Zamestnať človeka z úradu práce?

Samozrejme, môžem napísať iba svoju skúsenosť a vaše môžu byť diametrálne odlišné, ale nedá mi to, aby som vám nenapísal tú svoju.

Raz som sa zo svojho okolia dozvedel, že je možné prísť na úrad práce, požiadať o dotáciu na chránenú dielňu a zamestnať telesne postihnutého nezamestnaného. Aký úžasný nápad. Hovorím si, veď bude sedieť iba pri počítači a ešte dostanem naňho peniaze. Koniečne aj mne tento štát fakt pomôže. Toto je príležitosť sa naozaj rozbehnúť!

Tak som skočil na úrad práce, vypísal žiadosť, podnikateľský plán (inak od témy - mám pripravený jeden, ktorý zverejním ako takú šablónku pre vaše plány) a čakal. Po nejakej dobe som sa dostavil pre výsledky a super, získal som dotáciu 220tisíc! Poviem vám, skutočne som to považoval za totálne víťazstvo a za ozajstný štart mojej firmy.

Samozrejme, malo to aj svoje podmienky, s ktorými som súhlasil. Jednalo sa o to, že som prostriedky musel všetky minúť za nejaký čas (tuším 3 mesiace, toto si celkom nepamätám) a vytvoriť pracovné miesto na tri roky. Pozor, nie zamestnať toho jedného konkrétneho človeka, ale vytvoriť miesto pre telesne ťažko postihnutého. Znelo to fér.

Dokonca som bol veľká televízna hviezda, prišli s nami robiť rozhovor do relácie, čo bežala na stv-čke. Celá rodina to sledovala, proste totálna udalosť.

Zabudol som ešte, že medzičasom prišli tety z úradu, skontrolovali, čo som za tie peniaze nakúpil ako zariadenie chránenej dielne, vyhodili mi zopár vecí, ktoré nepovažovali za potrebné, ale uznaný nákup bol stále nad sumou, ktorú som dostal, tak som mal ich požehnanie.

Problém som si spravil ale sám tým, že som svoje podnikanie stále mal ako určitú bokovku. Pracoval som inde ako sedel môj prvý zamestnanec (100km ďalej) a ten veľmi rýchlo zistil, že nie je kontrolovateľný. Ja som bol veľmi naivný a myslel som si, že keď je postihnutý a toto je jeho vôbec prvá príležitosť pracovať, že bude loajálny. Hahahahaha.

Najskôr fungovali výhovorky, prečo všetko dlho trvá, potom ho nebolo možné zohnať aj niekoľko hodín, na čo bolo jeho ospravedlnenie, že sedel na záchode. V počítači, na ktorom pracoval som našiel v histórii internetového prehliadača, že jeho záujem bolo zoo porno a chat na azete... To bola na mňa dosť silná káva. Samozrejme, pokračovanie nemalo zmysel. A tak tesne pred zavŕšením 3-mesačnej skúšobnej doby, som našu spoluprácu ukončil.

No a nasledovala groteska. Prišiel som na úrad práce, že som chlapca vyhodil. A tetuška tam, že či budem spokojný s iným. Hovorím, že neviem, uvidím, keď ho dostanem. Lebo viete, iba tento bol postihnutý iba telesne, ostatní sú aj mentálne a vy máte v zmluve, že musíte niekoho na tú pozíciu mať. Celkom dobrá haluz, to vám poviem. Som sa čosi nanadával.

Takže super. Mám zariadenú kanceláriu za 220tisíc. Čo myslíte, ako sa dá na kanceláriu pre jedného človeka minúť toľko peňazí? No tak, že namiesto toho, aby ste si kúpili tlačiareň možno za 5.000, kúpite si poriadnu farebnú laserovku. Že poháriky nebudú z IKEA za pár drobných ale poriadne, aspoň za tisícku. Veď to predsa bol pretek s časom! Čo by som neminul, musel by som vrátiť. Kto by to spravil?

Nič iné mi nezostávalo ako sa dohodnúť s úradom na splátkovom kalendári. Za zamestnanca mi odpuslili 18tisíc, to bolo pomerovo podľa doby, ktorú som mal miesto držať a koľko som ho reálne držal. Zbytok som splácal asi tak, že na to odchádzala skoro celá moja výplata. Takže som mal prázdnu kanceláriu, kde som nemohol sedieť a niečo robiť, lebo som musel sedieť 12 hodín denne v robote a zarábať na moju super luxusnú kanceláriu.

Že som mal tie veci predať? Nepoznal som nikoho, kto by ich chcel. Bol som rád, že som predal aspoň bezpečnostné dvere...

Po viac ako roku som potom tie veci aj naozaj použil, keď som odišiel z práce a začal podnikať na "full time".

Nechcem, aby toto bolo nejaké sťažovanie, veď som tie veci nakoniec zúžitkoval, ale poviem vám, mňa osobne by nikto neprinútil zamestnať niekoho z úradu práce, možno práve pre rôzne motivácie, ktoré úrad na ich zamestnávanie ponúka.