Zmluvy a súdy

Dnes napíšem pár slov o tom, ako som prišiel o najlepšieho zákazníka, dobrého kamaráta a o súdoch.
Keďže som robil outsourcing a bol som maličká softwarová firmička, rozhodol som sa prijať ďalšieho programátora. Bolo to hlavne preto, že zákazník mi povedal, že má pre mňa veľmi veľa roboty a že ak nás bude viac, že bude toho mať dosť pre všetkých. No a okrem toho, takého dohodnutého zákazníka som mal ešte jedného, takže to vypadalo, že budem musieť zobrať aj viac ľudí. Prvé, čo som spravil bolo obhliadnutie sa po kamarátoch. Jedného som aj našiel, ktorý práve končil vo firme, v ktorej robil a hľadal niečo nové. Resp. on našiel mňa, volal mi, či nemám pre neho robotu. Neskutočne ma to potešilo, pretože to bol chalan s veľkými skúsenosťami po celom svete. Keď som ho prišiel predstaviť tomu zákazníkovi, ten sa ma len spýtal, či som rozmyšľal, prečo chalan, ktorý x rokov robil v Nemecku, USA a ja neviem kade ešte chce robiť pre malú slovenskú firmu. Mne to lichotilo, myslel som si, že preto, lebo vidí náš potenciál.
Nespravil som s ním žiadnu zmluvu, všetko bolo postavené iba na kamarátskom slove...
Dal som mu robiť samostatný malý projekt. Spravil ho, ale počas tvorby keď už nám tieklo do topánok s časom začal zvyčovať svoju cenu. No a kým to dorobil už som mu bol dlžný pekných pár stotisíc korún. Zákazník zaplatil, ale nestačilo to. Tak som zohnal druhý projekt, väčší, aby som dorovnal svoju stratu. Nastal ďalší problém - chalan zasa zvyšoval svoju cenu. Až prekročil moje možnosti a tak som sa s ním rozhodol ukončiť spoluprácu.
Moja chyba, prišlo to tak neskoro, že on už mal vytvorený taký vzťah (dosť falošný, ale na to sa prišlo až po roku) u zákazníka. Keď som oznámil, že spolu už nerobíme, zákazník si nás pozval na spoločné stretnutie, na ktorom som sa dozvedel, že odteraz robí všetko on a na mňa zostal jeden fix za 214EUR na celý rok. Chalan potom spokojne začal vydierať zákazníka a zvyšovať cenu, ako to robil mne predtým. Spravil projekt ale nikdy nie tak, aby bolo všetko hotové. Vždy nechal trošku, ktorú nemal v zmluve. No a potom ten dodatok stál skoro toľko, čo celý projekt. Ešte spolu robia, som zvedavý dokedy, ten zákazník mi teraz chodí nariekať.
Ja som to spravil vyslovene zle, ale ponaučenie pre mňa a aj pre vás ostatných:

• nikdy nerobte s kamarátmi, je to veľké riziko, že podceníte ostražitosť
• ak sa aj tak rozhodnete robiť s kamarátmi, pamätajte na príslovie, že zmluvy robia kamarátov. Necíťte sa previnilo keď mu/jej dáte podpísať zmluvu u spolupráci, kde sa ochránite
• ak máte zákazníka, s ktorým spolupracujete dlhšie a je pre vás dôležitý, nemajte problém na neho vytiahnuť zmluvu, v ktorej bude, že nemôže najať napriamo vašich ľudí
• súdy na Slovensku síce nefungujú ale ako strašiak to môže pomôcť
• vždy buďte ostražití a chráňte si svoj biznis. Nástrah je veľa...

Ešte poznámka k súdom. Druhý kamarát dodal tovar, má podpísanú objednávku, podpísané prevzatie faktúry, dodací list, proste všetko okrem peňazí. Právnik pripravil dokumenty na súd, ktorý má vydať platobný príkaz. Ževraj rýchlovka. Už to trvá hrozné mesiace a súd ešte nespravil nič, akurát ten kamarát na poplatkoch vysolil ďalšie peniaze. Ani neviem, či má reálny zmysel sa s niekým súdiť. O nekonečných súdoch som už počul asi od polovice známych, čo podnikajú. Pozitívnu skúsenosť nemal ani jeden.
Záverečné posolstvo: buďte ostražití a svoje podnikanie si chráňte ako sa len najlepšie dá, nik iný to za vás nespraví!

Nebudúce napíšem aj pozitívny výstup z tohoto celého nebojte :)