Viem, že pohľad, ktorý teraz popíšem je vcelku zjednodušený, ale nejako takto by to kľudne mohlo byť...
Začneme tým, že je všetko v poriadku, t.j. pár rokov späť. Banky ponúkajú nie príliž ľahko získateľné úvery, ceny nehnuteľností sú na nejakej cene. Aby sme neboli iba v teoretickej rovine dajme, že byt stojí 1 milión korún.
Stúpne ekonomická sila obyvateľstva a banky vedia, že predať hypotéku je úžasný business, veľmi ľahko a dobre zarobený veľký balík peňazí. Tak sprístupnia úvery čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dajú lepšie percentá, zníži sa potreba zabezpečenia, ľudia nemusia mať našetrených 30 a viac percent, aby nehnuteľnosť získali, nemusia mať ani taký príjem. Rapídne vzrastie počet tých, ktorí si hypotéku môžu dovoliť. Prenájmy sú drahšie ako platenie hypotéky.
Logicky vzrastie dopyt po bytoch, každý chce bývať vo vlastnom. Na základe tohto dopytu začnú stúpať ceny nehnuteľností. A náš byt zrazu stojí 2 milióny. Ten istý byt, iba o pár rokov starší. Mnoho ľudí sa neskoro spamätá a začne nakupovať byty, pretože nájmy sú stále vysoké a považujú to za skvelú investíciu. Lenže s rastúcou ponukou klesajú aj prenájmy...
Po ukončení fixácie úrokov na hypotéke začne banka percentá zvyšovať. Je to aj preto, že na začiatku tie percentá boli znížené aby pritiahli čo najviac ľudí. A tak ľudom rastú splátky. A začne rásť aj skupina ľudí, ktorí to nebudú stíhať platiť. Banky majú neplatičov a ich počet rastie.
Tak sa banky začnú brániť tým, že sprísnia podmienky na udelenie úveru. Volajú to ochranou svojich zdrojov. Menej ľudí dostane úver a klesne aj dopyt po nehnuteľnostiach, nemá totiž kto kupovať.
Vzhľadom na nízky dopyt začnú klesať ceny nehnuteľností, ktoré predtým rástli ako zmyslov zbavené. Náš spomínaný byt sa dostane na hodnotu 1,5milióna. Bavme sa teraz o tých, ktorí kúpili byt, keď stál 2 milióny. Banka im zvýšila úroky a tak platia dosť veľa peňazí.
Pokiaľ by to nezvládali platiť, musia byt predať. Lenže jeho cena klesla tak, že keby ho predali, ešte stále sú v mínuse a vlastne by nemali ani byt a ešte aj dlh 500 tísíc v banke. Prečo 500 tisíc? Pretože banky vymysleli super vec /pre ne, nie pre ľudí/, ktorá sa volá anuitné splácanie. To znamená, že keď vám napíšu, že úrok je 6 percent, to nie je tak, že vaša splátka sa skladá zo splátky istiny vo výške 94% a úroku 6%. Je to tak, že najskôr sa platia úroky a až potom istina. Prvý rok je to okolo 90% úrok a 10% istina. Tak sa vám stane, že po nejakých 2 rokoch nemáte skoro nič z dlhu splatené, platili ste totiž iba úroky. Tento pomer sa rokmi mení, keď má banka pokrytý svoj zisk.
Ak by ste si mysleli, že šanca pre takýchto ľudí je, že prejdú do druhej banky, ktorá má v reklame lepšie podmienky, je tu jedna perlička. Totiž podľa zákona o hypotékach sa hypotéka dá použiť iba na kúpu nehnuteľnosti. Toto kto vymyslel bol buď vlastizradca alebo mentálne retardovaný. Znamená to to, že nemôžete ísť do inej banky a zobrať si tam hypotéku, aby ste ňou vyplatili tú, ktorú máte. Pretože to nie je kúpa nehnuteľnosti... Takže banka si vás uviaže a skoro nemáte šancu s tým bojovať.
No ale späť k nášmu príbehu. Čo s tými chudákmi, ktorí nestíhajú platiť a ich byt už nemá takú hodnotu, aby jeho predajom získali dosť prostriedkov, aby aspoň vyplatili úver v banke? To je otázka na ktorú nepoznám odpoveď. Ale asi nie som sám, keďže tu máme krízu.
To, že na Slovensku ešte nie je, je podľa mňa dočasné. Samozrejme, pokiaľ niekto má peniaze, v čase prepadu ceny nehnuteľností ich môže nakúpiť, počkať pár rokov, kým všetko prejde a super na tom zarobí. Kto peniaze nemá, toho čakajú ťažké časy. A osobne si myslím, že na tom má podstatnú vinu bankový sektor.
