Dnes som čítal dva články ohľadom personálneho manažmenu a motivácie zamestnancov v časopisoch Slovenský výber a Instore.
Dozvedel som sa, čo vplýva na fluktuáciu zamestnancov, čo je to satisfaktor a disatisfaktor. Milé. Písali to nejaké dve tety, ktoré sa buď vyžívajú v teórii alebo sa tomu nerozumejú. Nechcem v žiadnom prípade niekoho úrážať a myslím si, že to bude skôr tým, že sa snažili napísať niečo vyslovene odborné...
No, ale čo je z toho zaujímavé? Máme tu obdobie, kedy nezamestnanosť je natoľko nízka, že pokiaľ niekto nepracuje zväčša nechce. Teda, pokiaľ chcete mať vo svojom tíme kvalitných ľudí, musíte ich "pretiahnuť" z ich existujúceho zamestnania. To nie je jednoduché a už vôbec nie lacné. Personálne agentúry to múdro volajú "head hunting".
Človeka sme získali. Teraz máme ďalšiu úlohu - udržať si ho. Finančne motivovať je samozrejme nutné, avšak to dokážete iba do určitej výšky, dá sa povedať, že zvyčajne mu neponúknete významne viac ako ponúkajú iné firmy za tú istú prácu a postavenie. Takže nastupujú iné formy motivácie. Jedna z osvedčených je chválenie.
Chválte svojich zamestnancov. Ale pozor, iba keď si to zaslúžia, lebo to začnú brať ako niečo, čo nemá žiadnu váhu. A samozrejme ich aj skritizujte; minimálne preto, aby si viac vážili pochvalu, ktorú im kľudne na ďalší deň udelíte za dobre odvedenú prácu.
Motivácia ľudí prostredníctvom kariérneho rastu je zvlášna vec. Nemáte toľko možností aby vaši zamestnanci postupne kariérne rástli, lebo nemáte tak veľkú a širokú organizačnú štruktúru. Na tento problém narazíte skôr či neskôr pri všetkých ambicióznych zamestnancoch.
Pracovné prostredie. Sedel som aj v kancelárii, kde som mal v zime 16 stupňov celzia. Ale to som si robil na seba. Keby som bol zamestnanec, buchnem dverami a dovidenia. Zamestnacom musíte vytvoriť také podmienky, aby mohli podávať pracovný výkon.
Nenechajte si "skákať po hlave". Každý skúša kam až môže, musíte ukázať hranice, za ktoré sa nedá ísť!
Zbytok nebudúce...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára