovala ma. Nie som si vedomý žiadnych pohľadávok, ktoré by voči mne mala a viem, že absolútne nezaškolené nekompetentné pracovníčky v pobočke Trnava – Tesco mi tvrdili, že splatením tých 1.455,- Sk už nemáte právo odo mňa nič chcieť. Dúfam, že sa nemýlili, aj keď mi oznámili, že nie sú kompenentné, aby mi to dali na papier a taktiež nie sú kompetentné zistiť, či ste ma zapísali do toho úverového registra alebo nie.
Inak, volal som aj na telefónne číslo uvedené na tej výzve. Slečna ma 5 minút spovedala, aby overila moju totožnosť a nakoniec mi oznámila, že nie je kompetentná, aby mi podala informáciu, či ste ten zápis vykonali alebo nie.
Na záver posledná vec. Žiadam vás, aby ste mi písomne potvrdili, že nemám voči vašej banke žiadne záväzky a taktiež to, že ste ma nezapísali do medzibankového Centrálneho registra fyzických osôb ako neplatiča.
Čo sa vlastne stalo. Kedysi som mal z Tatra banky kreditnú kartu s limitom 20.000,- Sk. Keďže mi stále chodili šialené úroky a každý mesiac pokuta 100,- Sk, že som to neskoro splácal (mimochodom, platil som každý mesiac, ale nejako nechápem ako, ale vždy to bolo po termíne splatnosti) a keď som nechtiac vybral z tej karty z bankomatu, tak ma výber stál 150,- Sk, proste som sa rozhodol, že ju chcem zrušiť. No, lenže to bolo ku koncu roka a oznámili mi, že za zrušenie sa platí poplatok 500,- Sk. Tak, keďže sa mi nechcelo hodiť do koša päť stoviek, iba som napísal žiadosť, že nechcem aby mi ju obnovili, keďže v januári mi končila platnosť.
Skoro všetko som tam mal zrovnané, až na 446,- Sk. Ani neviem prečo, nejak som si to neuvedomil alebo čo. Fakt neviem. No a tu začína celá story.
Síce bývam už vo vlastnom byte, ale trvalé bydlisko som si ešte nestihol prehlásiť a tak mi pošta chodí na trvalé bydlisko ku našim. Tí za posledný mesiac prerábali byt a tak, keďže to mám trošku od ruky som tam ten mesiac nebol. A moja pošta sa celý mesiac zbierala...
Minulý piatok som sa ale zastavil doma a našiel som si zopár zaujímavých obálok. Hlavne jeden list ma zvdihol zo stoličky - Výzva na zaplatenie. Ok, mal som im tie štyri stovky zaplatiť, moja chyba. Ale bez predchádzajúceho upozornenia mi prišla táto výzva, na nej pokuta 1.000,- Sk a aby toho nebolo málo, dávali mi 5 dní na uhradenie, lebo inak ma zapíšu do centrálneho úverového registra fyzických osôb ako neplatiča! A to žiadne že doporučene, alebo že mi zavolali. Ticho čakali, aby sa to stalo. Ja som našťastie prišiel ku tomuto listu deň pred tým, než by to spravili. Nie je to trápne, aby mi dali 5 dní? Čo keby boli z toho 2 dní výkend? Keď berú tisíc korún za zdrap papiera, to mi nemohli aspoň poslať sms-ku? Fakt mi to pripadá, že je to od nich dosť nefér jednanie.
Tak som volal do telefónne číslo, ktoré bolo na liste, že vybavuje linka. Tam ma najskôr slečna spovedala 5 minút či som to fakt ja - účet, osobné údaje a pod. Potom že ok, poďme sa baviť čo vlastne chcete. Hovorím, chcem si overiť, či ste ma náhodou do toho registra ako neplatiča nezapísali. Nooo, že na toto ona nie je kompetentná, aby mi také informácie poskytla, že mám ísť na pobočku.
Tak som sadol do auta a išiel na pobočku. Tam bola síce milá slečna, ale už jej nápis na blúzke "Trainee" mi hovoril, že to bude zabitý čas. Aj bol. S každou mojou otázkou chodila za druhou, ktorá bola v zelenej podkovanej blúzke, akú nosia už tie, čo akože čosi vedia. Tá z diaľky na mňa pohŕdavo pozerala, asi tak, že čo henten chce, hnoj, neplatič. To som už bol v červenom. Samozrejme, uhradil som im tých 1.455,- Sk, nech sa nežerú, ale chcel som stále tú informáciu, či ma zapísali ako neplatiča alebo nie. Neuveríte, ale ani na pobočke nie sú kompetentní mi túto informáciu poskytnúť.
Toto ich správanie považujem za absolútne neadekvátne a rozhodol som sa, že to tak nenechám. Aspoň som im napísal list a nedá mi, aby som vám ho sem nepriložil. Poviem vám, s Tatra bankou ja osobne už nič nechcem mať....
Vec: sťažnosť na praktiky banky a žiadosť o vyjadrenie
Vážený zástupca Tatra banky,
dnes, t.j. 29.2.2008 som sa dostavil po mesiaci domov a našiel som si mimo iného list s textom „VÝZVA NA ZAPLATENIE“. Moje údaje: ..............
Jedná sa o to, že som požiadal v decembri 2007 o ukončenie kreditnej karty VISA PRIVATE s úverovým rámcom 20.000,- Sk, z ktorých som mal splatených skoro všetko okrem 454,- Sk. Na túto sumu som si dnes našiel upomienku, resp. výzvu na zaplatenie.
Absolútne ma pobúrila veta, že to musím uhradiť najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto zmluvy. Vy ste list napísali 22.2.2008, na obálke je dátum 25.2.2008. T.j. 5 dní by malo znamenať 1.3.2008. Tým, že ste nešpecifikovali, či sa jedná o kalendárne alebo pracovné dni, oceňujem aspoň to, že ste mi to poslali v pondelok a nie v piatok, pretože by ste tým skoro by som povedal úmyselne ohrozili moju možnosť splatiť to včas. Tým, že som dnes bol priamo na pobočke vložiť na váš účet 1.455,- Sk považujem, že som termín dodržal, pretože list reálne prišiel až 26.2.2008.
Ďalej, citujem z vášho listu: „Vzhľadom na vyššie uvedené Vás upozorňujeme, že ak si nesplníte svoju povinnosť, budete registrovaní v medzibankovom Centrálnom registri fyzických osôb ako NEPLATIČ a banka môže pristúpiť k vypovedaniu zmluvy.“
Vážená Tatra banka! Svoju povinnosť som si splnil a pokiaľ ma nejakým omylom zaradíte do toho registra tak vám oznamujem, že podám na vás žalobu za poškodzovanie dobrého mena! A vypovedanie zmluvy? O žiadnej platnej medzi mnou a vami neviem. Ak existuje, žiadam aby ste ma o nej informovali, aby som ju mohol zrušiť.
Vaše praktiky mi pripadajú tak, že vy chcete, aby ľudia platili pokuty a úroky 25% (mimochodom, čo ste nebankovka?). Prečo nie je problém, aby ste mi vyvolávali keď niečo ponúkate a prečo je problém, aby ste aspoň pri druhej upomienke informovali klienta telefonicky? Alebo je to úmysel?
Žiadam vás, aby ma Tatra banka, a.s. v budúcnosti už nikdy (s výnimkou odpovede na tento list) nekontaktovala a neobťažovala ma. Nie som si vedomý žiadnych pohľadávok, ktoré by voči mne mala a viem, že absolútne nezaškolené nekompetentné pracovníčky v pobočke Trnava – Tesco mi tvrdili, že splatením tých 1.455,- Sk už nemáte právo odo mňa nič chcieť. Dúfam, že sa nemýlili, aj keď mi oznámili, že nie sú kompenentné, aby mi to dali na papier a taktiež nie sú kompetentné zistiť, či ste ma zapísali do toho úverového registra alebo nie.
Inak, volal som aj na telefónne číslo uvedené na tej výzve. Slečna ma 5 minút spovedala, aby overila moju totožnosť a nakoniec mi oznámila, že nie je kompetentná, aby mi podala informáciu, či ste ten zápis vykonali alebo nie.
Na záver posledná vec. Žiadam vás, aby ste mi písomne potvrdili, že nemám voči vašej banke žiadne záväzky a taktiež to, že ste ma nezapísali do medzibankového Centrálneho registra fyzických osôb ako neplatiča.
utorok 19. februára 2008
Čo to znamená mať dokonalý produkt
Prvé, čo ma napadlo pri nadpise tohto článku bolo, že nechám celý priestor prázdny. Lebo dokonalý produkt neexistuje a dosť ťažko môžem popísať niečo, čo nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude. Asi, samozrejme.
Keď si budujete svoje vlastné podnikanie, je potrebné si uvedomiť, že produkt je len špičkou ľadovca. To je to, čo je na prvý pohľad vidieť. Ešte doplním, že pod pojmom produkt môžeme rozumieť nie len tovar ale aj službu a dokonca aj myšlienku, duševné vlastníctvo.
Mnoho podnikateľov vlastne ani nikdy nezačne, pretože stále šperkujú svoj dokonalý produkt. Lebo ak nebude dokonalý, potom ho nikto nebude chcieť. Poznám ľudí, ktorí mi hovorili: nevieš o podnikaní tak veľa, aby si mal tú drzosť začať o ňom písať. Áno, ani toto nie je dokonalý produkt, v žiadnom prípade.
Keby spoločnosti ako Microsoft šperkovali svoj operačný systém do dokonalosti, ešte by sme na svojich počítačoch žiaden nemali. Neviem presne citát, ale Henry Ford raz povedal niečo v zmysle: "mám rád svojich zákazníkov pretože kupujú moje produkty skôr ako sú dokonalé". Absolútna pravda.
Ani nejde o to, či je produkt dokonalý. Ide o to, ako dokáže niekomu pomôcť vyriešiť jeho problém, resp. pokryť jeho potrebu. Môžete mať ten najdokonalejší produkt, ak ho ľudia nebudú potrebovať, je otázne aký bude jeho úspech. Nemusíte mať dokonalý produkt, stačí keď bude robiť to, čo má, aby uspokojil potrebu jeho zákazníkov a ste adept na úspech.
Týmto ale nechcem povedať, že zlý produkt a nedokonalý produkt je to isté. Ak by ste robili bicykle, na ktorých sa nedá voziť, to by bol zlý, nefunkčný produkt. Ten by asi ťažko pokrýval niečiu potrebu.
Treba si nájsť tú obligátnu zlatú strednú cestu a zvoliť si takú úroveň dokonalosti produktu, ktorá uspokojí potreby jeho používateľov a zároveň bude pre nich motiváciou kúpiť si novšiu verziu keď príde čas. Spokojní zákazníci sa vracajú. Ten Microsoft nemá zlú politiku...
Keď si budujete svoje vlastné podnikanie, je potrebné si uvedomiť, že produkt je len špičkou ľadovca. To je to, čo je na prvý pohľad vidieť. Ešte doplním, že pod pojmom produkt môžeme rozumieť nie len tovar ale aj službu a dokonca aj myšlienku, duševné vlastníctvo.
Mnoho podnikateľov vlastne ani nikdy nezačne, pretože stále šperkujú svoj dokonalý produkt. Lebo ak nebude dokonalý, potom ho nikto nebude chcieť. Poznám ľudí, ktorí mi hovorili: nevieš o podnikaní tak veľa, aby si mal tú drzosť začať o ňom písať. Áno, ani toto nie je dokonalý produkt, v žiadnom prípade.
Keby spoločnosti ako Microsoft šperkovali svoj operačný systém do dokonalosti, ešte by sme na svojich počítačoch žiaden nemali. Neviem presne citát, ale Henry Ford raz povedal niečo v zmysle: "mám rád svojich zákazníkov pretože kupujú moje produkty skôr ako sú dokonalé". Absolútna pravda.
Ani nejde o to, či je produkt dokonalý. Ide o to, ako dokáže niekomu pomôcť vyriešiť jeho problém, resp. pokryť jeho potrebu. Môžete mať ten najdokonalejší produkt, ak ho ľudia nebudú potrebovať, je otázne aký bude jeho úspech. Nemusíte mať dokonalý produkt, stačí keď bude robiť to, čo má, aby uspokojil potrebu jeho zákazníkov a ste adept na úspech.
Týmto ale nechcem povedať, že zlý produkt a nedokonalý produkt je to isté. Ak by ste robili bicykle, na ktorých sa nedá voziť, to by bol zlý, nefunkčný produkt. Ten by asi ťažko pokrýval niečiu potrebu.
Treba si nájsť tú obligátnu zlatú strednú cestu a zvoliť si takú úroveň dokonalosti produktu, ktorá uspokojí potreby jeho používateľov a zároveň bude pre nich motiváciou kúpiť si novšiu verziu keď príde čas. Spokojní zákazníci sa vracajú. Ten Microsoft nemá zlú politiku...
pondelok 18. februára 2008
Hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší
Názov tohto článku som si požičal z knihy pána Robetra T. Kiyosakiho - Ako úspešne podnikať.
V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.
Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...
Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.
Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?
No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.
Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.
Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.
Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".
V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.
Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...
Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.
Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?
No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.
Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.
Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.
Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".
utorok 5. februára 2008
Predstavujem vám SmallManager.com
Vážení priatelia, dovoľte aby som vám predstavil môj nový projekt SmallManager.com. Je to projekt, ktorý je internetovým portálom o managemente a PR. Zatiaľ je v malom, ale postupne ho budem budovať do väčších rozmerov.
Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.
Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.
Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.
Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.
Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.
Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.
Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.
Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.
Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.
Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.
pondelok 4. februára 2008
Čo som sa dočítal v SPAMe
Vždy, keď dostanem nejaký SPAM, automaticky ho buď odchytí môj filter, alebo ho ručne vymažem sám. Dnes ráno som však naštartoval mail a jeden beťár mi udrel do očí a tak som si ho prečítal... No a keďže ma to zaujalo, dám vám sem jeho preklad. Bol kratučký, nebojte.
Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!
2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!
3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!
4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!
5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!
6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!
7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?
Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?
Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!
2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!
3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!
4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!
5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!
6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!
7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?
Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?
piatok 1. februára 2008
Po stopách pracovnej zdravotnej služby
Dlhšie som nič nenapísal, dneska to skúsim napraviť. Chcem dokončiť tému pracovnej zdravotnej služby, pretože nabudúce sa už zasa chcem venovať niečomu pozitívnemu a nie iba trápeniam. Tých má každý dosť aj bez môjho blogu {:o).
Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.
Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.
Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?
Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.
Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!
Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.
Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.
Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?
Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.
Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!
štvrtok 10. januára 2008
Na čo je pracovná zdravotná služba?
Dnes ráno si idem autom do práce a v rádiu počúvam o tom, že pracovná zdravotná služba je povinná pre všetkých podnikateľov, teda nie iba pre zamestnávateľov. Aj pre živnostníka, ktorý nikoho nezamestnáva.
Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.
Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...
Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:
Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.
Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.
Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?
Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.
Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).
Ostuda, ostuda, ostuda.
Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...
Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.
Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...
Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:
- 10 až 20 tisíc jednorázovo - úvodný audit. Prídu do firmy a posúdia pracovné prostredie. Prvá sprostosť. Čo chce za 20 tisíc posudzovať v jednej kancelárii? Nenadávam jemu, on mi aspon povedal kde to je, nadávam všeobecne.
- 5 tisíc ročne na každého zamestnanca - vlastne ani neviem za čo
- tisícka raz za tri roky, lebo každý zamestnanec musí ísť raz za tri roky na preventívnu zdravotnú prehliadku. A čo na tom, že nám poisťovňa platí jednu preventívku ročne, keď nový zákon vymyslel túto kravinu.
- A ešte hláška na záver. Hovorí mi, že môj problém nebude cena, že tá je nepodstatná (komu ako). Že môj problém bude vôbec niekoho zohnať, kto ma "zoberie", lebo sme nezaujímavá, malá firma. Pýtal som sa, že čo živnostníci. Že to nevie, že to sa z kapacitných dôvodov ani nedá zvládnuť, že nevie, ako sa to bude zákonne riešiť, lebo to platí aj pre nich.
Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.
Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.
Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?
Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.
Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).
Ostuda, ostuda, ostuda.
Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...
utorok 8. januára 2008
Čo chcete od svojho podnikania?
Jednoduchá otázka? Stavíte sa, že na ňu zaznie niekoľko desiatok rozdielnych odpovedí?
Kedysi ešte ako malý žiačik som sedel na strome a rozprával som kamarátke, že budem mať firmu, v ktorej bude robiť 500 ľudí. Ani my nešlo o ten pocit zodpovednosti, či moci, ktorý s tým súvisí, dokonca ani peniaze ma netrápili. Proste som žil v sne, že sa mi to raz podarí a že dokážem niečo, čo má pre mňa skutočnú hodnotu a ozajstný zmysel. Vlaste, pre tento sen som si neskôr založil firmu.
Priznám sa, že keď počúvam rádio a rozpráva tam nejaký zástupca odborov, asi by som toľko zamestnancov skutočne nechcel. Odborári nemajú u mňa dobrý kredit, skôr naopak. Ale to nie je podstatné.
To, o čom som sníval bolo pre mňa určité uspokojenie. Moja práca bola vždy pre mňa dôležitá a teda tento sen bol skutočne silná hnacia sila.
Všeobecná odpoveď na moju úvodnú otázku je asi taká, že očakávame uspokojenie. Samozrejme kariérne, to rodinné by sme asi v práci hľadať nemali {:o).
Poznám ľudí, ktorí sú živnostníci a sú veľmi spokojní. Pritom živnostníčenie je jednoznačne najťažšia forma živobytia. Kto sa rozhodne byť malým živnostníkom asi by mal vedieť, že od tej chvíle mu nikto nepomôže len tak, že keď deň nebude pracovať, že vtedy nič nezarobí. Že neexistujú pojmy ako maródka či dovolenka bez toho, aby neboli "potrestané". Ale predsa sú veľmi spokojní (teda tí, ktorých myslím). Lebo našli, čo hľadali.
Lepšia forma je určite mať zamestnancov a teda vlastniť nejakú firmu. Ľudia vedia čo majú robiť a robia to a majiteľ má podiel na zisku. Toto vybudovať je problém, ale zasa, je to o šikovnosti, kontaktoch (hlavná vec na Slovensku) a samozrejme schopnostiach.
No a ževraj najlepšia voľba je byť investorom. Mať dosť prostriedkov, ktoré môžu produkovať ďalšie. Hm, problém je mať tie prostriedky. Ešte som nevidel investora s holým zadkom. Takže tu je ešte väčší problém sa ocitnúť. Ale potom môže byť finančný príjem jednoznačne najlepší. Ale zasa. Mňa osobne by toto moc neuspokojovalo. Vás možno áno.
Keď píšem tieto riadky, opäť si uvedomujem, že stále mám rád svoj sen. Že je pekelne problematické ho dosiahnuť a potom problematické ho mať? No a? Asi si budem musieť prehodnotiť svoje postupy a začať rásť ku tomuto snu. Nie je nič horšie, ako keď človek prestal rásť. A bojím sa, že ja som nielen prestal, ale pomaly sa zmenšujem. Snáď sa nestratím {:o).
Kedysi ešte ako malý žiačik som sedel na strome a rozprával som kamarátke, že budem mať firmu, v ktorej bude robiť 500 ľudí. Ani my nešlo o ten pocit zodpovednosti, či moci, ktorý s tým súvisí, dokonca ani peniaze ma netrápili. Proste som žil v sne, že sa mi to raz podarí a že dokážem niečo, čo má pre mňa skutočnú hodnotu a ozajstný zmysel. Vlaste, pre tento sen som si neskôr založil firmu.
Priznám sa, že keď počúvam rádio a rozpráva tam nejaký zástupca odborov, asi by som toľko zamestnancov skutočne nechcel. Odborári nemajú u mňa dobrý kredit, skôr naopak. Ale to nie je podstatné.
To, o čom som sníval bolo pre mňa určité uspokojenie. Moja práca bola vždy pre mňa dôležitá a teda tento sen bol skutočne silná hnacia sila.
Všeobecná odpoveď na moju úvodnú otázku je asi taká, že očakávame uspokojenie. Samozrejme kariérne, to rodinné by sme asi v práci hľadať nemali {:o).
Poznám ľudí, ktorí sú živnostníci a sú veľmi spokojní. Pritom živnostníčenie je jednoznačne najťažšia forma živobytia. Kto sa rozhodne byť malým živnostníkom asi by mal vedieť, že od tej chvíle mu nikto nepomôže len tak, že keď deň nebude pracovať, že vtedy nič nezarobí. Že neexistujú pojmy ako maródka či dovolenka bez toho, aby neboli "potrestané". Ale predsa sú veľmi spokojní (teda tí, ktorých myslím). Lebo našli, čo hľadali.
Lepšia forma je určite mať zamestnancov a teda vlastniť nejakú firmu. Ľudia vedia čo majú robiť a robia to a majiteľ má podiel na zisku. Toto vybudovať je problém, ale zasa, je to o šikovnosti, kontaktoch (hlavná vec na Slovensku) a samozrejme schopnostiach.
No a ževraj najlepšia voľba je byť investorom. Mať dosť prostriedkov, ktoré môžu produkovať ďalšie. Hm, problém je mať tie prostriedky. Ešte som nevidel investora s holým zadkom. Takže tu je ešte väčší problém sa ocitnúť. Ale potom môže byť finančný príjem jednoznačne najlepší. Ale zasa. Mňa osobne by toto moc neuspokojovalo. Vás možno áno.
Keď píšem tieto riadky, opäť si uvedomujem, že stále mám rád svoj sen. Že je pekelne problematické ho dosiahnuť a potom problematické ho mať? No a? Asi si budem musieť prehodnotiť svoje postupy a začať rásť ku tomuto snu. Nie je nič horšie, ako keď človek prestal rásť. A bojím sa, že ja som nielen prestal, ale pomaly sa zmenšujem. Snáď sa nestratím {:o).
streda 2. januára 2008
Novoročné hodnotenie môjho blogu
Z úvodu chcem všetkým čitateľom popriať krásny a úspešný nový rok, veľa zdravíčka a chuti do života a práce.
Na konci roku som bol na tom s časom tak šialene zle, že som dosť dlho nič nenapísal. Viete ako to je. Veľa telefonátov, roboty, ospravedlňovania sa všetkým, že nestíham...hrozné. Na druhej strane, to je žatva, prichádza vždy najviac peniažkov. Takže niečo za niečo.
No, ale chcel by som tak v krátkosti zhodnotiť moje tuším trojmesačné pôsobenie na blogu. Prvý poznatok - blog je totálne super! Je úžasné, že si človek má kde napísať čo chce. Keď si to niekto prečíta, poteším sa. Keď aj zareaguje, poteším sa o to viac. Keď sa niekomu nepáči čo píšem, jednoducho ide preč. Táto "virtuálna" sloboda ma morálne veľmi uspokojuje. Tým nechcem povedať, že si v reálnom živote nemôžem povedať čo chcem, ale je to iné. Kto to vyskúšal mi rozumie.
Z pohľadu návštevnosti, v priemere sem príde 10 unikátnych návštevníkov za deň, čo je pre mňa až nečakane veľa a veľmi si to vážim. Najčastejšie, až v 80-tich percentách ste sem prišli cez google. Google má zo všetkých slov na nete najradšej práve slovo google a preto medzi najčítanejšie články patria tie dva, kde píšem štatistiku - čo vás sem z google priviedlo.
Okrem článkov o google vás zaujímali témy ako personálny management a business plán. Pre mňa sú tieto informácie veľmi cenné. Baví ma písať čo chcem a baví ma písať o tom, čo vás zaujíma.
Prvá desiatka kľúčových slov od začiatku, čo mám blog je takáto:
Pred časom som vám predstavil môj projekt - www.justebid.com. Musím sa čestne priznať, že som od toho čakal viac, za prvé dva mesiace som zarobil 3 doláre. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Návštevy tam nejaké aj sú, ale nie je to viac ako polovica toho, čo mám tu. Hm, je to sklamanie. Ale nezbláznim sa z toho {:o).
Dávali ste si novoročné predsavzatia? Ja som si ich zopár dal. Mám vo zvyku z nich väčšinu dodržať. Okrem súkromných sú medzi nimi aj kariérne. Nabudúce sa s vami o ne podelím. Počul som, že vedci zistili, že ak chcete, aby sa vaše predsavzatia naplnili, treba ich povedať svojmu okoliu. Vytvoríte si tak tlak na seba, aby ste ich aj naplnili. Taký malý masocháč {:o).
Na konci roku som bol na tom s časom tak šialene zle, že som dosť dlho nič nenapísal. Viete ako to je. Veľa telefonátov, roboty, ospravedlňovania sa všetkým, že nestíham...hrozné. Na druhej strane, to je žatva, prichádza vždy najviac peniažkov. Takže niečo za niečo.
No, ale chcel by som tak v krátkosti zhodnotiť moje tuším trojmesačné pôsobenie na blogu. Prvý poznatok - blog je totálne super! Je úžasné, že si človek má kde napísať čo chce. Keď si to niekto prečíta, poteším sa. Keď aj zareaguje, poteším sa o to viac. Keď sa niekomu nepáči čo píšem, jednoducho ide preč. Táto "virtuálna" sloboda ma morálne veľmi uspokojuje. Tým nechcem povedať, že si v reálnom živote nemôžem povedať čo chcem, ale je to iné. Kto to vyskúšal mi rozumie.
Z pohľadu návštevnosti, v priemere sem príde 10 unikátnych návštevníkov za deň, čo je pre mňa až nečakane veľa a veľmi si to vážim. Najčastejšie, až v 80-tich percentách ste sem prišli cez google. Google má zo všetkých slov na nete najradšej práve slovo google a preto medzi najčítanejšie články patria tie dva, kde píšem štatistiku - čo vás sem z google priviedlo.
Okrem článkov o google vás zaujímali témy ako personálny management a business plán. Pre mňa sú tieto informácie veľmi cenné. Baví ma písať čo chcem a baví ma písať o tom, čo vás zaujíma.
Prvá desiatka kľúčových slov od začiatku, čo mám blog je takáto:
- v čom podnikať
- názov pre moju firmu
- koľko financií treba na podnikanie
- motivácia zamestnancov
- podnikanie
- personálny management
- business plán
- s čím podnikať
- koľko stojí založenie s.r.o.
- nápady na podnikanie
Pred časom som vám predstavil môj projekt - www.justebid.com. Musím sa čestne priznať, že som od toho čakal viac, za prvé dva mesiace som zarobil 3 doláre. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Návštevy tam nejaké aj sú, ale nie je to viac ako polovica toho, čo mám tu. Hm, je to sklamanie. Ale nezbláznim sa z toho {:o).
Dávali ste si novoročné predsavzatia? Ja som si ich zopár dal. Mám vo zvyku z nich väčšinu dodržať. Okrem súkromných sú medzi nimi aj kariérne. Nabudúce sa s vami o ne podelím. Počul som, že vedci zistili, že ak chcete, aby sa vaše predsavzatia naplnili, treba ich povedať svojmu okoliu. Vytvoríte si tak tlak na seba, aby ste ich aj naplnili. Taký malý masocháč {:o).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)