Ako by mohla vypadať dobrá web stránka?

Niekde som čítal, že až 40% slovenských domácností má pripojenie na internet. To si myslím, že začína byť skutočne krásne číslo. Áno, dá sa hovoriť o iných krajinách ako je USA, UK a podobne, kde to číslo je ževraj úplne iné, ale možno už ani nie. Samého by ma zaujímalo, koľko percent majú oni.

No a keď je toľko ľudí, ktorí blúdia po internete, nestálo by za to mať prezentáciu svojej firmy pripravenú tak, aby zablúdili aj ku nám? No a samozrejme, dobré je, pokiaľ sa u nás aj čo najdlhšie zdržia. To znamená, že im máme čo povedať.

Veľa firiem dnes prechádza na web stránky, pokiaľ ich už dávno nemajú. Nájdu si technologického guru a ten buď sám, alebo s pomocou grafika niečo stvorí. Prvé, čo takýto guru počuje skoro od každého zákazníka je: "vieš, ja chcem len také čosi". Jasné, ide o cenu. Keby povedal, že chce niečo poriadne, je tu riziko, že si guru zvyknutý na "len také čosi" vypýta viac. To je ale potom vec obchodného jednania.

Keď sa už dohodnú a guru začne pracovať, dostane od zákazníka podklady. Zvyčajne zopár starých wordovských dokumentov a obrázkov. Toto je všetko čo mám, to tam daj. Málokto sa ale zamyslí. Veď keď chcem propagovať svoju firmu v nejakých novinách, to tiež iba zoberiem staré texty a pošlem tam? Asi nie. No a môj web môže čítať oveľa viac ľudí. Mám oveľa viac priestoru povedať o svojich produktoch a o sebe, tak prečo to nevyužijem?

Možno zopár možno užitočných rád aj pre váš web:

• Rozrieďte si zákazníkov do skupín a každej skupine ponúknite samostatne produkty a informácie určené pre nich. Kľudne použite aj žargón a nespisovné slová. Napríklad - univerzita láka študentov. Pre rodičov - sme univerzita, z ktorej študenti sú na popredných miestach v spoločnosti vo svojom profesionálnom živote. Pre budúcich študentov - chceš sa niečo naučiť a aj zažiť kopec srandy? Prídi ku nám!
• Zamerajte sa na to, kvôli čomu návštevník prišiel - on chce informácie o produktoch, možno chce poradiť. Katastrofa sú stránky, ktoré majú na úvode reči typu: vznikli sme v roku xxx a založil nás Jožko Blažko. Tak, toto zaujíma možno tak uchádzača o zamestnanie, nie zákazníka - teda možno áno, ale nie ako prvá informácia.
• Máte dosť priestoru, dajte návštevníkovi šancu sa dozvedieť o vašich produktoch čo najviac.
• Ak sa to dá, vytvorte priestor na diskusiu návštevníkov o vašich produktoch. Nech povedia svoj názor. Vy na tieto názory reagujte. Nemusia byť iba dobré. Tu budete mať veľké zrkadlo.
• Informujte o novinkách. A to nie iba o tom, že ste po dvoch rokoch zmenili telefónne číslo. Určite sa dejú, aj keď malé veci, aspoň raz za týždeň.
  
• Novinky, to nie sú iba o vašej firme ale aj o vašich produktoch - tie sú zvyčajne pre ľudí zaujímavejšie, aj keď málokto ich má na svojej stránke.
• Niekto o vás napísal? Niečo ste vyhrali? Máte nejaký certifikát? Prešli ste auditom? Pochváľte sa! Kto iný to spraví za vás?
• Vždy na seba uvádzajte poriadne kontakty. Pokiaľ neuvediete reálnu adresu, iba e-mail, každý si povie, že je to pochybné. Pokiaľ uvediete mobil a nie pevnú linku, ľudia si povedia, že ste tak malá firma, že nemáte ani na pevnú linku. Verte mi, tiež si to poviem.
• Ak na stránke chcete niečo predávať, uveďte obchodné podmienky.
• Nezabudnite, technológia je veľmi dôležitá. Ale obsah je tisíckrát cennejší. Budem ešte písať o komunitách, ktoré sú budúcnosťou vyhľadávania. Niektorí odvážlivci hovoria, že technológia zostáva nepodstatnou, nevsádzajte iba na ňu!

Just eBID.com - affiliate portál pre freelancerov

Ja viem, že som včera písal, že koncom roka dokončím na tému affiliate prvú vec, ale nedalo mi to a prvá, nazvyme to "oficiálna" verzia je na svete. Nájdete ju na stránke www.justebid.com.

Už vieme, čo je to affiliate. Ešte sa ale chvíľku povenujem termínu freelancer a potom, ak dovolíte, napíšem pár slov o mojej prvotinke.

Takže, kto je to ten freelancer? Freenalcer je človek, ktorý funguje, ako ja s obľubou hovorím, ako nájomný vrah. Čiže dostane zákazku, spraví a odchádza. Je slobodný, nemá svoje pevné povolanie. Vždy je najatý na nejaký konkrétny projekt. Títo ľudia majú zvyčajne viac skúseností ako bežní zamestnanci, pretože vystriedali veľa firiem a veľa projektov, takže je dobré ich pre svoje projekty používať. Pomaly mám chuť povedať, že je to určitá podmnožina outsourcingu. Osobne som freelancerov videl iba v IT brandži, ale je možné, že máte s nimi skúsenosti aj v iných odvetviach.

A teraz ku tej mojej prvotinke. Táto stránka je vlastne affiliate, ktorá dohadzuje potencionálnych záujemcov o freelance projekty profesionálnej personálnej agentúre, ktorá spostredkúva takéto práce po celom svete. Ja dostanem každý deň zoznam otvorených projektov, ten umiestnim na stránku (teda, môj robot, nie ja) a ak si tam niekto nájde tú svoju ponuku a všetko prebehne v poriadku, t.j. dohodnú sa, naprogramuje to, zaplatia, potom ja dostanem províziu.

Je to v angličtine, pretože ponuky dostávam v angličtine a aj preto, že najviac ľudí mi tam chodí z Indie a USA.

Mal som na tejto stránke nultú verziu už dva mesiace, ale stále som odkladal dokončenie. Počas tých dvoch mesiacov som zarobil smiešne tri doláre. Takže uvidíme, či teraz, keď je prvá verzia na svete budem žať väčšie úspechy.

Priebežne vás poinformujem o návštevnosti a tak všetko okolo.

Affiliate - "strojček" na peniaze

Ako podnikatelia ste sa určite už stretli s tým, že niekto ponúkal možnosť sprostredkovania. Či už takého, ktoré vám prinesie nového zákazníka alebo predaj vášho produktu; alebo z opačného pohľadu - takého, kde vy sprostredkujete zárobok jemu.

Pokiaľ všetko dopadne ako má, potom jeden zarobí priamo a druhý z provízie. Samozrejme, bavme sa o ideálnom svete. Poznám človeka, ktorý chcel podnikať ako sprostredkovateľ. Sprostredkoval zopár obchodov a až potom zistil, že sa "majstri" dohodli za jeho chrbtom tak, že mu nedajú nič. Teraz ale myslím na seriózne podnikanie, zvyčajne globálne, konkrétne internetové.

Existuje nejaká internetová stránka, ktorá predáva tovar alebo službu. Dohodnete sa s ňou, že vy im budete robiť sprostredkovateľa. Čo je lepšie, oni vám to priamo na svojej stránke ponúkajú, treba sa iba zaregistrovať a začínate.

Keď im dohodíte zárobok, potom vám pošlú províziu. No a toto je zjednodušený model s krásnym názvom "affiliate". Keď dohodíte takýchto obchodov dosť, potom to kľudne môže byť aj zdroj zaujímavého príjmu.

Čítal som motivačné stránky nejakých ľudí, ktorým sa to podarilo. Jedna pani písala, že kým bola na materskej si to pomaly rozbiehala a potom už nešla do práce, lebo tento príjem bol natoľko zaujímavý, že nemusela. (uf, keď to teraz po sebe spätne čítam sa cítim ako na seminári Herbalife)

Všetko ale treba udržiavať. Ak sa do toho pustíte, nezabudnite na to, že nie je možné iba spraviť stránku a čakať a čakať. Treba sa snažiť o aktívnu reklamu, získavať nových a nových návštevníkov.... Ale potom možno poviete, že vám táto "sranda" zarába skutočné a nemalé peniaze. Aby som bol konkrétny, z mojho okolia to hádže úspešnejším okolo 12-15tisíc mesačne a to robia affiliate iba na slovensku. Zaujímavé a motivujúce, nie? V zahraničí sú to ale sumy niekoľko tisíc dolárov... to nie je výmysel. Pozor, internet je globálny, takže môžete robiť business v Amerike na sedieť na slovenskej zemi.

Sám som v tejto oblasti totálny amatér. Pripravujem web stránku, ktorú vám predstavím snáď tak za mesiac a potom vás budem priebežne informovať či niečo a keď tak koľko priniesla. Verím, že sa tešíte na výsledky so mnou {:o).

Ako na prieskum trhu

Týmto článkom reagujem na námet, ktorý mi dala zatiaľ moja jediná "komentátorka" Andy. Verím, že aj keď neskoro (dôvody som písal včera), aj tak to aspoň trošku na niečo bude.

Čítal som o jednej univerzite, ktorá chcela získať čo najviac študentov. Keďže to bola súkromná univerzita, potrebovali si vybrať takých študentov, ktorí majú záujem o štúdium tam a ešte ktomu na to aj mali finančné prostriedky. Teda, ani mnohokrát nie tí študenti, ako ich rodičia. Trošku mi to pripomína prípad, ktorý popísala Andy vo svojej reakcii. Písala, že rieši penzión pre dôchodcov s nadštandardnou starostlivosťou.

No, čo spravila tá univerzita. To najdôležitejšie je vedieť koho sa vlastne chceme pýtať na názor a čo sa od neho chceme dozvedieť. Čo sa chceme dozvedieť treba vidieť v súvislostiach. Predčasom som čítal článok o veľkom omyle, ktorý spravila spoločnosť Coca Cola. Asi ste to čítali tiež. Jednalo sa o to, že si dali spraviť výskum, ktorý ukázal, že respondentom viac chutí Pepsi Cola ako Coca Cola. To ich prinútilo zmeniť receptúru. No a hneď potom im klesli tržby a ľudia sa začali sťažovať, že chcú svoju pôvodnú Coca Colu naspäť. Totiž, sústredili sa iba na jeden parameter produktu, na ktorý sa pýtali, ale nie na produkt ako celok. Takže dobrá otázka je veľmi veľmi dôležitá.

Poďme na to, koho sa vlastne chceme spýtať. Tá univerzita si položila nasledujúcu otázku? Kto je náš zákazník? Odpovedí bolo niekoľko, to budete mať vo svojum podnikaní aj vy. Ich boli takéto:

• študenti končiaci strednú školu
• rodičia študentov, ktorí mnohokrát významne ovplyvňujú názor svojich detí
• už študujúci študenti na univerzite, t.j. existujúci zákazníci
• bývalí študenti, ktorí majú známych, rodinu, možno chcú sponzorovať univerzitu alebo ju doporučiť iným

Pokiaľ by som mal penzión s nadštandardnou starostlivosťou pre starších ľudí, koho by som asi chcel osloviť? Možno asi takto:

• starší ľudia - konečný zákazník. Buď sú doma, v nemocnici alebo v konkurenčnom zariadení
  
• deti týchto ľudí, zvyčajne pracujú a nemajú čas a skúsenosti ako sa venovať staršiemu človeku, mnohokrát aj chorľavému
• ľudia pred dôchodkom, ktorí si možno plánujú svoju starobu

Keď máme členenie, potom sa môžeme pobaviť o otázkach. Každého sa pýtam niečo iné. Pýtam sa tak, aby som sa od nich dozvedel objektívnu odpoveď na to, čo potrebujem. Z ich uhlu pohľadu.

A nasleduje logicky ďalšia otázka. Už viem koho a čo sa chcem spýtať, ostáva si iba povedať ako. No, máme tu možnosti ako sú internet, alebo dotazníky na ulici, telefonáty a pod. Nie som zástancom ankiet na ulici. Keď som bol študent, tiež sme takto brigádovali. Mali sme to za 15 minút vyplnené na intráku a bolo. Všetko má svoje pre a proti. Internet asi nevyužijú starí ľudia, ale ich deti áno.

Otázka teda znie: kde môžem svoju cieľovú skupinu stretnúť? Odpovedzte si na ňu a je to. Treba tam už iba zájsť a spýtať sa. Ľudia vám zvyčajne radi povedia ich názor na tému, ktorá sa ich dotýka. A ona to bude téma presne pre nich, keďže ste si otázky pripravili priamo pre tú ktorú skupinu (rozdelenie je teda veľmi dôležité).

Zamestnať človeka z úradu práce?

Samozrejme, môžem napísať iba svoju skúsenosť a vaše môžu byť diametrálne odlišné, ale nedá mi to, aby som vám nenapísal tú svoju.

Raz som sa zo svojho okolia dozvedel, že je možné prísť na úrad práce, požiadať o dotáciu na chránenú dielňu a zamestnať telesne postihnutého nezamestnaného. Aký úžasný nápad. Hovorím si, veď bude sedieť iba pri počítači a ešte dostanem naňho peniaze. Koniečne aj mne tento štát fakt pomôže. Toto je príležitosť sa naozaj rozbehnúť!

Tak som skočil na úrad práce, vypísal žiadosť, podnikateľský plán (inak od témy - mám pripravený jeden, ktorý zverejním ako takú šablónku pre vaše plány) a čakal. Po nejakej dobe som sa dostavil pre výsledky a super, získal som dotáciu 220tisíc! Poviem vám, skutočne som to považoval za totálne víťazstvo a za ozajstný štart mojej firmy.

Samozrejme, malo to aj svoje podmienky, s ktorými som súhlasil. Jednalo sa o to, že som prostriedky musel všetky minúť za nejaký čas (tuším 3 mesiace, toto si celkom nepamätám) a vytvoriť pracovné miesto na tri roky. Pozor, nie zamestnať toho jedného konkrétneho človeka, ale vytvoriť miesto pre telesne ťažko postihnutého. Znelo to fér.

Dokonca som bol veľká televízna hviezda, prišli s nami robiť rozhovor do relácie, čo bežala na stv-čke. Celá rodina to sledovala, proste totálna udalosť.

Zabudol som ešte, že medzičasom prišli tety z úradu, skontrolovali, čo som za tie peniaze nakúpil ako zariadenie chránenej dielne, vyhodili mi zopár vecí, ktoré nepovažovali za potrebné, ale uznaný nákup bol stále nad sumou, ktorú som dostal, tak som mal ich požehnanie.

Problém som si spravil ale sám tým, že som svoje podnikanie stále mal ako určitú bokovku. Pracoval som inde ako sedel môj prvý zamestnanec (100km ďalej) a ten veľmi rýchlo zistil, že nie je kontrolovateľný. Ja som bol veľmi naivný a myslel som si, že keď je postihnutý a toto je jeho vôbec prvá príležitosť pracovať, že bude loajálny. Hahahahaha.

Najskôr fungovali výhovorky, prečo všetko dlho trvá, potom ho nebolo možné zohnať aj niekoľko hodín, na čo bolo jeho ospravedlnenie, že sedel na záchode. V počítači, na ktorom pracoval som našiel v histórii internetového prehliadača, že jeho záujem bolo zoo porno a chat na azete... To bola na mňa dosť silná káva. Samozrejme, pokračovanie nemalo zmysel. A tak tesne pred zavŕšením 3-mesačnej skúšobnej doby, som našu spoluprácu ukončil.

No a nasledovala groteska. Prišiel som na úrad práce, že som chlapca vyhodil. A tetuška tam, že či budem spokojný s iným. Hovorím, že neviem, uvidím, keď ho dostanem. Lebo viete, iba tento bol postihnutý iba telesne, ostatní sú aj mentálne a vy máte v zmluve, že musíte niekoho na tú pozíciu mať. Celkom dobrá haluz, to vám poviem. Som sa čosi nanadával.

Takže super. Mám zariadenú kanceláriu za 220tisíc. Čo myslíte, ako sa dá na kanceláriu pre jedného človeka minúť toľko peňazí? No tak, že namiesto toho, aby ste si kúpili tlačiareň možno za 5.000, kúpite si poriadnu farebnú laserovku. Že poháriky nebudú z IKEA za pár drobných ale poriadne, aspoň za tisícku. Veď to predsa bol pretek s časom! Čo by som neminul, musel by som vrátiť. Kto by to spravil?

Nič iné mi nezostávalo ako sa dohodnúť s úradom na splátkovom kalendári. Za zamestnanca mi odpuslili 18tisíc, to bolo pomerovo podľa doby, ktorú som mal miesto držať a koľko som ho reálne držal. Zbytok som splácal asi tak, že na to odchádzala skoro celá moja výplata. Takže som mal prázdnu kanceláriu, kde som nemohol sedieť a niečo robiť, lebo som musel sedieť 12 hodín denne v robote a zarábať na moju super luxusnú kanceláriu.

Že som mal tie veci predať? Nepoznal som nikoho, kto by ich chcel. Bol som rád, že som predal aspoň bezpečnostné dvere...

Po viac ako roku som potom tie veci aj naozaj použil, keď som odišiel z práce a začal podnikať na "full time".

Nechcem, aby toto bolo nejaké sťažovanie, veď som tie veci nakoniec zúžitkoval, ale poviem vám, mňa osobne by nikto neprinútil zamestnať niekoho z úradu práce, možno práve pre rôzne motivácie, ktoré úrad na ich zamestnávanie ponúka.

Čo vás sem priviedlo v novembri z google?

Celkom zaujímavé na štatistikách, ktoré sledujem pravideľne cez Google Analytics, je vidieť, že google má sám seba skutočne najradšej. Článok Čo vás sem priviedlo? Google? má najvyššiu návštevnosť zo všetkých článkov, dokonca dosť prevratným rozdielom.

Tak som sa rozhodol, že zasa siahnem po takejto "zbrani" a využijem robota na službu človeku. Okrem toho, dúfam, že aj vy si tu nájdete niečo zaujímavé - a síce zoznam desiatky kľúčových slov, resp. slovných spojení, ktoré vás najčastejšie pritiahli na túto stránku. Ako aj minule, zasa si vyberiem niečo z toho o čom čo-to viem napísať a napíšem.

Tu je tá spomínaná desiatka:

1. názov pre moju firmu
2. koľko financií treba na podnikanie
3. v čom podnikať
4. motivácia zamestnancov
5. personálny management
6. business plan
7. chcem robiť na živnosť
8. koľko zamestnancov musí mať agentúra
9. koľko stojí založenie s.r.o.
10. nápady na podnikanie

Dokopy je tých kľúčových slov zatiaľ 177, takže nápady sa zbierajú neustále. Dúfam, že vás to bude baviť čítať tak, ako mňa písať.

Ako som si myslel, že som spisovateľ

Niekedy v septembri som začal čítať knižku o tom, ako sa má správne robiť marketing na internete. Jednou z hlavných rád bolo založiť si vlastný blog a začať písať. Tak som poslúchol a ejhľa, čoraz viac ma to začalo baviť. Normálne mi chýbalo, keď som niektorý deň nemal čas, aby som niečo napísal. Blog je super, môžem si písať o tom, čo ma zaujíma, kedy a koľko chcem... a ja chcem!

Potom prišla taká sranda. Psychologický test osobnosti. Nejakých 50 otázok, tak som si ho celkom pozorne vyplnil a vyšlo mi vo výsledkoch okrem iného aj to, že najviac by sa ku mne hodilo povolanie konzultanta a spisovateľa. Áno, objavil som to! Objavil som konečne to, čo skutočne chcem! Konečne! Niektorí ľudia to neobjavia za celý život a ja už v 29-ne. Parááda!

No, ale keďže som trošku ovplyvnený svojím pracovným životom doposiaľ, hneď som ako absolútny neobchodník predal 4 dokumenty, ktoré mám napísať. Poviem vám, kedysi ma šialene bavilo programovanie, dnes skutočne nie, robil som to príliš dlho a veeeeeľa veľa hodín každý deň. Pozerám sa na svoj posledný príspevok, bol zo 14. novembra. Celé dva týždne som mal nad sebou meč. Za tie dva týždne som napísal 136 strán. Ok, nie je to šialene veľa, ale je to asi 1,5 strany na pracovnú hodinu a to som mal aj iné povinnosti. Uf, skoro som si písanie poriadne znechutil.

Keby to bola aspoň beletria - vstúpila do miestnosti, tam stál on. Z okna sa odrážal tieň zapadajúceho slnka, ktorý nechal vyniknúť jeho žiarivému pohľadu. Obzrela sa okolo....a tri strany o miestnosti {:o). Lenže to boli témy ako režim pohybu osôb v administratívnej budove, či podnikateľský plán.

Verím, že tí, ktorí ste si zvykli tu nájsť niečo zaujímavé budete tolerantní a ešte sa sem občas vrátite a ja sľubujem, že napriek tomu, že som nenapraviteľný optimista, budem sa snažiť pribrzdiť svoje pracovné tempo tak, aby som sa mohol venovať aj svojmu veľkému koníčku a síce písaniu tohto blogu.