Základné akcelerátory úspešného podnikania

Touto témou som sa v minulosti už zaoberal, ale považujem ju za dôležitú a tak o nej niečo popíšem aj dnes.
Pokiaľ si myslíte, že základ úspechu je výborný produkt, potom by som si opäť dovolil nakresliť MI trojuholník od pána Kiyosakiho:
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch.

Čiže fajn, že máme produkt, ale pokiaľ nemáme doriešené právne vzťahy, komunikáciu so zákazníkom a taktiež vnútri tímu, či tok peňazí, skôr či neskôr to tvrdo zabrzdí náš cieľ. Takže myslime na to globálne.

No, lenže, čo sú tie akcelerátory businessu? Veľmi jednoduché. Sú dva a síce: peniaze druhých ľudí a čas druhých ľudí.
Nie je múdre dávať do businessu všetky svoje peniaze, nájdite si niekoho, kto vám na to prispeje. Nech spolu nesiete riziko. Ja viem, že to nie je ľahké, banky na Slovensku vôbec nepoznajú pojem riziko, ale pohľadajte. Môžu to byť aj vaši zamestnanci. A môže to byť dokonca tak, že sa s nimi dohodnete na menšej mzde s tým, že keď sa rozbehnete im všetko doplatíte aj s bonusom. Verte, dá sa to. Bill Gates začal práve takto.

A čas druhých ľudí. To nemusia byť vždy iba zamestnanci, to môžu byť rôzne formy spolupráce cez brugádnikov, živnostníkov, pomôcť môže i rodina, možno dobrí kamaráti... Vtipné je, že práve v týchto dňoch som prijal dvoch ľudí a zisťujem, že mám ešte menej času, lebo ich treba zaučiť, pripraviť pre nich prácu a kontrolovať výsledky. Ale to je dočasné a verím, že práve ich čas ušetrí ten môj. Takže, začnime aktívne spolupracovať...

V čom podnikať

Keď sa dívam do štatistík vyhľadávaní, práve toto slovné spojenie definitívne vyhráva. Aj preto sa mu dneska chcem trošku povenovať. A ešte, pred pár mesiacmi som viedol diskusiu s jedným návštevníkom stránky, ktorý mi písal, že nie je šanca zohnať peniaze na začiatok jeho podnikania, takže sa krátko vrátim aj k tomu.

V čom podnikať. Nezakladajte si firmu preto, že viete v čom podnikať. Ja som si firmu založil, pretože som chcel čistiť počítače. Samozrejme, nemal som ani tušenia čo je to prieskum trhu. Skočil som na živnosťák a bolo to. Krátko po založení som zistil, že absolútne nikto o moju službu nestojí. Tak som začal robiť niečo iné. Teda, ak viete v čom podnikať, ťažko povedať, či to bude platiť aj za pár týždňov či mesiacov. Verím, že lepšie ako vedieť v čom podnikať je ísť na to takto:
1. založte si firmu
2. vyberte si smer, čo chcete dosiahnuť, ktorým sa chcete uberať - všeobecný ale taký, aby to bol váš cieľ
3. začnite a kľudne kráčajte ku svojmu cieľu kľukatými cestičkami

Napríklad, cieľ môže byť "stať sa technologickým lídrom" alebo "žiť pre aeronautiku, robiť všetko preto, aby som bol v tejto oblasti najlepší". Úmyselne som zvolil tieto dva príklady, prvý pochádza od spoločnosti Sony a druhý od spoločnosti Boeing.

No a bod 3? Ako veľmi kľukaté by tie cestičky mali byť? Ako som písal v minulom článku, keď začínalo Sony, robili polievky zo sladkej fazule a Boeing predával nábytok. Takých prípadov je celý kopec. 3M bola baňa a pod. Proste, nejak začali, pretože chceli a počkali si na to, aby mohli podnikať v tom, čo chcú. Nemuseli tým nutne začať, prišli k tomu.

To môže byť odpoveď aj pre toho návštevníka, ktorý sa ma kedysi pýtal, kde zobrať peniaze na podnikanie. Začnite robiť hocičo, kľudne niečo iné a keď si zarobíte, potom ich investujte do svojho sna. A že sa jedná o veľa peňazí? Aj banka vám skôr dá úver, keď vidí vašu podnikateľskú minulosť. Tak šup šup na živnostenský úrad {:o).

Firmy, ktoré pretrvávajú

Nedávno som si kúpil knižku "Firmy, ktoré pretrvávajú", resp. "Built to last". Žiaľ, nemám ju tu pri sebe, aby som doplnil, kto ju napísal, to nabudúce. Zatiaľ som prečítal možno prvých 70 strán, takže neviem, čo ma čaká ďalej, ale z toho, čo som čítal ju môžem viac ako doporučiť pre všetkých, ktorí chcú podnikať dlho a ktorí chcú vybudovať niečo, čo tu bude možno aj o 100 a viac rokov.

Celá kniha je koncipovaná tak, že na základe prísneho výberu bolo zvolených 18 organizácii, ktoré sa dajú hodnotiť ako vizionárske a ku nim boli vybraté porovnávacie firmy, ktoré sú síce lepšie ako je priemer na trhu, ale podstatne horšie ako vizionárske firmy. Nájdeme tu také zvučné mená ako Merck, HP, IBM, Procter&Gamble, Philip Moris, Sony, 3M, Ford a ďalšie. Priemerný vek vizionárskych firiem sa blíži ku 100 rokom.

Mimo iných vecí ma zaujala jedna zmena v myslení v porovnaní s tým, čomu som veril ja. A viem, že aj vy, lebo to vidím v štatistike vyhľadávaní, ako ste sem prišli. Väčšina hľadá výrazy ako "v čom podnikať". Pritom, to nie je také dôležité ako "prečo podnikať, prečo tu sme". Pokiaľ si myslíte, že pre peniaze, nájdite si lepší dôvod, toto jednoznačne nestačí. Čo chcete dať spoločnosti a/alebo svetu? Len brať peniaze alebo ich chcete zarábať ako prostriedok na ďalšiu úspešnú existenciu vašej firmy? Myslíte si, že ak dnes začnete firmu iba pre nejaký podnikateľský nápad, že tá firma tu bude ešte za 100 rokov? Veď za takú dobu sa skoro každý nápad stane zastaralý a veľa trhov už nebude existovať a budú existovať iné.

Začnite inak. Vaším podnikateľským dielom nemá byť nejaký produkt ale vaša firma. A ona sa prispôsobí trhu a keď budete mať ozajstný dôvod, prečo ste tu, budete tu vždy. Vedeli ste, ze Boeing predával nábytok, alebo že Sony predávali fazuľové polievky? Vedeli, čo chcú, ale potrebovali nejako začať a to sa zadarmo nedá. Nestonali a urobili niečo, čo nemá nič spoločné s ich súčasnou podobou, aby začali a prežili.

Aj vy. Založte si firmu z tých správnych dôvodov, pre skutočný víziu, cieľ, ktorý nie je závislý na čase, produkte či trhu. Začnite kľudne dnes, nečakajte na skvelý nápad. Ten možno nikdy nepríde...

Nekúpil by som kmeň poistencov EZP

Ja viem, že mi ho nikto neponúka a ani naň nemám peniaze. Ale ani keby som bol na mieste ľubovoľnej z poisťovní, nešiel by som do toho. Aspoň z môjho laického pohľadu, ktorý vám tu skúsim vysvetliť.

Kmeň poistencov EZP je cca. 120 tisíc ľudí. Dovolím si tvrdiť, že významnú časť týchto ľudí pritiahla a zapísala spoločnosť OVB, ktorá za to samozrejme schrumkla príjemnú províziu. Nemám informáciu koľko sa za jedného klienta dáva, ale keďže niektorí OVBáci mali aj tri tisícky za klienta, firma musí mať určite viac, inak by neskončila minulý rok v tak závratnom zisku.

Keď si niektorá poisťovňa kúpi kmeň, znamená to, že bude musieť za každého poistenca zaplatiť dve tisíc korún EZP-čke a ešte bude musieť znášať jej staré záväzky. No a toho sa všetky boja. Kto vie prečo, možno sa predpokladá, že tie záväzky sú významné...
No a teraz, keď už niektorá poisťovňa takúto investíciu spraví, čakalo by sa, že sa jej to vráti.

A práve tu opäť podľa mňa nastúpi spoločnosť OVB. Veď jej pracovníci chodia po klientoch každý deň a práve jej klienti sú teraz v hre. Keď niektorá poisťovňa kmeň kúpi, OVB z toho nebude mať províziu. Takže je to zlá poisťovňa a treba ju zmeniť. Veď pokiaľ tu máme takto "zlúdených" 120 tisíc klientov a z každého by sme mohli mať minimálne 3tisícky, to je 360 miliónov a to už stojí za to trošku sa posnažiť.

Takže, prečo by som ja byť poisťovňou kmeň poistencov EZP nikdy nekúpil? Pretože je to kmeň nestály a skoro učite podstatná časť z neho prejde do inej poisťovne, preto.

Inak, ja som bol tiež poistencom EZP. Nedostal som dodnes od nich žiadny list, dokonca ani hromadný mail, že sorry, balíme to tu. Ozvala sa mi akurát Spoločná zdravotná poisťovňa, že som dočasne u nej. Týmto si ma teda EZP a jeho hlavný akcionár moc nezískali...

Podnikateľ môže robiť chyby

Zasa som sa na nejakú dobu odmlčal, je to zčasti preto, že mám veľa práce a taktiež preto, že som chcel nazbierať nové námety, o čom všetkom by som vám mohol napísať.
Dneska sa zameriam na chyby a ich význam v živote podnikateľa.

Už dávnejšie som písal o tom, že som čítal knižku od pána Roberta Kiyosakiho s názvom "Ako podnikať úspešne". Odvtedy som si od neho prečítal ešte ďalšie dve či tri knihy, pretože sa mi veľmi páči jeho štýl písania. No ale prečo to opäť spomínam. Preto, že mnohokrát sa v jeho knihách stretnete s názorom, že chyby podnikateľ robiť môže, možno aj musí a zamestnanec nie. Celkom som si myslel, že to chápem, až..... Až som mal niekoľko pohovorov na pozíciu administratívnej pracovníčky a položil som uchádzačkám otázku: "bojíte sa robiť chyby?"

Až pri ich odpovedi som si uvedomil, že to nie sú iba slová. Skoro každá mi odpovedala: "áno, bojím sa robiť chyby, robím všetko preto, aby som chybu nespravila". Toto je postoj zamestnanca. Ja ho nekritizujem, ale vy pokiaľ ste zamestnanci a chcete začať podnikať, odpovedzte si na túto otázku tiež. Úspech u zamestnanca a podnikateľa nie je to isté. Je to vec iného postoja, iného pohľadu na svet. Nechcem mudrovať, tiež nepatrím ku hviezdam podnikateľského neba, ale je to môj názor.

Vrátim sa ku chybám. Keď sme boli deti a učili sme sa chodiť, alebo neskôr bicyklovať. Koľkokrát sme spadli, kým sme to zvládli? Čo by sa stalo, keby sme si vtedy povedali, že proste nechceme padnúť? Neriskli by sme to? Nie? Možno by sme nechodili, nevedeli sa bicyklovať a množstvo iných prirodzených vecí. Žiaľ, neskôr v škole sme sa dozvedeli, že za chyby sa platí a začali nám vštepovať, že sú zlé. V práci nás potom natoľko udupali, že sa stalo naším presvedčením, že chyby sú naozaj zlé a nesmieme ich robiť. Niekto povedal, že sa máme učiť z cudzích chýb, že iba hlupák sa učí z vlastných.

Normálne to cítim ako krivdu voči nám všetkým, že sme museli počúvať takéto hlúposti a že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Prestaňme veriť povedačkám! Blázon je ten, kto sa z chýb nepoučí, ale v žiadnom prípade nie ten, kto ich robí. Veď spraviť chybu je tiež prejav slobody. Áno, áno, počujem ako si hovoríte, že ste si každú chybu v živote vypili. Veď áno, to patrí k tomu. Ale je tisíckrát horšie žiadnu nespraviť, pretože sa bojíte posunúť sa trošku viac dopredu. Je to kruté, ale neúspech nás učí a úspech otupuje.

Celkom by sa mi páčila myšlienka takéto úspešného tupca {:o). Len svet je taký, že kto nerastie, upadá. Neverím na dlhodobú stabilitu. Buď ste na ceste hore alebo dole. Dokonca ani naša matička zem nie je rovná...

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. - finále

Po dlhšej dobe si opäť sadám ku svojmu blogu a posledný krát sa idem venovať môjmu zážitku s Tatra Bankou. Neuveríte, ale dnes pozitívne. Predčasom som poslal na reklamačné oddelenie list, ktorý som tu zverejnil. No a prišla mi odpoveď. Ako som sľúbil, uverejním ju tu. Nech sa páči:

-----
Vážený pán Biskupič,

Tatra banka, a.s. týmto potvrdzuje prevzatie Vašej reklamácie dňa 4.3.2008 vo veci úhrady dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA. Dovoľte, aby sme sa vyjadrili k jej obsahu.

Vážený pán Biskupič, k hlavným ideám filozofie Tatra banky patrí poskytovať svojim klientom bankové služby vykokej kvality pri maximálnej úrovni komfortu. O to viac je nám ľúto, že sa tak nestalo vo Vašom prípade, za čo prijmite naše ospravedlnenie.

Vašu reklamáciu sme uznali ako oprávnenú a na Váš kartový účet sme vrátili poplatok za výzvu na zaplatenie vo výške 1.000,- Sk zo dňa 22.2.2008 a sankčný úrok vo výške 7,58 Sk zo dňa 11.3.2008. Opravné zúčtovania budú zobrazené vo výpise vystavenom dňa 8.4.2008. Výpis bude obsahovať preplatok, ktorý si môžete vyzdvihnúť predložením tohto listu po uvedenom dátume v pobočke Tatra banky, a.s. Všetky záväzky súvisiace s danou kartou sú vysporiadané. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že v súvislosti s úhradou dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA z februára 2008 nebude evidovaný záznam v úverovom registri.

Vážený pán Biskupič, príjmite, prosíme, ešte raz naše ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti.
------

Poviem vám, nie som notorický sťažovateľ a preto je si ma ľahké udobriť. Tento list považujem za svoju výhru a pozitívny krok zo strany banky. Týmto pre mňa táto kauza skončila a už budem písať iba o veciach, kvôli ktorým tento blog vznikol. Každopádne, je to motivácia aj pre ostatných, že nadávať doma alebo pri pive nepomôže, treba aspoň niečo spraviť.

Každá veľká spoločnosť má zavedené metodiky a postupy, ktoré vychádzajú zo systému manažérstva kvality. Povinne musia každú reklamáciu zaevidovať a riešiť. Nie vždy vo váš prospech, to je logické, ale aspoň sa na to niekto pozrie. Verím, že sa tešíte so mnou.

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. II

Od môjho predchádzajúceho článku prešiel mesiac. Chcel som napísať aj skôr, ale nejako som nestíhal. A trošku som aj čakal, že dostanem odpoveď na môj list, čo som poslal do Tatra banky a budem vám môcť napísať, ako to celé dopadlo.

Pobavíte sa. Prišiel mi list z Tatra banky. Celý nedočkavý som ho otvoril a.... poslali mi výpis z toho môjho neexistujúceho účtu, že im ešte dlžím 7,50Sk. Ale keďže neviem prečo, ale asi zo zvyku, nemajú radi drobáky, rovno mi to zaokrúhlili na 8,- Sk. Je mi z toho ťažko. Normálne sa bojím, že sa ich nezbavím. Je toto normálne? Najskôr som chcel ísť do banky naživo a zaplatiť iba 7.50,- Sk. Nevidím dôvod na takéto zaokrúhľovanie. A nemám ich rád a chcel som byť malicherný. Ale potom som zistil, že mi reálne na zaplatenie zostalo tak málo času, že som to musel poslať na ich účet aby som neplatil ďalšiu pokutu. Tak som do textu pre prijímateľa aspoň napísal, že sú zlodeji. Uvidíme reakciu.

Na list mi zatiaľ neodpovedali. Keď sa tak stane, odpoveď uverejním tu. Aj keď mám podozrenie, že asi ani nepríde... Už ste sa stretli s takýmto prístupom niekde? Arogancia a vyslovená drzosť. Ak mi príde ďalšia platba už to budem riešiť s nejakým ombucmanom alebo čo. Veď ja si tu chcem spokojne žiť a podnikať a nie sa otravovať s takýmito hlúposťami.

Už vám chcem písať aj veci, ktoré sú naozaj zaujímavé, nie toto. Sľubujem, že už sa vrátim ku tomu, prečo tento blog vôbec existuje.