streda 31. októbra 2007

Personálny management a motivácia zamestnancov

Dnes som čítal dva články ohľadom personálneho manažmenu a motivácie zamestnancov v časopisoch Slovenský výber a Instore.

Dozvedel som sa, čo vplýva na fluktuáciu zamestnancov, čo je to satisfaktor a disatisfaktor. Milé. Písali to nejaké dve tety, ktoré sa buď vyžívajú v teórii alebo sa tomu nerozumejú. Nechcem v žiadnom prípade niekoho úrážať a myslím si, že to bude skôr tým, že sa snažili napísať niečo vyslovene odborné...

No, ale čo je z toho zaujímavé? Máme tu obdobie, kedy nezamestnanosť je natoľko nízka, že pokiaľ niekto nepracuje zväčša nechce. Teda, pokiaľ chcete mať vo svojom tíme kvalitných ľudí, musíte ich "pretiahnuť" z ich existujúceho zamestnania. To nie je jednoduché a už vôbec nie lacné. Personálne agentúry to múdro volajú "head hunting".

Človeka sme získali. Teraz máme ďalšiu úlohu - udržať si ho. Finančne motivovať je samozrejme nutné, avšak to dokážete iba do určitej výšky, dá sa povedať, že zvyčajne mu neponúknete významne viac ako ponúkajú iné firmy za tú istú prácu a postavenie. Takže nastupujú iné formy motivácie. Jedna z osvedčených je chválenie.

Chválte svojich zamestnancov. Ale pozor, iba keď si to zaslúžia, lebo to začnú brať ako niečo, čo nemá žiadnu váhu. A samozrejme ich aj skritizujte; minimálne preto, aby si viac vážili pochvalu, ktorú im kľudne na ďalší deň udelíte za dobre odvedenú prácu.

Motivácia ľudí prostredníctvom kariérneho rastu je zvlášna vec. Nemáte toľko možností aby vaši zamestnanci postupne kariérne rástli, lebo nemáte tak veľkú a širokú organizačnú štruktúru. Na tento problém narazíte skôr či neskôr pri všetkých ambicióznych zamestnancoch.

Pracovné prostredie. Sedel som aj v kancelárii, kde som mal v zime 16 stupňov celzia. Ale to som si robil na seba. Keby som bol zamestnanec, buchnem dverami a dovidenia. Zamestnacom musíte vytvoriť také podmienky, aby mohli podávať pracovný výkon.

Nenechajte si "skákať po hlave". Každý skúša kam až môže, musíte ukázať hranice, za ktoré sa nedá ísť!

Zbytok nebudúce...

utorok 30. októbra 2007

Čo vás sem priviedlo? Google?

Pomocou nástroja google analytics mám možnosť sledovať sko ste sa dostali na môj blog. Píšem to preto, lebo je to možno tak trošku návod aj pre vás a vaše web stránky. V podstate mi tým, čo hľadáte v googli dodávate nápady. Vy napíšete čo vás zaujalo alebo o čom sa chcete dozvedieť viac a ja mám možnosť prostredníctvom tohto blogu na to napísať svoj názor. Na blogu je super, že za svoj názor nemusíte platiť aby bol prezentovaný.

Vždy všetko čo sa deje na webe je nejakým spôsobom späté so ziskom. Aj pre mňa je to tak. Píšem tieto rady pre začínajúcich podnikateľov, pretože dúfam, že to možno niekomu pomôže. Zároveň ale dúfam, že keď sa tu dozviete informácie, ktoré sú pre vás zaujímavé, keď vám v budúcnosti predstavím svoj produkt, že si o ňom aspoň prečítate. No a možno ste práve aj vy mojim budúcim zákazníkom. Zdá sa vám v tom byť príliš veľa možno? A nie je to pre reklamu typické? Akú máte istotu pri tlačenej reklame, že bude zisková. Možno takú istú ako pri písaní blogu. Akurát toto je trošku časovo náročnejšie.

Čiže čo chcem povedať. Pamätajte, že blog je taktiež nástrojom reklamy a doporučujem vám ho využívať pre prospech vášho podnikania.

No, ale aké to boli kľúčové slová, ktoré vás sem podľa štatistík googlu priviedli?
  • business plan
  • koľko financií treba na podnikanie
  • podnikanie v it
  • chcem podnikať kaderníctvo
  • dobrý obchodný zástupca
  • it management
  • koľko trvá zápis do obchodného registra
  • koľko sa dá zarobiť na internetovom predaji
  • najlepšie zarábajúci it
  • najčastejšie slovné spojenia v angličtine
  • neziskovky
  • personálny management
  • podnikateľský zámer kaderníctvo ako na to?
  • pracovná doba tlačivo ako má vyzerať
  • v čom začať podnikať
  • zalozenie s.r.o.
Postupne budem písať aj o týchto témach, teda iba o tých, kde si myslím, že mám čo povedať. Samozrejme, berte tento blog prosím ako vyjadrenie môjho názoru, nie ako absolútnu pravdu, ak taká vôbec v podnikaní existuje...

Desiaty krok: nájdite si svoje miesto na trhu

Niekedy mám pocit, že existujú oblasti, kde je neuveriteľne jednoduché si nájsť miesto na trhu. Napríklad také kaderníctvo. Minule som sa dva dni snažil zohnať nejaké kaderníctvo v Trnave (čo nie je malé mesto), ktoré by ma vedelo ostrihať relatívne na počkanie. Nakoniec sa mi to podarilo a počkal som si "len" dve hodiny. Je úžasné mať toľko zákazníkov, že ostatní musia počkať.

Samozrejme, všetci kaderníci mi môžu oponovať, ale takú skúsenosť som mal. Neriešim koľko na mne zarobia. Ako si nastavia ceny je otázkou trhu. Či im to stačí na plnenie ich cieľov je zasa ich problém. Ale majú neustále zákazníkov.

Zasa na druhej strane sú odvetvia businessu, kde je skutočne problém sa presadiť na trhu. Napríklad pokiaľ by ste chceli dodávať jadrové palivo do elektrárne alebo súčiastky do bojových lietadiel, to verím, že je obrovský problém presadiť sa. Pravdepodobne pridaná hodnota tomu potom bude zodpovedať, ak sa vám to podarí.

Pokiaľ si chcete rozbehnúť svoj vlastný business, je logické, že potrebujete mať zákazníkov. Čiže svoje miesto na trhu. To získate referenciami, doporučeniami, vybudovanou značkou a samozrejme zaujímavým produktom. Ale pozor! Veľa firiem skĺzne do mláky zvanej kvalitný produkt. Pre koho je kvalitný, zaujímavý a dobrý? Pre vás alebo pre zákazníkov? Jednoduchá úvaha, prečo ho majú zákazníci kupovať a kto sú to tí zákazníci? Koľko by ich asi malo byť a koľko ich môže byť? Koľko je super aby bolo a koľko je príliš veľa?

Začnite tým, že si najskôr vytvoríte profil zákazníkov, ktorí by mohli mať o váš produkt záujem. Napíšte si, prečo by mohli mať o produkt záujem, čo ich zaujíma, akú odbornú úroveň majú, aké problémy majú, ktoré im vy pomôžete riešiť. Možno si takto rozčleníte na ten istý produkt viacero skupín zákazníkov. Poďme si to spolu skúsiť na príklade.

Som súkromná stredná škola a chcem sa prezentovať na webe a chcem mať dostatok študentov. Čiže kto sú moji zákazníci? Rodičia, ktorí dajú svoje deti do mojej školy, samotné deti, ktoré sa pozerajú po budúcej škole, študenti, ktorí už študujú na mojej škole a bývalí študenti, ktorí sú možno potencionálnymi partnermi na poli sponzoringu alebo partnerstva pri paxi alebo budúcom zamestnávaní mojich absolventov. Hm, 4 skupiny zákazníkov. Zaujímavé nie? Na jeden produkt.

Iný príklad. Som softvérová firma, ktorá má produkt na tvorbu cenníkov a cenových ponúk. Kto sú moji zákazníci? Obchodník, ktorý potrebuje vytvárať jednoducho niekoľko ponúk denne, project manager ktorý pripravuje dodávku podľa dohodnutej ponuky, ekonómka, ktorá faktúruje, obchodná podpora (sales support), ktorá aktualizuje cenníky, manažér firmy, ktorý chce vidieť štatistiky. Zasa, mám jeden produkt.

Doporučujem nemiešať vlastnosti vášho produktu dokopy pre všetky skupiny zákazníkov, nikomu to nič nepovie. Prispôsobte sa reči zákazníkov a ich problémov. Vyhýbajte sa pri svojej prezentácii slovám ako riešenie, líder, jednotka na trhu, cenová ponuka. To sú všetko veci, ktorými sú zákazníci presýtení.

Ako si získate miesto na trhu? Buďte výnimoční tým, že konečne bude niekto sledovať zákazníka a nie sa orientovať na svoj produkt!

štvrtok 25. októbra 2007

Deviaty ktok: vytvorte si značku

Pokiaľ chcete aby sa vaše produkty alebo služby skutočne predávali, musíte si to zaslúžiť. Musíte dosiahnuť, aby si vás ľudia, vaši koneční zákazníci pamätali. Niekedy je to jednoduchšie, napr. keď máte potraviny na nejakom sídlisku a najbližší supermarket je na druhej strane mesta. Potom o vás každý vie a aj keď raz za čas, ale každý príde.

Horšie to je, pokiaľ robíte niečo, pri čom nemáte svoju cieľovú skupinu zákazníkov na jednom mieste a všade je dosť konkurencie. Napr. ste firma, ktorá vyvíja počítačové programy, alebo predáva napr. bielu techniku alebo oblečenie. Potom máte problém. Musíte docieliť aby zákazníci chodili kupovať ku vám. Pozor, podliezanie cien nie je cesta k úspechu, iba ku koncu! Existuje množstvo marketingových a PR nástrojov ako dosiahnuť všeobecné povedomie. Ale keďže predpokladám, že začíname podnikať, skúsme niečo jednoduchšie a lacné.

Kým ale začnem. Načo je to všeobecné verejné povedomie vlastne dobré? No na to, že keď bude na vašej ulici 8 obchodov s chladničkami, že ľudia pôjdu ku vám, pretože budú mať najväčšiu dôveru. A nielen že prídu (to prídu všade) ale aj kúpia. A kúpia opakovane!

Otázka je, čo vlastne chcete dostať do povedomia. Seba? Svoju firmu? Svoj produkt? Všetky cesty sú zaujímavé a správne a záleží na tom čo robíte. Pokiaľ predávate vlastný produkt, zamerajte sa naň. Pokiaľ robíte službu, ste dôležitejší vy ako firma, prípadne ako osoba, pokiaľ sa jedná o službu, ktorú robíte sám/sama, alebo v malom tíme. Aj pred zákazníkom vystupujte taký veľký ako skutočne ste. Pretože pokiaľ dvojchlapová firma vystupuje ako 50 chlapová, buď sa to raz prevalí, alebo dostanete tak veľkú zákazku, ktorú nezvládnete a položí vás.

Ako na to? Hovorí sa, že dobrá práca sa chváli sama. Svätá pravda, len to príšerne dlho trvá. Uvidíte, keď sa vám niečo nepodarí, všetci sa to dozvedia oveľa skôr a dozvie sa to viac ľudí ako keď budete pekne poctivo robiť svoju prácu. Ale napriek tomu, že je to ťažká cesta, veľmi ju doporučujem. Spokojný zákazník môže o vás povedať svojim známym, tí potom ďalej a postupne sa môže stať, že budete vyslovene vyhľadávaná firma. Tomuto fenoménu sa hovorí osobné doporučenie. Úžasná vec. Svojmu kamarátovi, ktorý mi povie, že bol niekde spokojný budem vždy veriť viac ako akejkoľvek reklame...

Super prostriedok na vytvorenie verejného povedomia je web stránka. Myslíte si, že je pre vás príliš drahá? Verte, že môže a nemusí byť. Pretože aj keď si spravíte sám jednoduchú, je to lepšie ako nič. Keď sa použijú technológie SEO optimalizácie, prinesie vám to na stránku omnoho viac návštevníkov, zasa na druhej strane, vyžaduje to investíciu. Ona sa ale vráti. V našej firme robia kontakty z webu podstatnú časť prvých kontaktov. Najpodstatnejšie sú ale osobné doporučenia.

Písanie blogov môže veľmi pomôcť vášmu businessu. Jednak je to zadarmo priestor na to, aby ste popísali svoju službu alebo tovar a jednak majú návštevníci priestor reagovať svojimi skúsenosťami na vaše slová. Blogy sa postupne stávajú čoraz zaujímavejším marketingovým nástrojom. Áno, máte pravdu, vyžaduje to svoj čas a trochu "básnického čreva". Tak ako nie každý môže byť autoopravárom, asi nie každý môže byť bloggerom. Ale väčšina áno. Blog je priestor, kde môžete napísať svoj názor, reklamu seba samého, prečo to neskúsiť využiť?

Letáky nie sú finančne príliš náročnou formou reklamy a lokálne ich môžete použiť. Pamätajte ale na to, koľko ich každý deň nachádzate v schránke a koľko z nich reálne čítate.

Jedno zo zlých rozhodnutí ako sa zviditeľniť je posielanie reklamných e-mailov, tzv. SPAMov. Je to trestné a ľudí to zvyčajne aj tak iba znechutí. Nerobte to, pokiaľ chcete svojmu businessu dobre.

Dobrá rada na zviditeľnenie - vytvorte si grafickú značku, logo. Ľudia si ho mnohokrát zapamätajú skôr ako názov, ktorý je textový.

streda 24. októbra 2007

Ôsmy krok: nájdime si vhodných ľudí

Kto je vo vašej firme najlacnejší? No predsa Vy! Kto je vo vašej firme najdrahší? No predsa vy!

Čo som to tu napísal? Veľkú pravdu. Ste ten najlacnejší aj najdrahší človek vo vašej firme zároveň. Pokiaľ nemáte čo robiť, potom keď spravíte niečo, čo by ste si inak museli kúpiť, ste najlacnejší, lebo je to "zadarmo". Zasa na druhej strane, pokiaľ máte toľko platenej roboty, že drobnosti vás oberajú o zisk, ste príliš drahý na to, aby ste ich riešili vy. Vtedy treba zohnať niekoho, kto to spraví za vás.

Poznám podnikateľov, ktorí sa snažia si všetko robiť vo firme sami. Majú síce dostatok financií, aby to dali spraviť niekomu inému, ale nie, chcú napr. web stránku, spravia si ju sami. Na jednej strane majú pravdu, pretože ak skutočne nemajú čo ziskovejšie robiť, potom je ziskom finančná úspora. Samozrejme, vždy je otázka kvality toho, čo vytvoria. Pokiaľ danú činnosť ale zvládnu, potom sa rozhodli múdro.

Poďme sa teraz zamyslieť nad tým, odkiaľ a ako zohnať spolupracovníkov a za akých podmienok. Ja osobne poznám možnosti:
  • klasický zamestnanec
  • brigádnik
  • outsourcing
  • personálny leasing
  • zmluva so živnostníkom
Okrem personálneho leasingu som všetko skúsil, ale to určite nie som sám {:o). Takže poďme porade:

Klasický zamestnanec. Doba, že na každý prst mám 10 ľudí pradávno skončila a kto si to myslí sa zabudol v minulosti. Dnes je skutočne veľký problém zohnať zamestnanca, či už kvalifikovaného alebo dokonca aj nekvalifikovaného. Dnes ho musíte preplatiť, pretože ak chce pracovať, pravdepodobne už pracuje. Cez personálne agentúry je to celkom dobré skúsiť, ale pozor, platíte províziu 3 x mesačná mzda.

Brigádnici sú zvyčajne študenti. Pokiaľ máte prácu, ktorá nie je kontinuálna, je to výborná forma pomoci. Ja som to urobil zle, mal som brigádnika na činnosť, ktorá bola kontinuálna. No a ako študent, keď začalo skúškové obdobie, musel som proste počkať. Na nosenie letákov alebo preloženie tovaru sú super, ale nedal by som im napr. naprogramovať program, na ktorom budem časom závislý.

Outsourcing. V IT oblasti je jeho modifikácia freelancing. Ale hlavne sa jedná o to, že si z inej firmy prenajmete ich zamestnanca. Osobne túto formu považujem za veľkú budúcnosť pre množstvo služieb. Outsourcing je v princípe veľmi lacný, pretože pokiaľ potrebujete na 2 mesiace do roka úplného profesionála, je lepšie si ho takto prenajať ako ho držať celý rok ako zamestnanca.

Personálny leasing je oblasť, ktorá je podobná ako outsourcing, ale priznám sa, že nemám žiadnu skúsenosť, takže ju ani nebudem komentovať. Poznám ale agentúry pre dočasné zamestnávanie, čo je podobná činnosť. Oboje sú vlastne klonom outsourcingu.

Zmluva so živnostníkom. Túto alternatívu využívame najčastejšie. Nemyslím ten prípad, ktorý obchádza média, že predavačka v nejakom obchode pracuje na živnosť, aj keď sa priznám, že mi to vôbec nevadí. Myslím ten prípad, že si nájdeme živnostníka, ktorý má primeranú cenu a dám mu spraviť zákazku. Nemusím sa starať o jeho technické vybavenie, chcem iba aby mi za moje peniaze vykonal prácu, ktorú som si u neho objednal. Ako som písal v ktoru 4, živnostníci majú väčšinou nižšie ceny ako právnické osoby.

Vybrať si vhodného spolupracovníka znamená aj "osobnú príťažlivosť"! Viete ako to je. So spolupracovníkom budete pravdepodobne väčšinu dňa. Keď ho budete nenávidieť alebo nebudete vedieť s ním spolupracovať, môže byť ten najlepší odborník, výsledok nebude dobrý.

utorok 23. októbra 2007

Siedmy krok: zorganizujte si svoje podnikanie

Keď som v prvom kroku písal, že si niekto môže stanoviť, že bude pracovať iba 4 hodiny za deň. Rozdiel je ale pracovať a zarábať. Pretože pri reálnom podnikaní je čas na zárobok skutočne iba pár percent z času, ktorý strávite prácou. S touto skutočnosťou treba počítať a mnohí si to na začiatku neuvedomujú.
Čo nás môže pripraviť o čas:
  • obchodné aktivity
  • marketing
  • účtovníctvo, riešenie financií
  • zamestnanci, riadenie, riešenie konfliktov
  • zákazníci, ktorí sa chcú porozprávať
  • neschopné úrady
  • únava, nechuť do práce
Obchodné aktivity, tie sú jasné. Musíte ich robiť ak chcete "prežiť". Dobrá finta, ako ušetriť trošku času je mať kvalitný web, ktorý dokáže urobiť množstvo práce - prvý kontakt za vás. Niektoré firmy si najímajú iné firmy, ktoré riešia prvotné oslovovanie klientov za nich. Osobne nemám veľkú dôveru v kvalitu takýchto služieb, pretože ak outsourcovaná firma nepozná detailne môj produkt, ako môže presvedčiť zákazníka? Ako ho môže vyzdvihnúť pred konkurenciou?

Marketing. To nie je to isté čo obchodné aktivity. Musíte venovať čas vytváraniu všeobecného povedomia o vašej firme a dobré je zamerať sa aj na vás ako osobu. Ľudia majú radšej osoby ako anonymné firmy. Existuje veľa druhov marketingu, to si ale pozriete v ľubovoľnej knižke. Ja osobne sa budem neskôr venovať téme marketingu a PR na internete.

Účtovníctvo, riešenie financií. Veľa podnikateľov si rieši účtovníctvo vo vlastnej réžii. Skoro by som povedal, že sa im čudujem. Robiť si ho sám, to znamená venovať množstvo času štúdiu nových zákonov a predpisov. Zasa keď som stredná firma, platiť si účtovníčku ako zamestnankyňu mi príde zbytočný luxus. Keď som veľká firma, má to zmysel, to je jasné. Účtovnícke služby sa podľa môjho názoru oplatia outsourcovať. Hlavne v našej krajine, ktorú považujem za nestabilnú, pretože sa zákony a predpisy menia až príliš často.

Zamestnanci sú veľkým prínosom pre vaše podnikanie. Vlastne, mnohokrát na nich stojí. Práca s ľudmi si ale vyžaduje skutočný um. Je ťažké zohrať taký tím ľudí, ktorý nebude mať medzi sebou konflikty. Malé nechajte na nich, veľké, ktoré by mohli ohroziť stabilitu firmy alebo kvalitu služieb zákazníkom sa vás jednoznačne dotýkajú a žiaľ sa do nich musíte osobne zapojiť. Zamestnanci musia byť motivovaní a chválení ak je za čo. Ale nebojte sa buchnúť po stole keď treba. Nebúchajte ale príliš často, aby si na to nezvykli. A ešte jedna rada - každý človek skôr či neskôr začne skúšať koľko si môže dovoliť. Stanovte si svoje hranice a tie si držte!

Zákazníci sú ľudia. To znamená že aj vzťah s nimi nie je iba pracovný a je skutočne veľmi cenné, ak sa vám s nimi podarí nadviazať aj mimopracovný vzťah. Nemusíte byť kamaráti na pivo, ale mali by ste byť dobrí známi. Je logické, že dobrý známy sa s vami porozpráva aj na iné témy ako je business, to je výborné a vytvára to medzi vami určité puto. Zasa na druhej strane, musíte si dávať pozor, aby to nepresiahlo medzu, ktorá vás bude odťahovať príliš od práce.

Úrady a úradníci. Nechcem povedať, že všetci úradníci sú zlí. Minule som volal na mestský úrad to Trnavy, pretože si chceme prenajať kanceláriu aj tam. No a prekvapil ma príjemný prístup viacerých úradníčok. Dokonca som od každej dostal mobil, keby som niečo potreboval. Bol som skutočne milo prekvapený. Ale zasa, to nie je bežné. Najviac ma privádzajú do šialenstva zdravotné poisťovne. Keď začnete podnikať, zdravotné poisťovne vás budú svojou neschopnosťou otravovať každý mesiac. A to hovorím nielen o starých ale aj o tých, do ktorých sme sa prehlasovali eštelen pred pár mesiacmi. Dva krát posielam to isté vyplnené tlačivo. A riadky typu: máte na to 8 dní nenávidím.

Najväčší nepriateľ podnikateľa je strata motivácie. Tá mnohokrát prichádza tesne pred cieľom a mnohokrát ju spôsobuje únava. Je to jasné, že si toho naberieme na bedrá viac ako unesieme, to je súčasťou motivácie. Ale keď už nevládzeme, potom nastáva kríza. Minule som pracoval 2 mesiace takých 10-12 hodín denne a skutočne naplno. Potom ma prepadla taká únava, pomaly až depresia, že tesne pred koncom som 2 týždne pozeral telku a čítal veci na internete. Načo to bolo dobré? Aj tak som to neodovzdal skôr, nič som neušetril. Teraz, keď som oddýchnutý, moja motivácia je späť. Myslite na to. Oddych je dôležitejší ako sa zdá. Ak nemáte čas oddychovať, ono sa to prejaví na výkone, s tým počítajte.

No a na záver veľká otázka. Aký drahý som pre svoju firmu? Čo sa oplatí urobiť sám, čo je lepšie aby spravili zamestnanci a čo si mám radšej zaplatiť u niekoho iného? Tejto téme sa budem venovať v samostatnom článku po ukončení tejto série. Ale základ - váš deň má iba určitý počet hodín a nedá sa nafúknuť. Ak niečo robíte, tak sa vtedy nemôžete venovať niečomu inému. Preto sa venujte iba dôležitým veciam.

pondelok 22. októbra 2007

Šiesty krok: kto a ako to zaplatí?

Každá sranda niečo stojí. Pri podnikaní platí, že tá sranda niečo stojí vás. A keďže nemám pocit, že by existovala nejaká príručka, ktorej keď sa presne budete držať nespravíte žiadnu chybu, pripravte sa aj na to, že za svoje chyby platiť jednoducho budete musieť. Ale nejde len o chyby, každé podnikanie potrebuje nutne svoje vstupy.

Pokiaľ chcete programovať, potrebujete počítač, softvér, internet a tlačiareň, pokiaľ chcete byť taxikárom, asi budete potrebovať auto, taxikársku koncesiu, peniaze na zaplatenie si parkovacieho miesta. Všetci ešte potrebujú niekoho, kto sa im postará o účtovníctvo. Niekde svoju činnosť predsa potrebujete prevádzkovať, takže asi kancelárske priestory, alebo halu, alebo parcelu, každý podľa svojich potrieb.

No, lenže kde na toto všetko zobrať peniaze? Prvá chyba je si myslieť, že si založíte firmu, prídete do banky a dajú vám úver. Ak takú banku nájdete, dajte mi prosím vedieť, osobne som sa s takou nestretol. Vždy potrebujete mať firmu aspoň 2 roky, pričom posledný rok musíte byť v zisku. Žiadna banka nepôjde do rizika, že vám váš nápad stroskotá...

Takžde, kde teda zobrať peniaze? Dobrá finta je zobrať si úver z banky ako fyzická osoba. Banka od vás chce potvrdenie o príjme. Takže najskôr by som si vybavil úver a až potom dal výpoveď a začal podnikať. Alebo sa treba dohodnúť s rodinou. Rodina mnohokrát vie pomôcť, aj keď je zasa pravda, že doma nie je nikto prorokom a teda sa môže stať, že vašim plánom nebude nikto doma veriť a teda ich finančne nepodporia.

Najlepšia forma je samozrejme sa pripravovať na podnikanie priebežne a teda si každý mesiac odložiť z výplaty nejakú sumu, ktorú potom budete môcť použiť na svoje zámery. Nooo, lenže pokiaľ chcete prevázkovať hotel, bude trvať dosť dlho (niekoľko životov), kým si naň našetríte. Takže moje slová prosím neberte ako všeliek.

Dobre, povedzme, že sme si zodpovedali otázku kde prísť k peniazom. Mám pre vás ale nemenej dôležitú. Koľko tých peňazí vlastne potrebujete? Je smola, keď môžete zohnať menej ako potrebujete, lebo čo potom s nimi, keď vám nebudú stačiť na štart? Iba sa budete trápiť a platiť z nich úrok a nebudete ich vedieť použiť. Poznal som človeka, ktorý ich potom postupne minul lebo nestačili na začiatok. Takže nezačal, minul peniaze a mal veľký problém.

Ešte väčšia hrozba ako je mať málo peňazí je mať veľa peňazí. Hlavne keď nie sú vaše, keď sú požičané. Lebo keď máte viac ako potrebujete, zvádza to človeka k lenivosti. Peniaze sa minú a raz ich bude treba vrátiť. A nehovorím o úrokoch.

Dobrá rada o úveroch: keď nejaký úver máte, nesnažte sa ho hneď splatiť!!! Načo by to bolo dobré? Peniaze rozumne investujte. Samozrejme, treba všetko platiť na čas, hovorím o tom, že mnohí podnikatelia si zoberú úver a potom ho čo najskôr splatia aj za cenu, že im nezostanú peniaze na aktivity, ktoré zarobia ďalšie peniaze. A samozrejme, pozor, keď nesplácate načas, banky nemajú problém dať vám 25% úrok. Zažil som to v začiatkoch na vlastnej koži.

Samozrejme, ešte existuje aj ďalšia možnosť financovania - partnerstvo. Môžete si firmu založiť aj s partnerom, ktorý môže pomôcť finančne, ale taktiež môže byť ďalšou rukou, ktorá bude priložené k dielu. Pozor, logicky bude aj ďalšou rukou, ktorá bude otvorená, keď sa bude rozdávať zisk. Ale ak zoženiete dobrého partnera, môže to byť skutočná výhra v lotérii. Ak nie, je to koniec firmy. Určite by som nedoporučoval rodinné partnerstvá. Nefungujú.

Takže malé zhrnutie:
  • reálne si spočítajte, koľko peňazí potrebujete
  • zistite, či si ich viete požičať od rodiny, prípadne banky
  • nepožičajte si málo
  • nepožičajte si veľa
  • vo svojich plánoch počítajte aj so splatením pôžičky, ale zo zisku, ktý vám nebude chýbať, ak sa to dá
  • splácajte všetko načas, vyhnete sa zbytočným a veľkým problémom
  • aj svoju mzdu sa snažte si vyplácať iba zo zisku, nie z požičaných peňazí

štvrtok 18. októbra 2007

Piaty krok: vytvorte si kľúčové aktíva

Ako som napísal v úvodnom článku ku tejto sérii, za dôležitý sa považuje názov firmy, názov produktu, web doména, patenty, ochranné známky a pod. Proste všetko, čo vás identifikuje voči zákazníkovi a čo by malo byť pre zákazníka určitým nezameniteľným znakom - toto som ja a moje podnikanie.

Pokiaľ idem piecť pečivo, myslím si, že dobrý názov je Pekáreň Xyz. Pokiaľ chcem vyrábať softvér, možno by som sa mal volať Xyz Software. Keď mám pekné priezvisko a myslím si, že by sa to dalo použiť ako názov firmy, môžem ísť aj touto cestou, ale tu si budem viac musieť naučiť ľudí, že kto som a čo robím. Ale to, že sa to dá sa dá dokázať napr. značkou Hilton.

Ak si niekto svoju firmu nazve neurčito, napr. Imperium, môže robiť čokoľvek. Občas mám pocit, že keď firma Real robí okná, že keď ju zakladali, chceli robiť niečo iné. Profilax tiež nie je znakom rozhodnosti a jasného smerovania od začiatku. Keď som ho zakladal, chcel som čistiť počítače. Tento zámer ma prešiel asi po dvoch mesiacoch a odvtedy je to softvérová firma. Názov som ponechal. Keby niekto hľadal softvérovú firmu, asi by nás nenašiel inak ako cez internetové vyhľadávače. Napriek názvu máme zákazníkov, takže názov je veľmi dôležitý, ale nemusí za každú cenu ovplyvniť celý váš business.

Pokiaľ si volíte názov firmy, je dobré si hneď zabezpečiť aj názov internetovej domény. To samozrejme platí aj pre produkt, pokiaľ má podľa vás tento potenciál byť prezentovaný na internete. Pokiaľ vidíte, že niekto má vašu doménu a je na predaj, napr. za 6 USD (to sa stalo mne), choďte od toho. Keď som sa ozval, že by som mal o tú doménu (profilax.com) záujem, poslali mi ponuku na 1.800USD. V odpovedi som použil slová, ktoré nepatria na slušnú stránku.

Ochranná známka je mimo iného tiež určitá forma reklamy. Pokiaľ má firma ochrannú známku, vyzerá to tak, ako keby sa mala pred kým chrániť. Že je taká zaujímavá, že by sa mohol niekto chcieť priživiť na jej úspechu. Vybavoval som ochrannú známku, je to na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici. Síce im to má trvať 3 mesiace, ale sú to úradníci, buďte ku nim milostiví. Trvalo im to 15 mesiacov, možno vďaka mojim listom, čo je s tým. Inak by som asi ešte čakal. Minule mi prišiel list, že už mi končí doba, na ktorú som mal ochrannú známku predplatenú a že mám uhradiť 16 tisíc korún. V prvom momente som skoro z kože vyletel (má zaplatených 10 rokov a list prišiel asi po piatich), ale potom som si všimol odosielateľa - španielska firma. Pozor na týchto podvodníkov! So slovenským úradom nemajú nič spoločné.

Čo sa týka patentov, neviem ako to presne funguje, žiaden patent nemám. Ale myslím si, že pokiaľ máte niečo, čo je hodné patentu, treba si ho spraviť. Možno ani neviete ako sa vyvinie situácia za pár rokov a vy vďaka vášmu patentu budete účastní na výbornej obchodnej príležitosti, ktorú by ste sami neobjavili.

streda 17. októbra 2007

Štvrtý krok: zvoľte si vhodnú formu podnikania

Ani sa mi nechce písať, aké formy podnikania, resp. firiem poznáme. To je všade. Skôr sa na túto tému chcem pozrieť z pohľadu bežného zákazníka alebo obchodného partnera. Vieme, že základným rozdelením sú fyzické a právnicke osoby. Vtipné je, že aj za slovom právnicka nasleduje slovo osoba.
Minule na hodine angličtiny sme mali otázku, či existuje krajina, kde môže jeden človek zavraždiť druhého bez toho, aby porušil zákon. Odpoveď bola že nie. Klamstvo! Na Slovensku. Pokiaľ zmeníme "človek" za "osoba". A zavraždiť, to nemusí byť vždy len fyzická smrť. To môže byť aj totálne finančné a morálne zničenie niekoho, kto proste naletel alebo mal smolu, že spolupracoval s nesprávnou firmou. Keď obmedzíme pojem právnické osoby (nie celkom správne, ale to ďalej) na spoločnosti s ručením obmedzeným, môžeme povedať, že toto sú firmy, resp. osoby, ktoré si reálne môžu robiť čo chcú. Ručia svojim základným imaním a keď je zle, vždy sa dajú poslať do konkurzu a majitelia pokračujú "čistučkí" v novej s.r.o.-čke.

Viete ako vnímame firmy?

Živnostník
Keď je niekto živnostník, dostane malé zákazky a menšie peniaze za tú istú prácu. Chápem to, veď máme nejako zakorenené, že živnostník, to je remeselník, ktorý je sám a teda je predpoklad, že keď ochorie alebo je na dovolenke, všetko ostatné musí počkať, teda aj naša zákazka. Zaujímavé je, že sú aj rôzne leasingové spoločnosti, ktoré sa so živnostníkom ani nebavia. Aj keď pravda je, že on chudák ručí celým svojím majetkom a teda je pre neho významnejší problém ako nemôže niečo posplácať. Je zasa na druhej strane jasné, že kde nič nie je ani smrť neberie...

Spoločnosť s ručením obmedzeným
Azda najpoužívanejšia forma, pokiaľ chceme robiť business naozaj, vážne a vo veľkom. Napriek tomu, že je to forma, ktorú využívam aj ja, je mi ľúto, že nemá trestnoprávnu zodpovednosť. Lebo potom zopár ľudí, ktorí stoja za zopár neustále meniacich sa s.r.o.-čiek v konkurzoch robia hanbu nám všetkým ostatným. Na rozdiel od živnostníka, ktorý na štart potrebuje "vreckové", s.r.o.-čka potrebuje minimálne 200 tisíc. Známa finta je, že si ich vložíte do pokladne a nie na účet, ale nebudem tu písať rady daňových poradcov {:o). Ďalšie náklady spojené so založením s.r.o. sú notári (ktorí majú prestrelenú cenu, ktorú si obhajujú tým, že to im určila komora ako minimálnu sadzbu), kolok na živnostenskom úrade a zápis do obchodného registra. No a potom špecialitka - hneď ako vás zapíšu do obchodného registra, príde vám zopár obálok, kde budú citovať rôzne zákony, podľa ktorých ste povinní im zaplatiť poplatok za zápis do nejakého iného registra. Keď som pred 4 rokmi zakladal s.r.o., boli to sumy okolo 2-3 tisíc. Pozor, to sú podvodníci, zahoďte to do koša, neplaťte to!!! Zväčša sú to firmy z Rakúzska.

Formy typu komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť mne nevedomému pripadajú dosť zbytočné a nie často využívané.

Zaujímavá forma je družstvo. Je to lacná forma, ktorá trošku pripomína akciovú spoločnosť. Tiež tu máme správnu radu, môžeme teda mať aj predsedu správnej rady, predsedu družstva a ja neviem aké funkcie. Ešte keď niekto nemá peniaze na akciovú spoločnosť a chce mať honosný titul, určite doporučujem družstvo. Ale družstvo má samozrejme aj iné prednosti, pozrite obchodný zákonník. Napr. že člen družstva môže mať iba 16 rokov a pod.

Akciová spoločnosť pôsobí na mňa osobne vznešene a ako skutočne veľká firma. Myslím si, že na rozdiel od s.r.o. nie je jednoduché ju založiť a že má také kontrolné mechanizmy, ktoré z nej robia dôveryhodnú inštitúciu. Už len ten milión na začiatok a minimálny počet ľudí, ktorý potrebuje podľa zákona. Ale možno sa mýlim. Ja poznám len také, ktorým verím. Teda, okrem bánk a poisťovní. Na tie budem hundrať možno niekedy, keď dopíšem túto sériu.

Neziskovka
Pracoval som v živote v dvoch neziskových organizáciach. Obe boli bohatšie ako akákoľvek iná firma, v ktorej som pôsobil. Super, neziskovka je proste super. Najhoršie je, že existujú aj také neziskovky, ktoré chcú niekomu pomôcť, tie doplácajú na takých, ako som ja, ktorí napíšu, že neziskovky sú bohaté. Ale skutočne zvažujem, že si založím neziskovku, myslite si o mne čo chcete...

Snáď vám týchto slov niečo povedalo, ale určite nenahradilo relevantné informácie zo živnostenského úradu. Takže doporučujem zaklopať na ich dvere.

streda 10. októbra 2007

Tretí krok: vytvorte si business plan

Ano ano, slovenčinári by mi dali. Aký business plan? Veď máme krásne slovné spojenie "podnikateľský zámer"! Plne súhlasím a ospravedlňujem sa, ale priznám sa, že možno hlúpo a veľmi subjektívne, ale slovo "podnikateľský" znie vážne a skrýva sa za ním veľa odriekania, práce a niekde aj nejaké peniažky. Ale slovo "business", to je slovo, ktoré na mňa osobne pôsobí ako vidina odmeny za tú prácu, ktorú vytvorím.

Dnes si významne pomôžem článkami na www.startupnation.com, pretože chcem, aby ste pri čítaní tohto článku získali dostatok rád a informácií, nie iba môj názor.

Keďže začíname podnikať, nie je žiaden dôvod (okrem toho, že by sme sa chceli pochváliť svojim blízkym), aby sme vypracovali krásnu knižku v pozlátenej väzbe s názvom "Môj business plan". Skúsme si uvedomiť jedno: všetci v okolí sa tvária (a celkom oprávnene), že náš život patrí aj im. Že aj oni majú možnosť do neho niečo povedať a teda majú aj morálne právo rozhodovať ako budete podnikať. Do určitej miery s tým súhlasím, ale základ je, že nikto nespraví prácu za vás, aj keď bude s vami znášať všetky dobré či zlé časy, aj tak, vy ste ten(tá), kto to musí dokázať. Takže v prvej fáze, zoberte si papier a pero a začnite si písať iba pre seba. Ostatní majú čas.

Dobrá rada - nerobte žiadne takéto výstupy z nádeje, že prídete do banky a ujo bankár sa nadchne pre váš nápad a požičia vám peniaze na štart. Ak takú banku nájdete, dajte mi prosím vedieť, rád jej tu urobím reklamu. Ešte som o nej nepočul. Po dvoch rokoch úspešného podnikania (čo je minimálna požiadavka každej banky), potom máte čas kresliť grafy a robiť knižky pre bankárov.

Každé písanie business planu je zložené v princípe z troch častí:
  • zodpovedať si na základné otázky (nižšie)
  • určiť si kľúčové komponenty, body plánu
  • a samozrejme napísať ho
Otázky, ktoré by ste si mali zodpovedať vychádzajú z už spomínanej stránky a môžem povedať, že mi tiež pomáhajú pri úvahách.

1. Čo chcete robiť? Aký máte nápad?
Viete koľkokrát som sa pristihol pri sne, že som úspešný podnikateľ a v tom sne som nevedel, čo vlastne chcem robiť? Videl som len benefity, ktoré z toho budem mať. Uf, ale z čoho? Čo to vlastne chcem robiť? Ako sme si povedali v prvom kroku, pozrime sa hlavne na to, čo nás baví a v čom vidíme potenciál úspechu.
Pokiaľ si túto otázku nezodpoviete naozaj, budete sa iba trápiť a to poznači celé vaše podnikanie. Verte mi, viem, čo píšem. Keď som pred ôsmimi rokmi začal podnikať, bolo to presne o tom. Chcem robiť sofwarový vývoj. Čoho, pre koho, za čo, nič som netušil. Iba chcem a tak si založím živnosť. Dá sa to, preto som dnes tu, ale všetko trvá veľmi dlho, keď iba pozeráte na nápady a príležitosti, ktoré "chodia okolo" a hľadáte sa v nich.

2. Kde to chcete vykonávať svoj business?
Doma? Alebo budete mať prevádzku? Kanceláriu? V garáži? Je to na vás, ale pamätajte - určite budete na tom mieste tráviť veľa času. Chcete robiť niečo, čo vás bude napĺňať, čo budete robiť naozaj radi. Dobré je to robiť aj na mieste, ktoré máte radi! Samozrejme, je tu otázka dostupnosti pre zákazníkov. Keďže konkurencia je snáď vo všetkom, pravdepodobne sa nemôžete spoľahnúť, že aj napriek tomu, že zákazník ku vám pocestuje hodinu a po poľných cestičkách, že príde. Možno áno, ale iba ak mu neponúkne konkurent pohodlnejšiu alternatívu.
Ďalším aspektom je patriotizmus. Mnoho ľudí (keďže aj za firmami sú iba ľudia, nemusíme to členiť na firemných a tzv.retailových zákazníkov) preferuje spoluprácu s firmou, ktorá je v tom meste ako oni, alebo naopak - doma nie je nikto prorokom. Poznajte svojich budúcich zákazníkov a skúste sa prispôsobiť ich očakávaniam aj so svojim sídlom. Ale nie na svoj úkor! Nájdite výhodný kompromis.
Doma ušetríte náklady, zasa na druhej strane, pokiaľ budete v pravideľnom osobnom kontakte so zákazníkmi, bude to prekážka.

3. Aký spôsob podnikania je pre vás ten najlepší?
Ako sme si uviedli v kroku dva, spôsobov podnikania je skutočne dostatok. Treba si zvoliť ten vhodný práve pre vás. Pokiaľ ma baví práca s ľuďmi, online business ma nebude uspokojovať. Ak mám rád svoj kľud a nemám rád neustále cestovanie, nebudem dobrý obchodný zástupca. Napriek tomu, že otužovanie je zdravé, neskočím do studenej rieky. Nájdem si takú alternatívu, ktorá ma bude skutočne baviť.

4. V čom budem iný ako moji konkurenti? Prečo predám ja a nie ostatní?
Pokiaľ si vyberiete podnikanie, ktoré je vyslovene žiadané a dopyt výrazne prevyšuje ponuku, nemusíte byť iný. No, ale pokiaľ sa budete o zákazníka musieť pobiť s konkurenciou, potom je táto otázka skutočne na mieste. V čom teda budete iný(iná)?

5. Aký veľký je trh, ktorý chcem osloviť? Ako chcem byť veľký(á) ja?
Skúste si predstaviť svoj business dnes a za 5 rokov. Koľko chcem mať klientov? Koľko chcem mať zamestnancov? Je jasné, že tých zamestnancov musí niekto zaplatiť? Ten niekto, sú vaši klienti, nie vy! Áno, ich mzda ide cez váš účet, ale ten účet musia naplniť spokojní zákazníci. Bude ich dosť? Ak budem pracovať sám, koľko práce som schopný vykonať? Jedna vec je, že nutne potrebujete mať zákazníkov. Druhá vec, že ak ich budete mať toľko, že ich dopyt nebudete schopný(á) pokryť, môže to byť hrozbou pre váš budúci úspech.

6. Akú úlohu chcete zohrať vo svojom podnikaní?
Poznám majiteľom firiem, ktorí nie sú riaditeľmi. Prečo aj? Veď je to môj business, ide o to, že pokiaľ je niekto lepší ako ja, prečo by nemohol byť vyššie v mojej firme ako ja? Veď ja som ten, ktorý v konečnom dôsledku zarobí na jeho šikovnosti. Chyba mnohých podnikateľov je ich malosť. Nebuďte malí, buďte "great"! Pokiaľ sa cítite dobre v riadiacej pozícii, buďte v nej. Pokiaľ ale máte radšej napr. ťukanie do klávesnice, v poriadku, nechajte operatívne riadenie na niekoho iného a venujte sa tomu, čo skutočne chcete robiť. Veď preto ste si firmu predsa založili.
Úmyselne som napísal operatívne riadenie, pretože si myslím, že aj napriek tomu, že by bol riaditeľ váš zamestnanec a nie priamo vy, strategické rozhodnutia by som si z rúk úplne nepustil...

7. S kým chcete spolupracovať? Kto by mali byť vaši zamestnanci?
Veľmi ťažká otázka. Práca s ľudmi je jedna z najťahších a zároveň najkrajších. Nie je jednoduché vybrať si správnych ľudí. Osobne som zástancom toho, aby vaši spolupracovníci neboli vaši rodinní príslušníci. Poznám množstvo prípadov, kedy to nedopadlo dobre. A taktiež poznám prípady, kedy sa jeden partner zaľúbil do manželky druhého partnera... Pozor, dôležitý fakt! Slovo partner. Nemusíte za každú cenu začať svoj business sám(sama). Prináša to veľa pozitív, ale aj rizík. Na túto tému sa ešte pobavíme v niektorom z budúcich príspevkov.

8. Ako budú zákazníci od vás nakupovať, koľko a ako budú platiť?
Zákazníci by mali nakupovať, inak by vaše podnikanie nemalo zmysel. Ale ako? Dostanú tovar dobpredu a potom budú platiť? Najskôr zaplatia? Budú chcieť najskôr zaplatiť? Prídu si pre tovar, alebo im ho doručíte? Koľko ich bude stáť doprava? Samozrejme, ak budete robiť službu typu kaderníctvo, asi budú musieť prísť, ale pokiaľ budete predávať napr. software, potom sa s nimi ani nemusíte stretnúť. Na tieto otázky si musíte zodpovedať sami.

9. Z čoho to všetko prefinancujete?
Pripadá vám táto otázka neskoro? Nie, vôbec nie je na mieste sa ju pýtať skôr. Vaše odpovede na predchádzajúce otázky vám určite upresnili, čo vlastne potrebujete a z toho vyplýva, koľko potrebujete zdrojov, aby ste to zvládli. To, že nebudete mať pravdepodobne dostatok vlastného kapitálu je normálne a očakávateľné. Treba si položiť otázku: odkiaľ potrebný kapitál zohnať a hlavne z čoho to vrátim? Prvú otázku si zodpovie každý, druhú málokto...

10. Aké sú kľúčové mílniky vášho zámeru?
Prvých 1000 zákazníkov, prvý milión? Dokedy to chcete dosiahnuť? Ako to chcete dosiahnuť? Stanovte si ich tak, aby bolo možné ich dosiahnuť, ale nie jednoducho. Aby to bola skutočná výzva, ktorú zvládnete!

Takýchto 10 bodov keď zapracujete do vášho business plánu, ste pripravený(á) na ďalší krok.

utorok 9. októbra 2007

Druhý krok: vyberte si spôsob podnikania

Ak ste sa úspešne prehrýzli prvým krokom, to najhoršie už máte za sebou. Nie je jednoduché reálne sa pozrieť na svoj život a povedať si, ako chcem aby vyzeral keď budem podnikať zo 10 rokov.

Ale dnes tu máme novú tému. Ideme spolu pouvažovať nad spôsobom podnikania. Hlavná myšlienka vždy znie: "vyberte si takú formu, ktorá vám najlepšie sedí"! Áno, všetci vieme, že do práce sa chodí na 8 a viac hodín denne na jedno miesto - do kancelárie alebo do haly, von, ... jednoducho pracovisko. Všetci vieme, že pracovná doba začína o určitej hodine a o určitej hodine končí. Tá druhá je fajn, aspoň sa máme na čo tešiť. Teda, takto nás to naučili naši predkovia.

No, lenže veľa sa zmenilo. Už neexistujú iba klasické formy, ktoré sú bežné pre zamestnanca, sú aj iné. Vtipné je, že ja napriek tomu, že poznám aj iné formy zamestnania alebo podnikania som sa vybral cestou každodenného chodenia do práce na ôsmu. Je to asi aj vzhľadom na moje okolie. Ale upozorňujem vás, je to iba váš život a vaše vlastné rozhodnutie, ako ho chcete prežiť. Kľudne si vyberte zo známych možností tú najvhodnejšiu pre vás.

Podnikateľ zamestnanec. Väčšina. Asi preto, že je to zvyk. Veď kto nechodí do práce každý deň na 8 hodín, niečo nie je v poriadku. Ale zasa výhodou je, že to vytvára určitý stereotyp, ktorý keď ho vnímate pozitívne vám rozdelí pracovný a súkromný život - pozor, toto je najväčší problém podnikania!!!

Remeselník.
Čo si vyrobím, to si predám. Zvyčajne to vyžaduje množstvo práce nie vždy za primeranú odmenu. Avšak, dobrý remeselník má cenu zlata a väčšinou sú si toho vedomí.

Práca z domu. Celkom zaujímavá forma, ale tu práve hrozí, že budete v práci neustále. Na druhej strane, je vhodná pre ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom zviazaní s domovom, napr. mamičky na materskej dovolenke a pod.

Outsourcing, freelancing. Pokiaľ ste odborník v určitej oblasti, ale nie ste typ, ktorý chce "sedieť stále na jednej stoličke", alebo sa jednoducho neviete alebo nechcete venovať predaju. Dohodnete si rozsah práce, ktorú vykonáte pre zákazníka, dokončíte ju a odchádzate. Veľmi výhodná forma pre zákazníka a v budúcnosti bude ešte viac vyhľadávaná ako dnes.

Franchising. Napr. známy McDonald a pod. Vyberiete si značku, ktorú chcete predstavovať, podpíšete zmluvu s firmou a otvoríte si obchod, ktorý bude niesť rovnaké črty, ako všetky ostatné pod touto značkou. Získate tým veľa. Nemusíte si budovať značku, už je vybudovaná a zákazníkov môžete mať od prvého dňa. Aj náklady na reklamu sa rozkladajú medzi všetkých, ktorí sú na rovnakej úrovni ako vy. Tento spôsob je na úvodnú investíciu zvyčajne náročnejší, ale efekt môže byť vyšší a rýchlejší.

Multi-level marketing. Osobne sa občas bojím, aby táto forma neskĺzla do pyramídy. Ale je to spôsob podnikania, kde si vyberiete produkt, ktorý predávate ale predovšetkým, kde si vytvoríte skupinu ľudí, ktorá tento produkt (alebo službu) bude predávať a vy budete profitovať z ich obchodného úspechu. Výborný spôsob podnikania, pokiaľ sa vám podarí vytvoriť si dobrú a rozsiahlu skupinu pod sebou. Pokiaľ ste ale na konci vetvy, pripomína to skôr trápenie.

Affiliate programy. Podpora predaja niekoho, kto zabezpečí všetky služby spojené s predajom. Vy ste sprostredkovateľ medzi skutočným predajcom a zákazníkom. Za toto sprostredkovanie dostávate odmenu. Je to obľúbená forma podnikania na internete ale aj v reálnom "kamennom" svete.

Investor. Podnikanie, ktoré vyžaduje veľa znalostí a neustálu potrebu kvalitných informácií. Veľmi zaujímavá práca, ale pozor, nie je určená pre každého, napriek tomu, že investičné skupiny a burzy to tak propagujú. Pokiaľ sa ale chcete venovať tejto oblasti a budete úspešní, pochybujem, že niektorá iná oblasť vám dokáže zarobiť porovnateľné množstvo financií.

Možností, resp. spôsobov podnikania je oveľa viac, ale tieto mi pripadali najbežnejšie. Dúfam, že vám pomohli pri výbere.

štvrtok 4. októbra 2007

Prvý krok: zostavte si plán svojho vlastného života

Takže ideme na to. Chceme začať úspešne podnikať a máme dosť entuziazmu a nápadov a všetkého, čo si myslíme, že potebujeme na začiatok. Supeeeeer!

Na pár sekúnd sa ale skúsme spolu ešte zastaviť práve pri prvom a zároveň asi najdôležitejšom bode. Skúsme si stanoviť svoje životné priority a čo vlastne všetko od života chceme. Lebo naše podnikanie by nám malo robiť radosť a napĺňať životné ciele, nie? Takže na začiatok samozrejme musíme vedieť, aké sú to tie ciele.

Nemá žiaden zmysel definoavať si ciele typu, chcem za pol roka vymaľovať obyvačku a budúcu stredu ísť s kamošmi do baru. Takto som to nemyslel a vôbec nepochybujem o tom, že takto to ani nikto nepochopil. Stanovme si ozajstné ciele, niečo, čo chceme dosiahnuť a povedzme si aj kedy to asi chceme dosiahnuť.

Chcem si kúpiť nové auto. Kedy? Zajtra? O 10 rokov? Celkom dôležitá odpoveď, že.

Koľko času chcem venovať práci? Chcem v nej sedieť každý deň do deviatej, chcem v nej byť aj cez víkendy, alebo naopak, chcem sa prioritne venovať rodine a nechcem pracovať viac ako 4 hodiny denne. Všetko je ok, neverte príručkam, ktoré tvrdia, že keď začnete podnikať, tak budete najbližší rok žiť len v práci. Môžete, ale nemusíte. Je to o tom, čo si stanovíte. Je pravdepodobné, že keď budete pracovať málo, váš progres nebude taký, ako keby ste pracovali oveľa viac.

Dobre, ideme si odpovedať na otázky. Tieto som si vymyslel pre seba, kľudne si dajte iné ak chcete.
  1. Kým chcem v budúcnosti byť?
  2. Aký životný štandard chcem mať o rok, aký o 3 roky a aký o 10 rokov?
  3. Aké investície chcem vykonať v súkromnom živote? Napr. kúpiť byt, nové auto, chcem každý rok ísť na dovolenku, ...
  4. Som typ, ktorý má rád okolo seba ľudí? Viem si predstaviť, že budem nejakých ľudí riadiť?
  5. Koľko času chcem venovať práci a koľko svojej rodine?
  6. Mám okrem rodiny a práce aj nejaké iné záľuby? Koľko času chcem venovať im?
  7. Baví ma cestovanie? Nemám problém sadnúť do auta a riešiť obchody ďalej od svojho bydliska?
  8. Čo ma baví, čomu by som sa chcel venovať?
  9. Čo ma naopak totálne nebaví, čo nechcem robiť?
  10. V čom som naozaj dobrý, mám v tom dostatok skúseností, ktoré budem môcť využiť?
Určite je lepšie sa venovať niečomu, čo nás naozaj baví, pri čom sa cítime "vo svojej koži" ako niečomu, čo na prvý pohľad vyzerá ako super príležitosť zbohatnúť. Nie všetci môžeme, chceme a vieme robiť všetko.
Robme hlavne to, čo robíme s radosťou!

Odpovede na otázky sú iba pre vás, tiež sa mi nechce sa deliť s mojimi odpoveďami so svetom. Ale základ: ak chcem robiť 4 hodiny denne a chcem ísť každý rok na dovolenku a každý tretí si kúpiť nové auto, ak predám každú svoju hodinu (čo gratulujem) a to pri 30 tisícoch mesačne na život, musím zarobiť minimálne 620,- Sk na hodinu a to som nepočítal s daňami, odvodmi a pod.

Toto ale nie je nereálny sen. Poďme ho spolu prežiť v ďalších častiach tohto miniseriálu.

utorok 2. októbra 2007

10 krokov pre štart vlastného podnikania

Dneska sa budem vo svojom príspevku motivovať stránkou www.startupnation.com. Táto organizácia mi svojimi radami pomáha nastaviť úvodné parametre môjho nového podnikania webového obchodníka. Postupne si v príspevkoch preberieme všetky kroky a napíšem svoje vlastné riešenia jednotlivých krokov, dneska si ale dáme začiatok - niečo na rozohriatie.

1. Zostavte si plán svojho vlastného života
Zaujímavé, čo to má s businessom? Najviac zo všetkého a preto je to na prvom mieste. Skutočne si treba najskôr povedať, čo by som od života chcel a až potom môžem rozmýšľať ako to dosiahnem.
Keď píšem týchto pár riadkov, spomenul som si na jednu časť básnikov - prvá dovolenka, auto, prvé dieťa,... Zábavné je, že niečo podobné od nás chce práve tento bod. Stanovme si tzv. milestony, t.j. body, ku ktorým sa chceme dostať.

2. Vyberte si spôsob podnikania
Svet už dnes nie je iba o tom, že si vyrobím produkt a predám ho za peniaze. Dokonca ani o tom, že niekto vyrobí produkt a ja ho predám zákazníkovi. Možností podnikania je oveľa viac. Aj keď, "pod lupou" je to vždy iba jedna z týchto dvoch možností. Takže, čo všetko môžeme? Napr. affiliate programy, franchising, multi-level marketing, outsourcing, ... Preberieme si ich v samostatnom príspevku.
Hlavne vedzme, že základným cieľom podnikania je zisk. Sám mám s touto vetou dosť problém, pretože sebarealizácia je mnohokrát silnejší hnací motor.

3. Vytvorte si business plan
Hrooozne ťažká vec. Kto to mal v škole, vie, že to je otázka dlhých zimných večerov a píše sa to iba preto, aby to niekomu inému povedalo, čo vlastne chcem.
Tak, o tomto vôbec nehovorím. Zabudnite na ostatných, teraz ide o vás a o váš plán, čo chcete podnikaním dosiahnuť. Takže jedna strana s jasným smerom - kde som, čo chcem, ako to chcem vykonať, komu to chcem predať, čo z toho vlastne budem mať. Ak vás bavia obrázky a grafy, skúste si nakresliť ako váš business porastie! Hlavne, to celé robte pre seba a naozaj! Podnikateľské zámery pre banky, na tie ešte máte času dosť, aj tak vám prvé dva roky nikto nedá ani korunu.

4. Zvoľte si vhodnú formu
Idete do podnikania sám(sama)? Alebo viacerí? Čo všetko chcete robiť a aké zisky, náklady, či riziká očakávate? Vieme, že máme dve základné formy - fyzická a právnická osoba. Vedzte, že už len mentalita zákazníkov vám nedovolí ako fyzickej osobe robiť veľký business, ale zasa právnická osoba je neporovnateľne nákladnejšia na založenie a hlavne na prevádzku.

5. Vytvorte si kľúčové aktíva
Prvá vec. Aktívum je aj názov vašej firmy. Volať sa iw348 je super, ale fakt sa z toho ťažko potencionálny zákazník dozvie, čo chcem robiť.
Do tejto sekcie taktiež patria patenty, ochranné známky, autorské práva, web doména, logo, proste náš morálny obchodný potenciál.

6. Kto a ako to zaplatí?
Áno, začiatok podnikania je veľmi nákladná vec. Treba si veľmi dobre zodpovedať otázku koľko financií potrebujeme. Ak máme málo, ide to celé "ako v lete na saniach" alebo vôbec. Zasa na druhej strane, ak ich máme veľa a vlastne nevieme čo s nimi, môže nás to položiť ešte skôr. Otázka je samozrejme aj to, odkiaľ chceme na svoj zámer zohnať peniaze. Najhoršia alternatíva zo všetkých je požičať si viac ako potrebujem. O tom by vám vedel rozprávať jeden môj kamarát, ktorému sa tým rozplynuli všetky podnikateľské sny a je rád, že pomaly spláca dlhy zo svojej zamestnaneckej výplaty.

7. Zorganizujte si svoje podnikanie
Keby sa podnikateľ mohol venovať iba svojej zárobkovej činnosti, bolo by to úžasné. Ale realita je taká, že sa jej môže venovať menej ako polovicu času, niekedy mám pociť, že iba pár percent. Máme tu veľa iných povinností, napr.: účtovníctvo, poistenie, banky, informačné technológie, cestovanie, prevádzkové priestory, ...

8. Nájdime si vhodných ľudí
Táto téma je jedna z najťahších a zastrájam sa venovať jej dosť veľa času. Totiž, je veľký problém povedať si, kedy už potrebujem pomoc a kedy ešte zvládam prácu v súčasnom zložení. Taktiež správne riadenie ľudí je jednou z najkrajších a zároveň najproblémovejších častí podnikania.

9. Vytvorte si značku
Minule som bol v Trnave v potravinách a keď som si išiel kúpiť párky. Mali tam také obyčajné a potom jedny skutočne krásne. Práve tie kupovali všetci ľudia z dlhej rady, ktorú som si musel odstáť. Pyšná predavačka mi hovorí: "to sú od Gašparíka". Tak, toto je značka. Pracujte na tom, aby boli ľudia pyšní, že majú váš tovar alebo službu. Lokálne značky majú tiež svoju ohromnú silu, nemusíte byť hneď Adidas alebo Nike.

10. Nájdite si svoje miesto na trhu
Sem patrí hlavne slogan "poznaj svojho zákazníka". Ale dodám ešte druhý - dovoľ zákazníkovi spoznať ťa. Našťastie, každá spoločnosť sa vyvíja a preto je neustále priestor na trhu, ktorý môžete zaplniť práve vy. Taktiež sa môže stať, že vás niekto vytlačí len preto, že ste sa viac zamerali na svoj produkt ako na zákazníka. Je to ako v súkromnom živote. Aký partner je pre vás cennejší? Ten, ktorý sa snaží vyzerať úžasne, aby ste sa s ním vedeli pochváliť alebo ten, ktorý sa snaží, aby ste sa vy cítili príjemne?


Ak vám niekto povie, že business nie je osobný, je na vás, čo táto veta s vami spraví. Poznám veľa malomeštiakov a naškrobených pseudomanažérov a obchodníkov, ktorí vám toto povedia. Pre mňa osobne je business veľmi osobný. Ako môžem neosobne robiť niečo 8 a viac hodín denne? V čom nie je duša, to je odsúdené na zánik....

Toľko dnes, postupne by som chcel rozobrať jednotlivé body a pokúsim sa do nich vniesť aj svoj vlastný plán, podľa ktorého sa budem držať pri rozbiehaní nového podnikania.

pondelok 1. októbra 2007

Nenechám sa zabiť informáciami!

Viete ako to je. Pokiaľ sa chcem aspoň trošku zodpovedne rozhodnúť čo je správne a čo menej, mal by som mať nejaké informácie. Napríklad pre podnikanie je výborná informácia vedieť, že v Austrálii je veľmi teplo a moc sa tam nepolyžujú. Alebo že keď v Afrike nemajú moc vody, so šušeným mliekom sa môžu akurát tak obhadzovať. Blogovanie je niečo, čo umožňuje ľudom písať svoje názory, ale najlepšie zarábajúci blogger v CZ zarobí mesačne na dobrú večeru s flašou vína.

Aký význam majú pre nás informácie, ktoré sú nám podsúvané? Resp. skutočne je pravda, čo vnímame, čomu veríme a čo je také logické? Minule som pozeral dokument o slovákoch žijúcich v Austrálii a sranda bola, že tam mali obchod s lyžami, skateboardami a inými lyžiarskymi "pomôckami". A normálne im to fungovalo. Nemali veľa konkurencie, čo je ďalšia výhoda {:o).

Prečo niekto na blogu zarobí na jednu večeru mesačne? Čítam teraz veľmi zaujímajú knihu: The new rules of marketing and PR. Meno autora doplním neskôr, zabudol som a nemám ju práve pri sebe. Píše tam, že blogovanie je jedným z najmoderneších a najefektívnejších nástrojov marketingovej komunikácie vôbec. Tak čo ja viem, ako môže niekto, kto má v rukách úžasný marketingový nástroj zarobiť na jednu večeru. Ale ja o tom nič neviem, začal som písať blog minulý týždeň, mudrovať budem neskôr.

Keď som bol malý programátor (na konci základnej školy), mal som ZX Spectrum. Mojim idolom bol pán Slavomír Lábsky, ktorého si inak do dnešného dňa vážim, aj keď naživo som sa s ním nikdy nestretol. Napísal som mu list, ako píšu fanúšikovia svojmu idolovi a on mi poslal rozsiahly list plný dobrých rád pre začiatočníka, výpisov kódov a aj kazetu s jeho programami. To sa len tak nevidí. Raz som s ním čítal rozhovor a na otázku, ako je možné, že robí demá, ktoré nedokáže nikto iný odpovedal, že on na rozdiel od ostatných nevedel, že sa to nedá.

...jeho informácie nezabili. Tiež sa nedám zabiť tým, čo je všeobecne známe a jasné, verím, že ani vy ostatní. Kľudne blogujme, otvárajme si snehové obchody v Austrálii, predávajme mlieko v prášku do Afriky. No a čo!

Nechcem tým povedať, že nepočúvajme. Nie, informácie sú dôležité pre každé rozhodnutie. Chcem povedať len to, že vytvoriť si vlastný názor napríklad na základe vlastnej skúsenosti je možno bolestnejšie, ale zvyčajne obohacujúcejšie a určite pravdivejšie ako informácie, ktoré nám tlačí do zmyslov internet, rádio, TV, či kamoši v krčme.