Prvé, čo ma napadlo pri nadpise tohto článku bolo, že nechám celý priestor prázdny. Lebo dokonalý produkt neexistuje a dosť ťažko môžem popísať niečo, čo nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude. Asi, samozrejme.
Keď si budujete svoje vlastné podnikanie, je potrebné si uvedomiť, že produkt je len špičkou ľadovca. To je to, čo je na prvý pohľad vidieť. Ešte doplním, že pod pojmom produkt môžeme rozumieť nie len tovar ale aj službu a dokonca aj myšlienku, duševné vlastníctvo.
Mnoho podnikateľov vlastne ani nikdy nezačne, pretože stále šperkujú svoj dokonalý produkt. Lebo ak nebude dokonalý, potom ho nikto nebude chcieť. Poznám ľudí, ktorí mi hovorili: nevieš o podnikaní tak veľa, aby si mal tú drzosť začať o ňom písať. Áno, ani toto nie je dokonalý produkt, v žiadnom prípade.
Keby spoločnosti ako Microsoft šperkovali svoj operačný systém do dokonalosti, ešte by sme na svojich počítačoch žiaden nemali. Neviem presne citát, ale Henry Ford raz povedal niečo v zmysle: "mám rád svojich zákazníkov pretože kupujú moje produkty skôr ako sú dokonalé". Absolútna pravda.
Ani nejde o to, či je produkt dokonalý. Ide o to, ako dokáže niekomu pomôcť vyriešiť jeho problém, resp. pokryť jeho potrebu. Môžete mať ten najdokonalejší produkt, ak ho ľudia nebudú potrebovať, je otázne aký bude jeho úspech. Nemusíte mať dokonalý produkt, stačí keď bude robiť to, čo má, aby uspokojil potrebu jeho zákazníkov a ste adept na úspech.
Týmto ale nechcem povedať, že zlý produkt a nedokonalý produkt je to isté. Ak by ste robili bicykle, na ktorých sa nedá voziť, to by bol zlý, nefunkčný produkt. Ten by asi ťažko pokrýval niečiu potrebu.
Treba si nájsť tú obligátnu zlatú strednú cestu a zvoliť si takú úroveň dokonalosti produktu, ktorá uspokojí potreby jeho používateľov a zároveň bude pre nich motiváciou kúpiť si novšiu verziu keď príde čas. Spokojní zákazníci sa vracajú. Ten Microsoft nemá zlú politiku...
utorok 19. februára 2008
pondelok 18. februára 2008
Hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší
Názov tohto článku som si požičal z knihy pána Robetra T. Kiyosakiho - Ako úspešne podnikať.
V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.
Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...
Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.
Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?
No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.
Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.
Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.
Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".
V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.
Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...
Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.
Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?
No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.
Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.
Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.
Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".
utorok 5. februára 2008
Predstavujem vám SmallManager.com
Vážení priatelia, dovoľte aby som vám predstavil môj nový projekt SmallManager.com. Je to projekt, ktorý je internetovým portálom o managemente a PR. Zatiaľ je v malom, ale postupne ho budem budovať do väčších rozmerov.
Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.
Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.
Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.
Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.
Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.
Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.
Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.
Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.
Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.
Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.
pondelok 4. februára 2008
Čo som sa dočítal v SPAMe
Vždy, keď dostanem nejaký SPAM, automaticky ho buď odchytí môj filter, alebo ho ručne vymažem sám. Dnes ráno som však naštartoval mail a jeden beťár mi udrel do očí a tak som si ho prečítal... No a keďže ma to zaujalo, dám vám sem jeho preklad. Bol kratučký, nebojte.
Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!
2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!
3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!
4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!
5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!
6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!
7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?
Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?
Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!
2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!
3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!
4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!
5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!
6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!
7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?
Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?
piatok 1. februára 2008
Po stopách pracovnej zdravotnej služby
Dlhšie som nič nenapísal, dneska to skúsim napraviť. Chcem dokončiť tému pracovnej zdravotnej služby, pretože nabudúce sa už zasa chcem venovať niečomu pozitívnemu a nie iba trápeniam. Tých má každý dosť aj bez môjho blogu {:o).
Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.
Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.
Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?
Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.
Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!
Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.
Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.
Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?
Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.
Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!
štvrtok 10. januára 2008
Na čo je pracovná zdravotná služba?
Dnes ráno si idem autom do práce a v rádiu počúvam o tom, že pracovná zdravotná služba je povinná pre všetkých podnikateľov, teda nie iba pre zamestnávateľov. Aj pre živnostníka, ktorý nikoho nezamestnáva.
Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.
Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...
Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:
Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.
Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.
Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?
Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.
Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).
Ostuda, ostuda, ostuda.
Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...
Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.
Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...
Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:
- 10 až 20 tisíc jednorázovo - úvodný audit. Prídu do firmy a posúdia pracovné prostredie. Prvá sprostosť. Čo chce za 20 tisíc posudzovať v jednej kancelárii? Nenadávam jemu, on mi aspon povedal kde to je, nadávam všeobecne.
- 5 tisíc ročne na každého zamestnanca - vlastne ani neviem za čo
- tisícka raz za tri roky, lebo každý zamestnanec musí ísť raz za tri roky na preventívnu zdravotnú prehliadku. A čo na tom, že nám poisťovňa platí jednu preventívku ročne, keď nový zákon vymyslel túto kravinu.
- A ešte hláška na záver. Hovorí mi, že môj problém nebude cena, že tá je nepodstatná (komu ako). Že môj problém bude vôbec niekoho zohnať, kto ma "zoberie", lebo sme nezaujímavá, malá firma. Pýtal som sa, že čo živnostníci. Že to nevie, že to sa z kapacitných dôvodov ani nedá zvládnuť, že nevie, ako sa to bude zákonne riešiť, lebo to platí aj pre nich.
Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.
Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.
Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?
Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.
Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).
Ostuda, ostuda, ostuda.
Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...
utorok 8. januára 2008
Čo chcete od svojho podnikania?
Jednoduchá otázka? Stavíte sa, že na ňu zaznie niekoľko desiatok rozdielnych odpovedí?
Kedysi ešte ako malý žiačik som sedel na strome a rozprával som kamarátke, že budem mať firmu, v ktorej bude robiť 500 ľudí. Ani my nešlo o ten pocit zodpovednosti, či moci, ktorý s tým súvisí, dokonca ani peniaze ma netrápili. Proste som žil v sne, že sa mi to raz podarí a že dokážem niečo, čo má pre mňa skutočnú hodnotu a ozajstný zmysel. Vlaste, pre tento sen som si neskôr založil firmu.
Priznám sa, že keď počúvam rádio a rozpráva tam nejaký zástupca odborov, asi by som toľko zamestnancov skutočne nechcel. Odborári nemajú u mňa dobrý kredit, skôr naopak. Ale to nie je podstatné.
To, o čom som sníval bolo pre mňa určité uspokojenie. Moja práca bola vždy pre mňa dôležitá a teda tento sen bol skutočne silná hnacia sila.
Všeobecná odpoveď na moju úvodnú otázku je asi taká, že očakávame uspokojenie. Samozrejme kariérne, to rodinné by sme asi v práci hľadať nemali {:o).
Poznám ľudí, ktorí sú živnostníci a sú veľmi spokojní. Pritom živnostníčenie je jednoznačne najťažšia forma živobytia. Kto sa rozhodne byť malým živnostníkom asi by mal vedieť, že od tej chvíle mu nikto nepomôže len tak, že keď deň nebude pracovať, že vtedy nič nezarobí. Že neexistujú pojmy ako maródka či dovolenka bez toho, aby neboli "potrestané". Ale predsa sú veľmi spokojní (teda tí, ktorých myslím). Lebo našli, čo hľadali.
Lepšia forma je určite mať zamestnancov a teda vlastniť nejakú firmu. Ľudia vedia čo majú robiť a robia to a majiteľ má podiel na zisku. Toto vybudovať je problém, ale zasa, je to o šikovnosti, kontaktoch (hlavná vec na Slovensku) a samozrejme schopnostiach.
No a ževraj najlepšia voľba je byť investorom. Mať dosť prostriedkov, ktoré môžu produkovať ďalšie. Hm, problém je mať tie prostriedky. Ešte som nevidel investora s holým zadkom. Takže tu je ešte väčší problém sa ocitnúť. Ale potom môže byť finančný príjem jednoznačne najlepší. Ale zasa. Mňa osobne by toto moc neuspokojovalo. Vás možno áno.
Keď píšem tieto riadky, opäť si uvedomujem, že stále mám rád svoj sen. Že je pekelne problematické ho dosiahnuť a potom problematické ho mať? No a? Asi si budem musieť prehodnotiť svoje postupy a začať rásť ku tomuto snu. Nie je nič horšie, ako keď človek prestal rásť. A bojím sa, že ja som nielen prestal, ale pomaly sa zmenšujem. Snáď sa nestratím {:o).
Kedysi ešte ako malý žiačik som sedel na strome a rozprával som kamarátke, že budem mať firmu, v ktorej bude robiť 500 ľudí. Ani my nešlo o ten pocit zodpovednosti, či moci, ktorý s tým súvisí, dokonca ani peniaze ma netrápili. Proste som žil v sne, že sa mi to raz podarí a že dokážem niečo, čo má pre mňa skutočnú hodnotu a ozajstný zmysel. Vlaste, pre tento sen som si neskôr založil firmu.
Priznám sa, že keď počúvam rádio a rozpráva tam nejaký zástupca odborov, asi by som toľko zamestnancov skutočne nechcel. Odborári nemajú u mňa dobrý kredit, skôr naopak. Ale to nie je podstatné.
To, o čom som sníval bolo pre mňa určité uspokojenie. Moja práca bola vždy pre mňa dôležitá a teda tento sen bol skutočne silná hnacia sila.
Všeobecná odpoveď na moju úvodnú otázku je asi taká, že očakávame uspokojenie. Samozrejme kariérne, to rodinné by sme asi v práci hľadať nemali {:o).
Poznám ľudí, ktorí sú živnostníci a sú veľmi spokojní. Pritom živnostníčenie je jednoznačne najťažšia forma živobytia. Kto sa rozhodne byť malým živnostníkom asi by mal vedieť, že od tej chvíle mu nikto nepomôže len tak, že keď deň nebude pracovať, že vtedy nič nezarobí. Že neexistujú pojmy ako maródka či dovolenka bez toho, aby neboli "potrestané". Ale predsa sú veľmi spokojní (teda tí, ktorých myslím). Lebo našli, čo hľadali.
Lepšia forma je určite mať zamestnancov a teda vlastniť nejakú firmu. Ľudia vedia čo majú robiť a robia to a majiteľ má podiel na zisku. Toto vybudovať je problém, ale zasa, je to o šikovnosti, kontaktoch (hlavná vec na Slovensku) a samozrejme schopnostiach.
No a ževraj najlepšia voľba je byť investorom. Mať dosť prostriedkov, ktoré môžu produkovať ďalšie. Hm, problém je mať tie prostriedky. Ešte som nevidel investora s holým zadkom. Takže tu je ešte väčší problém sa ocitnúť. Ale potom môže byť finančný príjem jednoznačne najlepší. Ale zasa. Mňa osobne by toto moc neuspokojovalo. Vás možno áno.
Keď píšem tieto riadky, opäť si uvedomujem, že stále mám rád svoj sen. Že je pekelne problematické ho dosiahnuť a potom problematické ho mať? No a? Asi si budem musieť prehodnotiť svoje postupy a začať rásť ku tomuto snu. Nie je nič horšie, ako keď človek prestal rásť. A bojím sa, že ja som nielen prestal, ale pomaly sa zmenšujem. Snáď sa nestratím {:o).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)