Ako na prieskum trhu

Týmto článkom reagujem na námet, ktorý mi dala zatiaľ moja jediná "komentátorka" Andy. Verím, že aj keď neskoro (dôvody som písal včera), aj tak to aspoň trošku na niečo bude.

Čítal som o jednej univerzite, ktorá chcela získať čo najviac študentov. Keďže to bola súkromná univerzita, potrebovali si vybrať takých študentov, ktorí majú záujem o štúdium tam a ešte ktomu na to aj mali finančné prostriedky. Teda, ani mnohokrát nie tí študenti, ako ich rodičia. Trošku mi to pripomína prípad, ktorý popísala Andy vo svojej reakcii. Písala, že rieši penzión pre dôchodcov s nadštandardnou starostlivosťou.

No, čo spravila tá univerzita. To najdôležitejšie je vedieť koho sa vlastne chceme pýtať na názor a čo sa od neho chceme dozvedieť. Čo sa chceme dozvedieť treba vidieť v súvislostiach. Predčasom som čítal článok o veľkom omyle, ktorý spravila spoločnosť Coca Cola. Asi ste to čítali tiež. Jednalo sa o to, že si dali spraviť výskum, ktorý ukázal, že respondentom viac chutí Pepsi Cola ako Coca Cola. To ich prinútilo zmeniť receptúru. No a hneď potom im klesli tržby a ľudia sa začali sťažovať, že chcú svoju pôvodnú Coca Colu naspäť. Totiž, sústredili sa iba na jeden parameter produktu, na ktorý sa pýtali, ale nie na produkt ako celok. Takže dobrá otázka je veľmi veľmi dôležitá.

Poďme na to, koho sa vlastne chceme spýtať. Tá univerzita si položila nasledujúcu otázku? Kto je náš zákazník? Odpovedí bolo niekoľko, to budete mať vo svojum podnikaní aj vy. Ich boli takéto:

• študenti končiaci strednú školu
• rodičia študentov, ktorí mnohokrát významne ovplyvňujú názor svojich detí
• už študujúci študenti na univerzite, t.j. existujúci zákazníci
• bývalí študenti, ktorí majú známych, rodinu, možno chcú sponzorovať univerzitu alebo ju doporučiť iným

Pokiaľ by som mal penzión s nadštandardnou starostlivosťou pre starších ľudí, koho by som asi chcel osloviť? Možno asi takto:

• starší ľudia - konečný zákazník. Buď sú doma, v nemocnici alebo v konkurenčnom zariadení
  
• deti týchto ľudí, zvyčajne pracujú a nemajú čas a skúsenosti ako sa venovať staršiemu človeku, mnohokrát aj chorľavému
• ľudia pred dôchodkom, ktorí si možno plánujú svoju starobu

Keď máme členenie, potom sa môžeme pobaviť o otázkach. Každého sa pýtam niečo iné. Pýtam sa tak, aby som sa od nich dozvedel objektívnu odpoveď na to, čo potrebujem. Z ich uhlu pohľadu.

A nasleduje logicky ďalšia otázka. Už viem koho a čo sa chcem spýtať, ostáva si iba povedať ako. No, máme tu možnosti ako sú internet, alebo dotazníky na ulici, telefonáty a pod. Nie som zástancom ankiet na ulici. Keď som bol študent, tiež sme takto brigádovali. Mali sme to za 15 minút vyplnené na intráku a bolo. Všetko má svoje pre a proti. Internet asi nevyužijú starí ľudia, ale ich deti áno.

Otázka teda znie: kde môžem svoju cieľovú skupinu stretnúť? Odpovedzte si na ňu a je to. Treba tam už iba zájsť a spýtať sa. Ľudia vám zvyčajne radi povedia ich názor na tému, ktorá sa ich dotýka. A ona to bude téma presne pre nich, keďže ste si otázky pripravili priamo pre tú ktorú skupinu (rozdelenie je teda veľmi dôležité).