Chcete podnikať? Zopár názorov a rád pre Vás

Hra na investora

2011-03-16T11:52:00.003+01:00

Dneska som si na vás vymyslel takú malú hru. Už aspoň tisíckrát som počul niečo v duchu: "keby som mal na to peniaze, ja by som to tak rozbehol", alebo "ja presne viem, ako rozbehnúť podnikanie, ale nemám na to prostriedky" a pod.
Skúsme si zahrať takú hru. Predstavte si, že každý deň vám príde na účet 1.000,- EUR, vôbec nezáleží na tom, čo robíte, proste tých 1.000,- EUR príde každý jeden deň. Kľudne si na to spravte tabuľku a na každý deň si tú tisícku pripíšte, aj cez víkendy. Nemôžete tie peniaze len tak minúť na seba, musíte vymyslieť ako a do čoho ich investovať. Keď investujete zle, nič sa nedeje, zajtra príde ďalšia tisícka. Ak potrebujete napr. 30.000, viete, že prídu v priebehu 30-tich dní. Vašou úlohou je ich vždy investovať a v tej tabuľke si potom napíšte všetky náklady s investíciou a potom všetky predpokladané príjmy. Robte to tak, akoby to bola realita. Neobmedzujte sa. Ak sa vám 1.000 zdá veľa, alebo málo, vymyslite si vlastnú sumu. Zvyknite si na to, že ju dostanete každý deň.
Naozaj viete, do čoho tie peniaze investujete? Je to vaše vlastné podnikanie? Super, hrajte sa takto každý deň.
Čo sa stane? Buď sa vám to perfektne rozbehne, alebo časom nebudete vedieť, kam tie peniaze máte dať a donúti vás to premýšlať inak. Mnohokrát si ľudia myslia, že problém je iba v tom, že nemajú peniaze a aj preto ich nemajú. Hrajte sa, že ich máte, prešli ste teda cez prvú fázu a skúste si ďalší život s poznaním, že peniaze máte.
Už viete, čo s nimi spravíte? Výborne! Priznám sa, že keď som sa takto začal hrať ja, zistil som, že je to ďaleko tažšie, ako to na prvý pohľad vyzerá. Hrajte sa a vaše podnikanie sa tiež stane hrou. Postupne sa dostanete do toho, že reálne investujete nejaké ušetrené peniaze to projektov, ktoré ste si takto naplánovali dopredu.
Držím palce v tejto zábavnej, ale prekvapujúco náročnej hre.

Poznáte DenD?

2011-03-01T08:01:00.002+01:00

V Českej televízii už roky funguje formát s názvom DenD. Kto ste ho nevideli, veľmi odporúčam.
Pointa je jednoduchá. Pred piatich investorov predstúpi nádejný podnikateľ a žiada investíciu. Každý tam ide s nádejami a časť ľudí si aj investíciu odnesie. Ono sa to môže zdať, že tí ľudia si tam chodia po investíciu, avšak myslím si, že si dobre uvedomujú možnosti, ktoré im investor ponúka, či už sú to kontakty alebo jeho dlhoročné skúsenosti.
Bolo tam už aj zopár slovákov a poviem vám, kolegovi sa to natoľko páčilo, že nás s našim produktom OFFERIS taktiež prihlásil. Uvidíme, či sa ozvú, prípadne, ako sa nám tam bude dariť.
Čo robia nádejní žiadatelia zle:

majú len nápad a nevedia ho zrealizovať. Nápadov má každý 10 denne, takže to nie je nič výnimočné.
vymysleli niečo, čo sa dá ľahko skopírovať a teda iba nahrajú nápad ostatným
majú produkt ale nevedia, ako ho predávať
pri obchodom pláne uvažujú spôsobom - je tu 10mil ľudí, keď si to kúpia 3%.. Problém je, ako to predať, to, že si to kúpi nejaký podiel obyvateľstva je bledá úvaha. Takto sa dá uvažovať možno pri veľkých reklamných kampaniach, kde sa informácia o ich produkte dostane do každej domácnosti, napr. TV a pod. A zasa, len pre produkty, ktoré sú pre masy, typ čistiaci prostriedok
často sa stáva, že chcú investíciu do podnikania, ktoré chcú robiť vo voľnom čase ako koníček. Do koníčka nikto investovať nebude
nechajú sa príliš uniesť snami a vidinou veľkých ziskov v krátkom čase
prídu pred investorov príliš skoro, ešte nemajú čo ukázať
prepadne ich veľká tréma, toto je problém, na ktorý sa tiež dá pripraviť, avšak tomuto rozumiem

Minule som na hodine angličtiny dostal otázku, že prečo sú niektorí ľudia úspešnejší ako iní. Moja odpoveď bola, že vedia lepšie predávať. To je asi to zaklínadlo, ktoré platí. Treba vymyslieť, ako produkt/službu predať. S tým zápasíme všetci. Vyriešte si túto otázku a môžete sa prihlásiť tiež :).
Veľká škoda, že na Slovensku žiaden takýto formát neexistuje. Neviem prečo. Osobne si myslím, že by sa toho mohla ujať aj komerčná televízia. Celkovo, o podnikaní je výrazne menej relácií ako v Čechách. Neviem, možno som jediný, ktorý by sa na to rád díval...

V čom podnikať?

2010-09-17T06:31:00.002+02:00

Keď pozerám na štatistiky, čo vás sem priviedlo, jednoznačne vyhráva otázka v čom podnikať.
Jednoduchá odpoveď je v tom, čo viete a čo vás baví. Hlavný problém je v tom, že nie je ľahké vydržať. Už dávnejšie som čítal jednu knižku od Roberta Kyiosakiho (snáď som to meno napísal správne), kde píše, že život podnikateľa sa dá rozložiť na 4 obdobia:

učíte sa, skoro nič nezarobíte
aktívne pracujete a zarábate slušné peniaze
aktívne riadite a peniaze na vás zarábajú iní
už "iba" určujete stratégiu, iní riadia váš biznis a zarábajú peniaze

Celkom milá vyhliadka. Má to ale jeden problém. Prvé tri fázy trvajú v normálnom svete každá 10 rokov... Dosť rozdiel oproti tomu, čo sme tu videli po revolúcii. Takto to funguje vo vyspelých ekonomikách. Keď sú veľké spoločenské zmeny, vtedy je priestor zbohatnúť zo dňa na deň. No, ale tie sa asi teraz nechystajú, takže to chce naozaj veľa trpezlivosti. Samozrejme, sú aj výnimky, ktoré to dokážu podstatne skôr, toto je pre bežného smrteľníka.
Počas doby učenia kľudne vyskúšajte toho čo najviac, tie skúsenosti sa potom zúročia.
No, ale aby to nebola len teória, o ktorej viem svoje, keďže som sám začal pred 11 rokmi a reálne aj keď nerád to priznávam, som sa tých 10 rokov iba učil a môj príjem bol nižší ako keby som bol zamestnaný!!!
Na stránke www.springwise.com sú každý týždeň nové nápady pozbierané z celého sveta, možno sa tam niečím inšpirujete. V sekcii Top 10 business ideas and opportunities sa mi páčilo:

Zelená reklama - všetky reklamné správy, predmety a všetko okolo reklamy je z prírody a s malým dopadom na ňu. Veci z piesku, trávy, vody, ... Celkom vtipné a originálne.
Stále sa meniaci obchod. Určíte si na každý deň alebo hodinu v dni iný tovar, ktorý obchod predáva. Síce máte jeden priestor ale vlastne x obchodov. Dosť ťažké na prevádzku ale je to nová móda napr. na letiskách. Hlavne, uvidíte, čo naozaj ide a čo nie.
Živá virtuálna záhrada. Nápad vznikol z facebooku z hry FarmVille. Zákazník si na internete pestuje suroviny, hnojí, zalieva, orie a pod. No a výsledok jeho virtuálnej práce mu potom pošlete domov. Plody, ktoré si virtuálne dopestoval dostane reálne domov.
Platenie spokojným zákazníkom, ktorí používajú váš produkt. Oni budú taká chodiaca reklama. Možno to bude aj lacnejšie ale hlavne účinnejšie ako klasické metódy.

Každému sa samozrejme bude páčiť niečo iné, treba len pohľadať. Dá sa tam aj zaregistrovať a potom vám nové nápady chodia každý týždeň e-mailom.

Zmluvy a súdy

2010-09-13T06:25:00.002+02:00

Dnes napíšem pár slov o tom, ako som prišiel o najlepšieho zákazníka, dobrého kamaráta a o súdoch.
Keďže som robil outsourcing a bol som maličká softwarová firmička, rozhodol som sa prijať ďalšieho programátora. Bolo to hlavne preto, že zákazník mi povedal, že má pre mňa veľmi veľa roboty a že ak nás bude viac, že bude toho mať dosť pre všetkých. No a okrem toho, takého dohodnutého zákazníka som mal ešte jedného, takže to vypadalo, že budem musieť zobrať aj viac ľudí. Prvé, čo som spravil bolo obhliadnutie sa po kamarátoch. Jedného som aj našiel, ktorý práve končil vo firme, v ktorej robil a hľadal niečo nové. Resp. on našiel mňa, volal mi, či nemám pre neho robotu. Neskutočne ma to potešilo, pretože to bol chalan s veľkými skúsenosťami po celom svete. Keď som ho prišiel predstaviť tomu zákazníkovi, ten sa ma len spýtal, či som rozmyšľal, prečo chalan, ktorý x rokov robil v Nemecku, USA a ja neviem kade ešte chce robiť pre malú slovenskú firmu. Mne to lichotilo, myslel som si, že preto, lebo vidí náš potenciál.
Nespravil som s ním žiadnu zmluvu, všetko bolo postavené iba na kamarátskom slove...
Dal som mu robiť samostatný malý projekt. Spravil ho, ale počas tvorby keď už nám tieklo do topánok s časom začal zvyčovať svoju cenu. No a kým to dorobil už som mu bol dlžný pekných pár stotisíc korún. Zákazník zaplatil, ale nestačilo to. Tak som zohnal druhý projekt, väčší, aby som dorovnal svoju stratu. Nastal ďalší problém - chalan zasa zvyšoval svoju cenu. Až prekročil moje možnosti a tak som sa s ním rozhodol ukončiť spoluprácu.
Moja chyba, prišlo to tak neskoro, že on už mal vytvorený taký vzťah (dosť falošný, ale na to sa prišlo až po roku) u zákazníka. Keď som oznámil, že spolu už nerobíme, zákazník si nás pozval na spoločné stretnutie, na ktorom som sa dozvedel, že odteraz robí všetko on a na mňa zostal jeden fix za 214EUR na celý rok. Chalan potom spokojne začal vydierať zákazníka a zvyšovať cenu, ako to robil mne predtým. Spravil projekt ale nikdy nie tak, aby bolo všetko hotové. Vždy nechal trošku, ktorú nemal v zmluve. No a potom ten dodatok stál skoro toľko, čo celý projekt. Ešte spolu robia, som zvedavý dokedy, ten zákazník mi teraz chodí nariekať.
Ja som to spravil vyslovene zle, ale ponaučenie pre mňa a aj pre vás ostatných:

nikdy nerobte s kamarátmi, je to veľké riziko, že podceníte ostražitosť
ak sa aj tak rozhodnete robiť s kamarátmi, pamätajte na príslovie, že zmluvy robia kamarátov. Necíťte sa previnilo keď mu/jej dáte podpísať zmluvu u spolupráci, kde sa ochránite
ak máte zákazníka, s ktorým spolupracujete dlhšie a je pre vás dôležitý, nemajte problém na neho vytiahnuť zmluvu, v ktorej bude, že nemôže najať napriamo vašich ľudí
súdy na Slovensku síce nefungujú ale ako strašiak to môže pomôcť
vždy buďte ostražití a chráňte si svoj biznis. Nástrah je veľa...

Ešte poznámka k súdom. Druhý kamarát dodal tovar, má podpísanú objednávku, podpísané prevzatie faktúry, dodací list, proste všetko okrem peňazí. Právnik pripravil dokumenty na súd, ktorý má vydať platobný príkaz. Ževraj rýchlovka. Už to trvá hrozné mesiace a súd ešte nespravil nič, akurát ten kamarát na poplatkoch vysolil ďalšie peniaze. Ani neviem, či má reálny zmysel sa s niekým súdiť. O nekonečných súdoch som už počul asi od polovice známych, čo podnikajú. Pozitívnu skúsenosť nemal ani jeden.
Záverečné posolstvo: buďte ostražití a svoje podnikanie si chráňte ako sa len najlepšie dá, nik iný to za vás nespraví!

Nebudúce napíšem aj pozitívny výstup z tohoto celého nebojte :)

Ako som robil solárne systémy

2010-09-07T07:43:00.003+02:00

Celé to vzniklo tak, že kamarát začal túto činnosť. Dohodli sme sa, že začneme spolu, nakoniec si on našiel prácu a ja som sa do toho zaľúbil.
Podarilo sa mi vybaviť výhradné zastúpenie jedného nemeckého výrobcu na panely a rozbehol som reklamnú kampaň na internete a v tlačených médiach. Osobne som mal s tlačenými médiami dvojakú skúsenosť. Dobrá rada pre vás: zľavy dávajú v desiatkach percent, bežne aj 50. Mal som reklamy v špecializovanom časopise o bývaní a taktiež v špecializovanej prílohe Nového Času. Ten časopis ma stál dokopy skoro 5.000,- EUR v piatich číslach, tá príloha Nového Času tuším okolo 700,- EUR. To ale bol iba malý inzerát, v časopise som mal vždy dvojstránku.
Výsledky? Z toho časopisu som na internete nevidel nárast návštevnosti a skoro nikto ani nevolal. Dokopy sa mi z tej reklamy vrátilo asi 300,- EUR. Nový Čas bol na tom ďaleko lepšie. Celý deň zvonili telefóny. Keby som nezažil ani neverím.
Ivo Toman vo svojich prednáškach hovorí, že ak v niečom nemôžete byť prví, treba utiecť. Úteky sú dosť zaujímavé a osvedčilo sa mi to. Zistil som, že vzhľadom na moje možnosti prefinancovať iba menšie elektrárne a to, že som nemal vlastných montérov (dával som iba zákazky iným elektrikárom), nemám šancu na tomto trhu narásť.
A ešte tri problémy sa ukázali:

Český výrobca ma v pohode vedel podliezť aj o 40%. Nehodnotím kvalitu jeho práce a ani to, či jeho ponuka obsahovala všetko to, čo moja, pretože to neviem. Z toho, čo som videl a počul, by som si dovolil povedať, že asi nie. Bol to ale ťažký boj, pretože je to silná firma s mnohými referenciami.
Na Slovensku sa tomu začalo venovať príliš veľa firiem. Bol som na nejakej prezentácii na Ministerstve hospodárstva. Zaprezentovalo sa tam viac ako 300 firiem. Väčšinou elektrikári, pre ktorých to bolo prirodzené rozšírenie ich činnnosti.
Veľmi rýchlo sa minula kvóta, ktorá bola vyčlenená pre solárne elektrárne. Zostal teda priestor iba pre malé, rodinné.

Takže som sa rozhodol pre útek. V ďalších článkoch sa dozviete ako som pokračoval. Už nemám kľud, zvonia telefóny, skype mi tu bliká, končím :).

Príspevok po rokoch

2010-09-06T15:43:00.003+02:00

Na tento blog som nepísal už viac ako jeden a pol roka. Dôvodov bolo viac. Jednak som mal dosť práce a jednak som čakal na to, aby som mohol napísať pár nových vecí, tentoraz možno trošku viac zo života. Na moje prekvapenie sem zčasu-načas aj niekto zavíta, takže možno to bude mať aspoň jedného čitateľa :).
Keď si prechádzam svoje príspevky, ktoré som písal pred pár rokmi, niektoré mi pripadajú pekné, iné dosť najivné. Dal som si také "školské" predsavzatie (keď máme ten september), že skúsim aspoň raz za čas niečo napísať. Baví ma to.
Takže, čo sa od začiatku, keď som začal tento blog písať všetko udialo:

Založil som firmu na predaj solárnych systémov a led žiaroviek
Prijal som kamaráta, aby mi pomohol s vývojom softvéru
Rozišiel som sa so spoločníkom
Prestal som robiť solárne systémy, viac som za začal orientovať na žiarovky
Ten kamarát ma postupne vysáčkoval od najlepšieho zákazníka a teraz má vlastnú firmu
Prestal som sa aktívne venovať aj LED žiarovkám, všetko super, ale vysoké náklady na kúpu a preto sa to zle predávalo
Plne som sa vrátil ku softvéru a všetky skúsenosti som vložil do jediného produktu
Zase sa chystám písať blog :)

V ďalších článkoch napíšem pár vecí ku jednotlivým etapám, ktorými som prešiel. Z niektorých si asi budete myslieť, že som musel rozum potratiť, hlavne ako sa môjmu zamestnancovi podarilo pripraviť ma o zákazníka, ktorý mi robil 80% obratu. Ale berte to tak, že ja som to spravil zle a vy si z toho možno zoberiete ponaučenie.
Jedným dychom ale poviem, že všetko zlé je na niečo dobré. Dnes som miliónkrát šťastnejší.
Takže teším sa na ďalšie písanie. Keď napíšem o tom, čo som absolvoval za posledné mesiace, skúsim sa pozrieť novými očami aj na zopár vecí, ktoré som písal dávnejšie.
Prajem príjemné čítanie.

Poznáte google analytics and adwords?

2009-03-31T16:05:00.002+02:00

Odkedy som rozbehol svoju stránku trávim každý deň aspoň pár minút na google analytics. Je to skvelý nástroj na sledovanie výkonnosti vašej stránky, návštev a trendov. Napríklad viem zistiť, ako sa ku mne ľudia dostali, odkiaľ boli (mesto), koľko času boli, čo hľadali, či sú to noví návštevníci, alebo sa vracajú takí, čo už stránku poznajú a podobne.

Od doby, čo si sledujem informácie o stránke pomocou tohto skvelého nástroja sa mi podarilo zvýšiť počet návštev na stránke o 150 percent. A to viem, že ešte nedosahujem vrchol! Samozrejme, je to dané aj podpornou reklamou cez google adwords, to priznávam, nie všetky návštevy sú zadarmo. Ale vďaka analýzam lepšie viem, do ktorej reklamy mám dať koľko peňazí. Jeden môj známy zadal reklamu agentúre. Tá si berie svojich pár percent, ostatné ide do platenej reklamy. Ale fakt neviem ako to robia, ale vychádza mi to, že za 300 Eur mesačne dostane na stránku tak 270 ľudí. Ja dokážem za 70 Eur dostať na stránku 1300 ľudí. Trošku rozdiel, nie?

Skúste si poštudovať stránky google analytics a google adwords a dočítate sa, čo vám to môže všetko priniesť. Je toho veľa, toto má byť iba ako naťuknitie, nie návod. Pokiaľ chcete, viem vám s tým pomôcť, dokonca sa o tieto veci aj starať, samozrejme za určitú úplatu. Môj mail je biskupic@tabi.sk.Výsledky sú skutočne veľmi zaujímavé.

Naše banky a platby do zahraničia

2009-03-27T14:23:00.002+01:00

Dneska to nie je motivácia alebo všeobecná rada, ale jedna konkrétna skúsenosť z posledných dní. Pozeral som si výpis z účtu a zistil som, že platím šialené poplatky za prevod peňazí do zahraničia, keďže nakupujem tovar pre tabi.sk v cudzine. Dosť mi to zvdihlo tlak, pretože to za mesiac spravilo pád desiatok eur. Tak som nelenil a hneď som išiel rovno do banky.

Prišiel som do banky a hovorím, že veď ste mali do krajín, kde sa používa Euro účtovať poplatok rovnaký, ako za domácu platbu, veď tak to bolo v telke, rádiu, aj v novinách! Tetuška za okienkom ako obyčajne a v každej banke (mám proste zlé skúsenosti) ani len netušila o čom hovorím a tak zavolala vedúceho pobočky. To sú tí ľudkovia, čo zvyčajne vedia ešte o niečo menej, to platilo aj u tohto, ale aspoň mal snahu a začal hľadať v šanónoch. A našiel...

Takže tu je rada aj pre vás. Pokiaľ vypíšete všetky údaje (čo vypíšete, inak by ste nespravili zahraničný prevodný príkaz), zadáte delenú platbu medzi odosielateľa aj prijímateľa a nakoniec, neuvediete žiadnu správu (avízo) pre prijímateľa, platíte napr. do Nemecka ako keby to bola domáca transakcia. Samozrejme, platí to iba ak platbu realizujete v Eurách. Keby som toto mohol použiť, bežná platba by ma stála asi o 6-12Euro na poplatkoch menej. Lenže, problém je v tom, že nemôžete napísať správu prijímateľovi a teda nie je kde vypísať číslo faktúry, resp. variabilný symbol. Ak posielate malému živnostníkovi, je to v pohode. Ale ak posielate platbu do veľkej firmy, je to problém. Čiže ja to neviem využiť, ale možno vy áno.

Ďalšia dobrá alternatíva je platba cez kreditku. Ak sa bojíte zneužitia, použite PayPal.

Marketing a obchod v týchto časoch

2009-03-09T10:43:00.002+01:00

Kam sa pozriem, ktoré médium počúvam alebo čítam, všade kríza. Netečie vám to už tiež hore ušami? Áno, uvedomujem si, že ju tu máme a všetko chápem, ale keď vidím, ako v televíznych novinách, ktoré som mal zapnuté asi po dvoch mesiacoch, vidím recept na falošný paprikáš, zvdíha sa mi z toho tlak.

Kto chce lamentovať, nech lamentuje. Kto nie, nech sa skúsi na tieto časy pozrieť aj tak, že sa nanovo začnú rozdávať karty... Možno ešte pred rokom ste nemali žiadnu šancu sa dostať do biznisu a dnes tú šancu máte. Možno dvere, ktoré boli totálne zabetónované konkurenciou majú dnes už škúlinku, do ktorej môžete zasunúť nohu. A možno nie, možno je čas veriť falošný paprikáš, ja neviem.

Každopádne, čo si myslím, že začína byť v týchto časoch to najdôležitejšie je umenie predať. Keď klesá dopyt, predáva sa ťažšie ako tomu bolo doposiaľ keď mnoho pseudoobchodníkov posedávalo na kávičke a aj tak niečo predali. Tie časy sú už preč, treba zdvihnúť zadok a ísť aktívne hľadať zákazníkov.

Nový zmysel začína mať marketing. Je rozdiel keď obchodník príde do nejakej firmy, kde o ňom a jeho ponuke nikdy nepočuli a je rozdiel keď príde s tým, že už je očakávaný. Snažte sa dosiahnuť stav, kedy o vás budú ľudia vedieť skôr ako prídete, aby ste už nikdy nemuseli chodiť za ľuďmi, ktorí vás nepoznajú. Toto sa dá dosiahnuť iba účinnou a účelnou marketingovou kampaňou. A verte, že marketingová kampaň nemusí byť ani veľmi drahá. Ja som teraz napríklad na www.tabi.sk robil kampaň cez google adwords. Skutočne za pár eur som dostal na stránku kopec ľudí a objednávky začali chodiť.

Možností je ale oveľa viac. Základ je, že určite sa nespoliehajte na obchodníkov. Skúste povýšiť marketing nad obchodníkov. Obchodník je druhý krok. A keď budete najímať nových obchodníkov, pozor na tých, ktorí sa najviac zaujímajú o to, koľko budú mať keď nič nepredajú. Takých poznám tucty. Skutočný obchodník sa zaujíma o to, čo bude mať z toho keď predá.

V týchto časoch je skutočne nutné, aby ste našli nové cesty na predaj a zvýšili počet oslovených zákazníkov. Je nás teraz na menšom smetisku viac ako doposiaľ a prežijú iba tí, ktorí získajú zákazníka. Porozmýšľajte ako si rozbehnúť lepší marketing. Dobrá web stránka, reklama na google alebo etarget, na tomto práve teraz nešetrite. Nanič vám bude plný sklad ak nebudete mať zákazníkov...

No a samozrejme pamätajte na existujúcich zákazníkov. Neplatí vždy, že je lacnejšie udržať existujúceho zákazníka ako získať nového, aj keď to všetci radi hovoria. Toto si musíte zvážiť. Niekedy je existujúci zákazník príťažou. Nenechajte sa chytiť do pasce, že si musíte udržať každého zákazníka za každú cenu. Doba vás núti konať a predávať rýchlo. Zlý zákazník nie je výhra.
Pozor, platí to samozrejme aj naopak, dobrý zákazník je výhra. Kto je dobrý zákazník a kto nie musíte posúdiť sami. Ale niekedy je to zrádne. Myslel som si o jednom zákazníkovi, že má obrovský potenciál, chodil som tam ako na klavír, stále niečo chcel, a nakoniec som si zrátal, že som za 4 roky na ňom zarobil nejakých 30 tisíc, vtedy ešte korún. Treba občas nechať hovoriť čísla a nie predstavy a túžby. Moja chyba, že mi toľko trvalo na to prísť.

V čom podnikať v čase krízy?

2009-02-03T07:13:00.003+01:00

Máme tu finančnú krízu a všetko sa mení. To, čo platilo pred pár mesiacmi, dnes už platí buď v pozmenenej podobe alebo vôbec. Mnohokrát som počul, že finančná kríza je iba výhovorka, že vlastne je to iba bublina a že v skutočnosti žiadna nie je. Neviem, či si to isté myslia aj firmy, ktoré museli skončiť, alebo ľudia, ktorí zostali na ulici pred fabrikou bez práce.

Finančná kríza má ale pre podnikanie aj množstvo príležitostí. Skúsim aspoň zopár, ktoré ma napadajú. Ešte pred nápadmi ale začnem tým, že množstvo skvelých, vzdelaných a skúsených ľudí zostalo bez práce. Práve na tomto vyrástla firma HP pred mnohými rokmi v USA, keď bola kríza. Keď všetci prepúšťali, oni najímali odborníkov... Už toto je veľká príležitosť krízy, nie?

1. Malý závod, výroba
Vďaka finančnej kríze množstvo veľkých podnikov prepúšťa, dokonca krachuje, pretože poklesol dopyt. Pozor, dopyt poklesol, nie že nie je žiaden. To, čo je pre veľký podnik tragicky malá objednávka, môže byť pre malú firmu veľká zákazka. Strojárske firmičky pracujúce v garážach nestíhajú vyrábať, prečo asi?

2. Rekvalifikačné kurzy
Myslím, že keďže ľudia si budú hľadať prácu a práce je menej predtým, bude väčšia konkurencia v boji o každé voľné pracovné miesto. Vyhrá ten lepší. Myslím si, že rekvalifikačné kurzy zažijú svoj veľký come-back.

3. Multilevel marketing
Zo zahraničia je známe, že práve v regiónoch a časoch, keď sa ľuďom nedarí, začnú sa viac orientovať na multilevel marketing. Nebudem hodnotiť, či je to dobré alebo nie, záleží na tom, o aký multilevel ide. Pre tých, ktorí nevedia, čo to je, napr. Amway, Herbalife, OVB a pod.

4. Šetriace programy, investovanie peňazí
Myslíte si, že je to choré počas krízy? Vôbec nie. Ľudia si budú musieť šetriť peniaze ďaleko viac ako v časoch, keď mali na všetko v dispozícii úver na 100 percentné prekrytie. Ponúknite im možnosť bezpečne investovať. Nie je to ľahký chlebíček, ale môže byť veľmi výnosný. Pre mňa je v tejto oblasti veľmi atraktívna solárna fotovoltická elektráreň. Návratnosť cca. 10 rokov. Zdá sa vám to byť dlho? A zapeplovali ste dom? Akú návratnosť vám povedali tam? Pozrite moju stránku www.tabi.sk.

5. Spoločné nakupovanie
Na túto tému som už videl zopár firiem. Ide o to, že ako jednotlivec kúpite tovar za nejakú sumu, keď vás ale bude 100 alebo ešte viac, cena bude lepšia, pretože budete kupovať s množstevnými zľavami. No a tá firma, ktorá to zastrešuje si berie nejaký poplatok...

Ok, toto je mojich 5 rýchlych tipov. Ak máte ďalšie, sem s nimi. Niečo vyberiem a zasa popíšem.

Milionárom za minútu

2009-01-09T08:16:00.002+01:00

Minule som bol na jednej návšteve a v knižnici som si všimol knižku "Milionárom za minútu". Príliš tuctový názov, pomaly až odpudzujúci, ale zároveň vyvolávajúci zvedavosť. Tak sa pýtam pani domu, či ju niekto čítal. Že nie. Tak som si ju požičal.

Doma som ju hneď začal zo zvedavosti čítať. Vtipné je, že je rozdelená podľa hemisfér na lepšie pochopenie na ľavú stranu, kde sú logické postupy a pravú stranu, ktorá je emocionálna a teda na pochopenie princípu statia sa milionárom sa používa jednoduchý príbeh. Čítate teda polovicu knihy.

Prvé som si prečítal príbeh. Bol o jednej pani, ktorej zomrel manžel a jeho rodičia jej zobrali deti, pretože oni boli bohatí a ona chudobná. Nakoniec súhlasili so stávkou, že ak za 90 dní zarobí milión dolárov v hotovosti, deti jej vrátia. Mala skvelú mentorku, ktorá bola veľkou milionárkou a tá jej ukázala správnu cestu. Samozrejme, príbeh skončil dobre.

V logickej časti bolo z mojho pohladu celkom rozumne vysvetlené, čo treba spraviť, ako treba myslieť a žiť, aby sa človek k tomu miliónu dolárov, resp. u nás Eur, dopracoval.

Ešte sa nabudúce vrátim k jednej časti, ktorá ma veľmi zaujala. Ide o to, že autori nás nabádajú, aby sme 10 percent svojich príjmov darovali na dobročinné účely. Tá myšlienka sa mi veľmi páči. Každopádne, napriek tuctovému názvu, tá knižka sa oplatí prečítať, môžem silne doporučiť.

V čom podnikať

2008-11-13T11:12:00.002+01:00

Dneska sa po dlhšej dobe ozývam a bude to iba krátky príspevok. Dosť som v poslednom čase zaujatý tzv. zelenou energiou. Je to krásna cesta, ako podnikať v každej krajine, na Slovensku bude od nového roku výkup 13,50 Sk za jeden kilowat. Rátal som návratnosť takejto investície do solárnych fotovoltických systémov a vychádza to niekde medzi 4 až 5 rokov.
Keď si zoberiete, že záruka na solárne panely je 15-25 rokov, myslím si, že je to krásna príležitosť pre skvelé podnikanie. Celkom ma zaujíma váš názor. Mnohých odradí, že štát nákup solárnych systémov nedotuje, napríklad v porovnaní s Českou Republikou. Myslíte, že je to taký problém? Ani tam to nedotujú pre podnikanie iba pre použitie doma. Ale my sa tu bavíme o podnikaní...
Veľmi vás prosím o reakcie na túto tému. Budem sa jej bližie venovať aj v ďalších príspevkoch, ale chcel by som mať spätnú väzbu...

Rozumieť peniazom

2008-10-14T08:19:00.002+02:00

Poctivo čítam knihy o tom, ako podnikať úspešne a až prednedávnom som pochopil, ako to myslia s porozumením peňazí. Veď, hovorím si, viem aké sú moje príjmy a aké sú moje výdavky. Len nemám čas sa tomu venovať, pretože mám príliš veľa práce. Veď nakoniec, na to mám účtovníčku.
Lenže čo som zistil, keď som sa obzrel späť. Neviem ako si reálne firma stojí, pretože všetky podklady má účtovníčka, príjmy a náklady do konca roka viem odhadnúť iba tak z pamäti, neviem povedať, ktorá z mojich činností je ekonomicky zaujímavá a ktorá je stratou času, iba si to myslím. Dokonca ani neviem povedať, či je fakt pravda, že väčšinu roboty urobím u nás vo firme ja, alebo je to iba moja predstava.

Čítam teraz jednu knižku, volá sa Small Business Finance. Napísali ju tréneri kurzu o peniazoch na London Business School. Celkom zaujímavé čítanie. Najvtipnejší bol úvod. Píšu, že spravili štúdiu, podľa ktorej iba 1 podnikateľ z 50 rozumie peniazom. Tí, ktorí sa prihlásili na kurz mali toto spoločné:

nevedeli ako sa im vo firme finančne darí - či sú v zisku alebo v strate
boli extrémne vyťažení
boli veľmi šikovní
zvyčajne nevedeli kedy rásť a preto si všetko robili sami

Neveril som vlastným očiam keď som to čítal. Veď ja som tiež taký. Tiež nemám prehľad o vlastnej firme. Ako to vlastne celé tie roky podnikám? Takže zopár náprav spravím hneď a ostatné ako budem ďalej čítať. Moje prvé finančné kroky:

naučiť sa základy podvojného účtovníctva
naučiť sa čítať Súvahu, Výsledovku, Výkaz ziskov a strát, Výkaz majetku, atď.
nainštalovať si u seba účtovníctvo a nech mi účtovníčka posiela exporty od nej
spraviť si analýzu faktúr - vydaných i prijatých, aby som vedel za nejaké obdobie povedať, čo je ziskové a čo naopak stratou času
pripraviť si do konca roka cash-flow po týždňoch, ako sa predpokladá, že sa budú financie vyvíjať a pravideľne to korigovať podľa reality

Toto sú moje kroky. Možno vy ste v pohode, potom sa len usmievate. Niekto to proste má asi viac v krvi a niekto sa to musí naučiť...

Zjednodušený pohľad na hypotekárnu krízu

2008-09-17T08:18:00.002+02:00

Viem, že pohľad, ktorý teraz popíšem je vcelku zjednodušený, ale nejako takto by to kľudne mohlo byť...

Začneme tým, že je všetko v poriadku, t.j. pár rokov späť. Banky ponúkajú nie príliž ľahko získateľné úvery, ceny nehnuteľností sú na nejakej cene. Aby sme neboli iba v teoretickej rovine dajme, že byt stojí 1 milión korún.

Stúpne ekonomická sila obyvateľstva a banky vedia, že predať hypotéku je úžasný business, veľmi ľahko a dobre zarobený veľký balík peňazí. Tak sprístupnia úvery čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dajú lepšie percentá, zníži sa potreba zabezpečenia, ľudia nemusia mať našetrených 30 a viac percent, aby nehnuteľnosť získali, nemusia mať ani taký príjem. Rapídne vzrastie počet tých, ktorí si hypotéku môžu dovoliť. Prenájmy sú drahšie ako platenie hypotéky.

Logicky vzrastie dopyt po bytoch, každý chce bývať vo vlastnom. Na základe tohto dopytu začnú stúpať ceny nehnuteľností. A náš byt zrazu stojí 2 milióny. Ten istý byt, iba o pár rokov starší. Mnoho ľudí sa neskoro spamätá a začne nakupovať byty, pretože nájmy sú stále vysoké a považujú to za skvelú investíciu. Lenže s rastúcou ponukou klesajú aj prenájmy...

Po ukončení fixácie úrokov na hypotéke začne banka percentá zvyšovať. Je to aj preto, že na začiatku tie percentá boli znížené aby pritiahli čo najviac ľudí. A tak ľudom rastú splátky. A začne rásť aj skupina ľudí, ktorí to nebudú stíhať platiť. Banky majú neplatičov a ich počet rastie.

Tak sa banky začnú brániť tým, že sprísnia podmienky na udelenie úveru. Volajú to ochranou svojich zdrojov. Menej ľudí dostane úver a klesne aj dopyt po nehnuteľnostiach, nemá totiž kto kupovať.

Vzhľadom na nízky dopyt začnú klesať ceny nehnuteľností, ktoré predtým rástli ako zmyslov zbavené. Náš spomínaný byt sa dostane na hodnotu 1,5milióna. Bavme sa teraz o tých, ktorí kúpili byt, keď stál 2 milióny. Banka im zvýšila úroky a tak platia dosť veľa peňazí.

Pokiaľ by to nezvládali platiť, musia byt predať. Lenže jeho cena klesla tak, že keby ho predali, ešte stále sú v mínuse a vlastne by nemali ani byt a ešte aj dlh 500 tísíc v banke. Prečo 500 tisíc? Pretože banky vymysleli super vec /pre ne, nie pre ľudí/, ktorá sa volá anuitné splácanie. To znamená, že keď vám napíšu, že úrok je 6 percent, to nie je tak, že vaša splátka sa skladá zo splátky istiny vo výške 94% a úroku 6%. Je to tak, že najskôr sa platia úroky a až potom istina. Prvý rok je to okolo 90% úrok a 10% istina. Tak sa vám stane, že po nejakých 2 rokoch nemáte skoro nič z dlhu splatené, platili ste totiž iba úroky. Tento pomer sa rokmi mení, keď má banka pokrytý svoj zisk.

Ak by ste si mysleli, že šanca pre takýchto ľudí je, že prejdú do druhej banky, ktorá má v reklame lepšie podmienky, je tu jedna perlička. Totiž podľa zákona o hypotékach sa hypotéka dá použiť iba na kúpu nehnuteľnosti. Toto kto vymyslel bol buď vlastizradca alebo mentálne retardovaný. Znamená to to, že nemôžete ísť do inej banky a zobrať si tam hypotéku, aby ste ňou vyplatili tú, ktorú máte. Pretože to nie je kúpa nehnuteľnosti... Takže banka si vás uviaže a skoro nemáte šancu s tým bojovať.

No ale späť k nášmu príbehu. Čo s tými chudákmi, ktorí nestíhajú platiť a ich byt už nemá takú hodnotu, aby jeho predajom získali dosť prostriedkov, aby aspoň vyplatili úver v banke? To je otázka na ktorú nepoznám odpoveď. Ale asi nie som sám, keďže tu máme krízu.

To, že na Slovensku ešte nie je, je podľa mňa dočasné. Samozrejme, pokiaľ niekto má peniaze, v čase prepadu ceny nehnuteľností ich môže nakúpiť, počkať pár rokov, kým všetko prejde a super na tom zarobí. Kto peniaze nemá, toho čakajú ťažké časy. A osobne si myslím, že na tom má podstatnú vinu bankový sektor.

V čom podnikať?

2008-09-05T08:11:00.003+02:00

Keďže vidím, že otázka v čom podnikať je pre vás podľa štatistík na prvom mieste, síce je to v rozpore s tým, čomu verím a o čom píšem, ale skúsim zopár nápadov, ktoré som vyčítal na webe.

1. Parkovisko pre dlhé parkingy
Všetci robia parkoviská na pár minút, možno na pár hodín. Ale kde parkujú ľudia, ktorí idú na dovolenku alebo letia niekam lietadlom? Buď to risknú niekde v uličkách alebo u známych, hlavne keď nie sú z mesta, odkiaľ odchádzajú. Čo tak urobiť parkovisko práve pre nich? Rozumná denná sadzba, uzavreté. Ja viem, že na letisku BA niečo také je, ale nie každý tam zostane kvôli cene.

2. Štvorčekový papier s bielymi čiarami
Všetky čiary sú dnes na štvorčekových papieroch tmavšie ako papier. Keby tomu bolo naopak, lepšie by vyznel text, ktorý napíšete. V Kanade, Nemecku, Nórsku, Švédsku a v UK sa už predáva. Možno by to stálo za to dovážať a predávať do aj na Slovensku. Zastúpenie tu nie je.

3. Reštaurácia, kde si jedlo uvarí každý sám
Ideálne pre rôzne neformálne stretnutia, zvyčajne týkajúce sa obchodu. Manažéri sa uvolnia, bavia sa otvorenejšie a nestresujú sa iba prácou. Veľmi radi si zaplatia za to, že jedlo nedostanú hotové ale musia si ho pripraviť. Profesionálny kuchár by mohol slúžiť ako poradca ak siho zavolajú na pomoc.

4. Plánovanie darčekov
Každý má rád spontánne darčeky, ale nie vždy je na to čas a o fantázii ani nehovorím. Čo tak spraviť špeciálny portál, ktorý by komunikoval s mnohými elektronickými obchodmi a tam by si používateľ popísal svojich blízkych s dátumami narodenia. Potom by si iba pozadával z rôznych obchodov vždy, keď nájde niečo zaujímavé a keď príde čas, portál sám tovar objedná a doručí oslávencovi.

5. Kníhkupectvo
Ja viem, úplne bežný nápad, ale ľudia naozaj čítajú a čítajú veľa. Asi by som nešiel do elektronického, ale kamenné by bolo super, hlavne keby malo svoj charakter. Postupne sa mnohé kníhkupectvá menia na obchodné domy. Treba vytvoriť niečo, kde sa ľudia budú cítiť ako doma, kde sa budú stretávať s priateľmi, alebo si tam iba prídu niečo prečítať. To znamená mať knihy len tak na prečítanie. Také spojenie domova, knižnice a kníhkupectva.

Tak, aspoň niečo. Ale do čoho by som ja osobne nešiel (to berte iba ako môj názor, nie radu. Platí v čase písania, trh sa stále vyvíja):

elektronický obchod - akýkoľvek
bio potraviny
realitná kancelária
investícia do nehnuteľností za účelom prenájmu

Je dobrý nápad základom podnikania?

2008-08-28T07:59:00.002+02:00

Pozerám sa do štatistík návštevnosti môjho blogu a zisťujem, že najviac vás zaujíma v čom podnikať. Musím Vám povedať, že to je logické a keby som sa chcel orientovať iba na návštevnosť, každý týždeň by som uverejnil zopár tipov. Ale dnes sa na túto otázku pozriem inak.

Nedávno som dočítal úžasnú knihu "Firmy, ktoré pretrvávajú" (Built to Last) od Jima Colinsa a jeho kolegu, ktorého meno som si žiaľ nezapamätal. Je to vlastne vedecká štúdia, ktorá hodnotí 18 firiem, ktoré nazýva vizionárske a ku nim 18 porovnávacích firiem. Každá z týchto firiem je na trhu cca. 100 rokov, niektoré ešte podstatne viac.

Myslíte si, že všetky začínali s tým, čo robia dnes, alebo že všetky začínali s nejakým nápadom? Vôbec nie. Mnohé z nich vznikli, pretože ich zakladatelia proste chceli podnikať a dokonca ani netušili v čom. Takým príkladom je Mariott. Dnes všetci vieme, čo je Mariott, ale vedeli ste, že jej zakladateľ s manželkou sa rozhodli podnikať, založili firmu a až potom začali hľadať možnosti?

Alebo že 3M bola na začiatku skrachovaná baňa, že Boening chvíľu predával nábytok, Sony polievky, IBM mäsiarske váhy?

Veľa ľudí má problém s tým, že čaká na skvelý nápad a keď ho bude mať, začne podnikať. To je chyba. Ľahko sa môže stať, že keď začnete sa ten nápad ukáže ako zlý. Čo potom? Nazad do zamestnania a pár rokov splácať dlhy? Ešte inak. Povedzme, že máte skvelý nápad ale ešte ste nepodnikali. Určite podnikanie zvládnete, keď ho nepoznáte? Odkiaľ zoberiete skúsenosti? A odkiaľ peniaze? Nechcem vám vstupovať do svedomia, iba vás motivovať.

Začnite podnikať aj popri zamestnaní, naučte sa, ako sa to robí, aké sú zákony, ktoré potrebujete vedieť, účtovníctvo, obchodné jednania, vedenie malého tímu ľudí (kľudne externých ako na začiatku budete aj vy), reklamu, vybavovačky a kopec iných "drobností". Toto urobte v malom a až s týmito skúsenosťami budete pripravení na väčšie podnikanie bez zbytočného hazardu.

Jednoducho, kľudne začnite a nečakajte na skvelý nápad, ktorý vám zarobí miliardy. Ten totiž treba vedieť zrealizovať...

SolarSys.sk - predstavenie - predajca solárnych systémov

2008-08-04T08:53:00.003+02:00

Dnes trošku využijem svoj blog na reklamu mojej novej aktivity. Jedná sa o spoločnosť, ktorá sa venuje predaju solárnych fotovoltických systémov. Web stránku máme www.solarsys.sk.

Myslím si, že v solárnej energii je obrovská budúcnosť a že úspora finančných prostriedkov za nákup energii je iba malá časť toho, čo vám solárna energia prinesie. Ďalším nezanedbateľným aspektom je fakt, že množstvo krajín okolo tej našej odkupuje od domácich výrobcov elektrickú energiu, takže im v podstate nielen šetria peniažky ale ešte naopak, domáci výrobcovia si môžu zarobiť. A čo sa týka dotácií na Slovensku, od nového roka by sme ich mali mať rozbehnuté aj tu. Taaaakže možno aj toto je cesta ako si zarobiť alebo začať úspešne podnikať. Veď elektrickej energie máme nedostatok...

V neposlednom rade je tu aj ochrana životného prostredia. Solárny panel na rozdiel od napr. tepelnej elektrárne neznečisťuje životné prostredie. No a všetci chceme, aby aj naše deti a deti ich detí mohli chodiť voľne po prírode, bez rúška na tvári, nie?

Takže ak máte čas a chuť, www.solarsys.sk je tu pre vás. Kľudne sa nás čokoľvek spýtajte, radi odpovieme. Ceny ku produktom postupne dopĺňame.

Základné akcelerátory úspešného podnikania

2008-07-24T18:51:00.002+02:00

Touto témou som sa v minulosti už zaoberal, ale považujem ju za dôležitú a tak o nej niečo popíšem aj dnes.
Pokiaľ si myslíte, že základ úspechu je výborný produkt, potom by som si opäť dovolil nakresliť MI trojuholník od pána Kiyosakiho:
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch.

Čiže fajn, že máme produkt, ale pokiaľ nemáme doriešené právne vzťahy, komunikáciu so zákazníkom a taktiež vnútri tímu, či tok peňazí, skôr či neskôr to tvrdo zabrzdí náš cieľ. Takže myslime na to globálne.

No, lenže, čo sú tie akcelerátory businessu? Veľmi jednoduché. Sú dva a síce: peniaze druhých ľudí a čas druhých ľudí.
Nie je múdre dávať do businessu všetky svoje peniaze, nájdite si niekoho, kto vám na to prispeje. Nech spolu nesiete riziko. Ja viem, že to nie je ľahké, banky na Slovensku vôbec nepoznajú pojem riziko, ale pohľadajte. Môžu to byť aj vaši zamestnanci. A môže to byť dokonca tak, že sa s nimi dohodnete na menšej mzde s tým, že keď sa rozbehnete im všetko doplatíte aj s bonusom. Verte, dá sa to. Bill Gates začal práve takto.

A čas druhých ľudí. To nemusia byť vždy iba zamestnanci, to môžu byť rôzne formy spolupráce cez brugádnikov, živnostníkov, pomôcť môže i rodina, možno dobrí kamaráti... Vtipné je, že práve v týchto dňoch som prijal dvoch ľudí a zisťujem, že mám ešte menej času, lebo ich treba zaučiť, pripraviť pre nich prácu a kontrolovať výsledky. Ale to je dočasné a verím, že práve ich čas ušetrí ten môj. Takže, začnime aktívne spolupracovať...

V čom podnikať

2008-07-14T07:57:00.002+02:00

Keď sa dívam do štatistík vyhľadávaní, práve toto slovné spojenie definitívne vyhráva. Aj preto sa mu dneska chcem trošku povenovať. A ešte, pred pár mesiacmi som viedol diskusiu s jedným návštevníkom stránky, ktorý mi písal, že nie je šanca zohnať peniaze na začiatok jeho podnikania, takže sa krátko vrátim aj k tomu.

V čom podnikať. Nezakladajte si firmu preto, že viete v čom podnikať. Ja som si firmu založil, pretože som chcel čistiť počítače. Samozrejme, nemal som ani tušenia čo je to prieskum trhu. Skočil som na živnosťák a bolo to. Krátko po založení som zistil, že absolútne nikto o moju službu nestojí. Tak som začal robiť niečo iné. Teda, ak viete v čom podnikať, ťažko povedať, či to bude platiť aj za pár týždňov či mesiacov. Verím, že lepšie ako vedieť v čom podnikať je ísť na to takto:
1. založte si firmu
2. vyberte si smer, čo chcete dosiahnuť, ktorým sa chcete uberať - všeobecný ale taký, aby to bol váš cieľ
3. začnite a kľudne kráčajte ku svojmu cieľu kľukatými cestičkami

Napríklad, cieľ môže byť "stať sa technologickým lídrom" alebo "žiť pre aeronautiku, robiť všetko preto, aby som bol v tejto oblasti najlepší". Úmyselne som zvolil tieto dva príklady, prvý pochádza od spoločnosti Sony a druhý od spoločnosti Boeing.

No a bod 3? Ako veľmi kľukaté by tie cestičky mali byť? Ako som písal v minulom článku, keď začínalo Sony, robili polievky zo sladkej fazule a Boeing predával nábytok. Takých prípadov je celý kopec. 3M bola baňa a pod. Proste, nejak začali, pretože chceli a počkali si na to, aby mohli podnikať v tom, čo chcú. Nemuseli tým nutne začať, prišli k tomu.

To môže byť odpoveď aj pre toho návštevníka, ktorý sa ma kedysi pýtal, kde zobrať peniaze na podnikanie. Začnite robiť hocičo, kľudne niečo iné a keď si zarobíte, potom ich investujte do svojho sna. A že sa jedná o veľa peňazí? Aj banka vám skôr dá úver, keď vidí vašu podnikateľskú minulosť. Tak šup šup na živnostenský úrad {:o).

Firmy, ktoré pretrvávajú

2008-07-11T10:21:00.002+02:00

Nedávno som si kúpil knižku "Firmy, ktoré pretrvávajú", resp. "Built to last". Žiaľ, nemám ju tu pri sebe, aby som doplnil, kto ju napísal, to nabudúce. Zatiaľ som prečítal možno prvých 70 strán, takže neviem, čo ma čaká ďalej, ale z toho, čo som čítal ju môžem viac ako doporučiť pre všetkých, ktorí chcú podnikať dlho a ktorí chcú vybudovať niečo, čo tu bude možno aj o 100 a viac rokov.

Celá kniha je koncipovaná tak, že na základe prísneho výberu bolo zvolených 18 organizácii, ktoré sa dajú hodnotiť ako vizionárske a ku nim boli vybraté porovnávacie firmy, ktoré sú síce lepšie ako je priemer na trhu, ale podstatne horšie ako vizionárske firmy. Nájdeme tu také zvučné mená ako Merck, HP, IBM, Procter&Gamble, Philip Moris, Sony, 3M, Ford a ďalšie. Priemerný vek vizionárskych firiem sa blíži ku 100 rokom.

Mimo iných vecí ma zaujala jedna zmena v myslení v porovnaní s tým, čomu som veril ja. A viem, že aj vy, lebo to vidím v štatistike vyhľadávaní, ako ste sem prišli. Väčšina hľadá výrazy ako "v čom podnikať". Pritom, to nie je také dôležité ako "prečo podnikať, prečo tu sme". Pokiaľ si myslíte, že pre peniaze, nájdite si lepší dôvod, toto jednoznačne nestačí. Čo chcete dať spoločnosti a/alebo svetu? Len brať peniaze alebo ich chcete zarábať ako prostriedok na ďalšiu úspešnú existenciu vašej firmy? Myslíte si, že ak dnes začnete firmu iba pre nejaký podnikateľský nápad, že tá firma tu bude ešte za 100 rokov? Veď za takú dobu sa skoro každý nápad stane zastaralý a veľa trhov už nebude existovať a budú existovať iné.

Začnite inak. Vaším podnikateľským dielom nemá byť nejaký produkt ale vaša firma. A ona sa prispôsobí trhu a keď budete mať ozajstný dôvod, prečo ste tu, budete tu vždy. Vedeli ste, ze Boeing predával nábytok, alebo že Sony predávali fazuľové polievky? Vedeli, čo chcú, ale potrebovali nejako začať a to sa zadarmo nedá. Nestonali a urobili niečo, čo nemá nič spoločné s ich súčasnou podobou, aby začali a prežili.

Aj vy. Založte si firmu z tých správnych dôvodov, pre skutočný víziu, cieľ, ktorý nie je závislý na čase, produkte či trhu. Začnite kľudne dnes, nečakajte na skvelý nápad. Ten možno nikdy nepríde...

Nekúpil by som kmeň poistencov EZP

2008-07-07T07:37:00.003+02:00

Ja viem, že mi ho nikto neponúka a ani naň nemám peniaze. Ale ani keby som bol na mieste ľubovoľnej z poisťovní, nešiel by som do toho. Aspoň z môjho laického pohľadu, ktorý vám tu skúsim vysvetliť.

Kmeň poistencov EZP je cca. 120 tisíc ľudí. Dovolím si tvrdiť, že významnú časť týchto ľudí pritiahla a zapísala spoločnosť OVB, ktorá za to samozrejme schrumkla príjemnú províziu. Nemám informáciu koľko sa za jedného klienta dáva, ale keďže niektorí OVBáci mali aj tri tisícky za klienta, firma musí mať určite viac, inak by neskončila minulý rok v tak závratnom zisku.

Keď si niektorá poisťovňa kúpi kmeň, znamená to, že bude musieť za každého poistenca zaplatiť dve tisíc korún EZP-čke a ešte bude musieť znášať jej staré záväzky. No a toho sa všetky boja. Kto vie prečo, možno sa predpokladá, že tie záväzky sú významné...
No a teraz, keď už niektorá poisťovňa takúto investíciu spraví, čakalo by sa, že sa jej to vráti.

A práve tu opäť podľa mňa nastúpi spoločnosť OVB. Veď jej pracovníci chodia po klientoch každý deň a práve jej klienti sú teraz v hre. Keď niektorá poisťovňa kmeň kúpi, OVB z toho nebude mať províziu. Takže je to zlá poisťovňa a treba ju zmeniť. Veď pokiaľ tu máme takto "zlúdených" 120 tisíc klientov a z každého by sme mohli mať minimálne 3tisícky, to je 360 miliónov a to už stojí za to trošku sa posnažiť.

Takže, prečo by som ja byť poisťovňou kmeň poistencov EZP nikdy nekúpil? Pretože je to kmeň nestály a skoro učite podstatná časť z neho prejde do inej poisťovne, preto.

Inak, ja som bol tiež poistencom EZP. Nedostal som dodnes od nich žiadny list, dokonca ani hromadný mail, že sorry, balíme to tu. Ozvala sa mi akurát Spoločná zdravotná poisťovňa, že som dočasne u nej. Týmto si ma teda EZP a jeho hlavný akcionár moc nezískali...

Podnikateľ môže robiť chyby

2008-04-29T17:37:00.003+02:00

Zasa som sa na nejakú dobu odmlčal, je to zčasti preto, že mám veľa práce a taktiež preto, že som chcel nazbierať nové námety, o čom všetkom by som vám mohol napísať.
Dneska sa zameriam na chyby a ich význam v živote podnikateľa.

Už dávnejšie som písal o tom, že som čítal knižku od pána Roberta Kiyosakiho s názvom "Ako podnikať úspešne". Odvtedy som si od neho prečítal ešte ďalšie dve či tri knihy, pretože sa mi veľmi páči jeho štýl písania. No ale prečo to opäť spomínam. Preto, že mnohokrát sa v jeho knihách stretnete s názorom, že chyby podnikateľ robiť môže, možno aj musí a zamestnanec nie. Celkom som si myslel, že to chápem, až..... Až som mal niekoľko pohovorov na pozíciu administratívnej pracovníčky a položil som uchádzačkám otázku: "bojíte sa robiť chyby?"

Až pri ich odpovedi som si uvedomil, že to nie sú iba slová. Skoro každá mi odpovedala: "áno, bojím sa robiť chyby, robím všetko preto, aby som chybu nespravila". Toto je postoj zamestnanca. Ja ho nekritizujem, ale vy pokiaľ ste zamestnanci a chcete začať podnikať, odpovedzte si na túto otázku tiež. Úspech u zamestnanca a podnikateľa nie je to isté. Je to vec iného postoja, iného pohľadu na svet. Nechcem mudrovať, tiež nepatrím ku hviezdam podnikateľského neba, ale je to môj názor.

Vrátim sa ku chybám. Keď sme boli deti a učili sme sa chodiť, alebo neskôr bicyklovať. Koľkokrát sme spadli, kým sme to zvládli? Čo by sa stalo, keby sme si vtedy povedali, že proste nechceme padnúť? Neriskli by sme to? Nie? Možno by sme nechodili, nevedeli sa bicyklovať a množstvo iných prirodzených vecí. Žiaľ, neskôr v škole sme sa dozvedeli, že za chyby sa platí a začali nám vštepovať, že sú zlé. V práci nás potom natoľko udupali, že sa stalo naším presvedčením, že chyby sú naozaj zlé a nesmieme ich robiť. Niekto povedal, že sa máme učiť z cudzích chýb, že iba hlupák sa učí z vlastných.

Normálne to cítim ako krivdu voči nám všetkým, že sme museli počúvať takéto hlúposti a že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Prestaňme veriť povedačkám! Blázon je ten, kto sa z chýb nepoučí, ale v žiadnom prípade nie ten, kto ich robí. Veď spraviť chybu je tiež prejav slobody. Áno, áno, počujem ako si hovoríte, že ste si každú chybu v živote vypili. Veď áno, to patrí k tomu. Ale je tisíckrát horšie žiadnu nespraviť, pretože sa bojíte posunúť sa trošku viac dopredu. Je to kruté, ale neúspech nás učí a úspech otupuje.

Celkom by sa mi páčila myšlienka takéto úspešného tupca {:o). Len svet je taký, že kto nerastie, upadá. Neverím na dlhodobú stabilitu. Buď ste na ceste hore alebo dole. Dokonca ani naša matička zem nie je rovná...

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. - finále

2008-04-17T08:32:00.002+02:00

Po dlhšej dobe si opäť sadám ku svojmu blogu a posledný krát sa idem venovať môjmu zážitku s Tatra Bankou. Neuveríte, ale dnes pozitívne. Predčasom som poslal na reklamačné oddelenie list, ktorý som tu zverejnil. No a prišla mi odpoveď. Ako som sľúbil, uverejním ju tu. Nech sa páči:

-----
Vážený pán Biskupič,

Tatra banka, a.s. týmto potvrdzuje prevzatie Vašej reklamácie dňa 4.3.2008 vo veci úhrady dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA. Dovoľte, aby sme sa vyjadrili k jej obsahu.

Vážený pán Biskupič, k hlavným ideám filozofie Tatra banky patrí poskytovať svojim klientom bankové služby vykokej kvality pri maximálnej úrovni komfortu. O to viac je nám ľúto, že sa tak nestalo vo Vašom prípade, za čo prijmite naše ospravedlnenie.

Vašu reklamáciu sme uznali ako oprávnenú a na Váš kartový účet sme vrátili poplatok za výzvu na zaplatenie vo výške 1.000,- Sk zo dňa 22.2.2008 a sankčný úrok vo výške 7,58 Sk zo dňa 11.3.2008. Opravné zúčtovania budú zobrazené vo výpise vystavenom dňa 8.4.2008. Výpis bude obsahovať preplatok, ktorý si môžete vyzdvihnúť predložením tohto listu po uvedenom dátume v pobočke Tatra banky, a.s. Všetky záväzky súvisiace s danou kartou sú vysporiadané. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že v súvislosti s úhradou dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA z februára 2008 nebude evidovaný záznam v úverovom registri.

Vážený pán Biskupič, príjmite, prosíme, ešte raz naše ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti.
------

Poviem vám, nie som notorický sťažovateľ a preto je si ma ľahké udobriť. Tento list považujem za svoju výhru a pozitívny krok zo strany banky. Týmto pre mňa táto kauza skončila a už budem písať iba o veciach, kvôli ktorým tento blog vznikol. Každopádne, je to motivácia aj pre ostatných, že nadávať doma alebo pri pive nepomôže, treba aspoň niečo spraviť.

Každá veľká spoločnosť má zavedené metodiky a postupy, ktoré vychádzajú zo systému manažérstva kvality. Povinne musia každú reklamáciu zaevidovať a riešiť. Nie vždy vo váš prospech, to je logické, ale aspoň sa na to niekto pozrie. Verím, že sa tešíte so mnou.

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. II

2008-03-27T12:24:00.003+01:00

Od môjho predchádzajúceho článku prešiel mesiac. Chcel som napísať aj skôr, ale nejako som nestíhal. A trošku som aj čakal, že dostanem odpoveď na môj list, čo som poslal do Tatra banky a budem vám môcť napísať, ako to celé dopadlo.

Pobavíte sa. Prišiel mi list z Tatra banky. Celý nedočkavý som ho otvoril a.... poslali mi výpis z toho môjho neexistujúceho účtu, že im ešte dlžím 7,50Sk. Ale keďže neviem prečo, ale asi zo zvyku, nemajú radi drobáky, rovno mi to zaokrúhlili na 8,- Sk. Je mi z toho ťažko. Normálne sa bojím, že sa ich nezbavím. Je toto normálne? Najskôr som chcel ísť do banky naživo a zaplatiť iba 7.50,- Sk. Nevidím dôvod na takéto zaokrúhľovanie. A nemám ich rád a chcel som byť malicherný. Ale potom som zistil, že mi reálne na zaplatenie zostalo tak málo času, že som to musel poslať na ich účet aby som neplatil ďalšiu pokutu. Tak som do textu pre prijímateľa aspoň napísal, že sú zlodeji. Uvidíme reakciu.

Na list mi zatiaľ neodpovedali. Keď sa tak stane, odpoveď uverejním tu. Aj keď mám podozrenie, že asi ani nepríde... Už ste sa stretli s takýmto prístupom niekde? Arogancia a vyslovená drzosť. Ak mi príde ďalšia platba už to budem riešiť s nejakým ombucmanom alebo čo. Veď ja si tu chcem spokojne žiť a podnikať a nie sa otravovať s takýmito hlúposťami.

Už vám chcem písať aj veci, ktoré sú naozaj zaujímavé, nie toto. Sľubujem, že už sa vrátim ku tomu, prečo tento blog vôbec existuje.

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s.

2008-03-03T08:50:00.003+01:00

Tento článok píšem v pondelok a všetko sa zomlelo v piatok, takže som mal víkend na ukľudnenie, nechcem tu používať vulgarizmy.

Čo sa vlastne stalo. Kedysi som mal z Tatra banky kreditnú kartu s limitom 20.000,- Sk. Keďže mi stále chodili šialené úroky a každý mesiac pokuta 100,- Sk, že som to neskoro splácal (mimochodom, platil som každý mesiac, ale nejako nechápem ako, ale vždy to bolo po termíne splatnosti) a keď som nechtiac vybral z tej karty z bankomatu, tak ma výber stál 150,- Sk, proste som sa rozhodol, že ju chcem zrušiť. No, lenže to bolo ku koncu roka a oznámili mi, že za zrušenie sa platí poplatok 500,- Sk. Tak, keďže sa mi nechcelo hodiť do koša päť stoviek, iba som napísal žiadosť, že nechcem aby mi ju obnovili, keďže v januári mi končila platnosť.

Skoro všetko som tam mal zrovnané, až na 446,- Sk. Ani neviem prečo, nejak som si to neuvedomil alebo čo. Fakt neviem. No a tu začína celá story.

Síce bývam už vo vlastnom byte, ale trvalé bydlisko som si ešte nestihol prehlásiť a tak mi pošta chodí na trvalé bydlisko ku našim. Tí za posledný mesiac prerábali byt a tak, keďže to mám trošku od ruky som tam ten mesiac nebol. A moja pošta sa celý mesiac zbierala...

Minulý piatok som sa ale zastavil doma a našiel som si zopár zaujímavých obálok. Hlavne jeden list ma zvdihol zo stoličky - Výzva na zaplatenie. Ok, mal som im tie štyri stovky zaplatiť, moja chyba. Ale bez predchádzajúceho upozornenia mi prišla táto výzva, na nej pokuta 1.000,- Sk a aby toho nebolo málo, dávali mi 5 dní na uhradenie, lebo inak ma zapíšu do centrálneho úverového registra fyzických osôb ako neplatiča! A to žiadne že doporučene, alebo že mi zavolali. Ticho čakali, aby sa to stalo. Ja som našťastie prišiel ku tomuto listu deň pred tým, než by to spravili. Nie je to trápne, aby mi dali 5 dní? Čo keby boli z toho 2 dní výkend? Keď berú tisíc korún za zdrap papiera, to mi nemohli aspoň poslať sms-ku? Fakt mi to pripadá, že je to od nich dosť nefér jednanie.

Tak som volal do telefónne číslo, ktoré bolo na liste, že vybavuje linka. Tam ma najskôr slečna spovedala 5 minút či som to fakt ja - účet, osobné údaje a pod. Potom že ok, poďme sa baviť čo vlastne chcete. Hovorím, chcem si overiť, či ste ma náhodou do toho registra ako neplatiča nezapísali. Nooo, že na toto ona nie je kompetentná, aby mi také informácie poskytla, že mám ísť na pobočku.

Tak som sadol do auta a išiel na pobočku. Tam bola síce milá slečna, ale už jej nápis na blúzke "Trainee" mi hovoril, že to bude zabitý čas. Aj bol. S každou mojou otázkou chodila za druhou, ktorá bola v zelenej podkovanej blúzke, akú nosia už tie, čo akože čosi vedia. Tá z diaľky na mňa pohŕdavo pozerala, asi tak, že čo henten chce, hnoj, neplatič. To som už bol v červenom. Samozrejme, uhradil som im tých 1.455,- Sk, nech sa nežerú, ale chcel som stále tú informáciu, či ma zapísali ako neplatiča alebo nie. Neuveríte, ale ani na pobočke nie sú kompetentní mi túto informáciu poskytnúť.

Toto ich správanie považujem za absolútne neadekvátne a rozhodol som sa, že to tak nenechám. Aspoň som im napísal list a nedá mi, aby som vám ho sem nepriložil. Poviem vám, s Tatra bankou ja osobne už nič nechcem mať....

Vec: sťažnosť na praktiky banky a žiadosť o vyjadrenie

Vážený zástupca Tatra banky,

dnes, t.j. 29.2.2008 som sa dostavil po mesiaci domov a našiel som si mimo iného list s textom „VÝZVA NA ZAPLATENIE“. Moje údaje: ..............

Jedná sa o to, že som požiadal v decembri 2007 o ukončenie kreditnej karty VISA PRIVATE s úverovým rámcom 20.000,- Sk, z ktorých som mal splatených skoro všetko okrem 454,- Sk. Na túto sumu som si dnes našiel upomienku, resp. výzvu na zaplatenie.

Absolútne ma pobúrila veta, že to musím uhradiť najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto zmluvy. Vy ste list napísali 22.2.2008, na obálke je dátum 25.2.2008. T.j. 5 dní by malo znamenať 1.3.2008. Tým, že ste nešpecifikovali, či sa jedná o kalendárne alebo pracovné dni, oceňujem aspoň to, že ste mi to poslali v pondelok a nie v piatok, pretože by ste tým skoro by som povedal úmyselne ohrozili moju možnosť splatiť to včas. Tým, že som dnes bol priamo na pobočke vložiť na váš účet 1.455,- Sk považujem, že som termín dodržal, pretože list reálne prišiel až 26.2.2008.

Ďalej, citujem z vášho listu: „Vzhľadom na vyššie uvedené Vás upozorňujeme, že ak si nesplníte svoju povinnosť, budete registrovaní v medzibankovom Centrálnom registri fyzických osôb ako NEPLATIČ a banka môže pristúpiť k vypovedaniu zmluvy.“

Vážená Tatra banka! Svoju povinnosť som si splnil a pokiaľ ma nejakým omylom zaradíte do toho registra tak vám oznamujem, že podám na vás žalobu za poškodzovanie dobrého mena! A vypovedanie zmluvy? O žiadnej platnej medzi mnou a vami neviem. Ak existuje, žiadam aby ste ma o nej informovali, aby som ju mohol zrušiť.

Vaše praktiky mi pripadajú tak, že vy chcete, aby ľudia platili pokuty a úroky 25% (mimochodom, čo ste nebankovka?). Prečo nie je problém, aby ste mi vyvolávali keď niečo ponúkate a prečo je problém, aby ste aspoň pri druhej upomienke informovali klienta telefonicky? Alebo je to úmysel?

Žiadam vás, aby ma Tatra banka, a.s. v budúcnosti už nikdy (s výnimkou odpovede na tento list) nekontaktovala a neobťažovala ma. Nie som si vedomý žiadnych pohľadávok, ktoré by voči mne mala a viem, že absolútne nezaškolené nekompetentné pracovníčky v pobočke Trnava – Tesco mi tvrdili, že splatením tých 1.455,- Sk už nemáte právo odo mňa nič chcieť. Dúfam, že sa nemýlili, aj keď mi oznámili, že nie sú kompenentné, aby mi to dali na papier a taktiež nie sú kompetentné zistiť, či ste ma zapísali do toho úverového registra alebo nie.

Inak, volal som aj na telefónne číslo uvedené na tej výzve. Slečna ma 5 minút spovedala, aby overila moju totožnosť a nakoniec mi oznámila, že nie je kompetentná, aby mi podala informáciu, či ste ten zápis vykonali alebo nie.

Na záver posledná vec. Žiadam vás, aby ste mi písomne potvrdili, že nemám voči vašej banke žiadne záväzky a taktiež to, že ste ma nezapísali do medzibankového Centrálneho registra fyzických osôb ako neplatiča.

Čo to znamená mať dokonalý produkt

2008-02-19T08:44:00.002+01:00

Prvé, čo ma napadlo pri nadpise tohto článku bolo, že nechám celý priestor prázdny. Lebo dokonalý produkt neexistuje a dosť ťažko môžem popísať niečo, čo nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude. Asi, samozrejme.

Keď si budujete svoje vlastné podnikanie, je potrebné si uvedomiť, že produkt je len špičkou ľadovca. To je to, čo je na prvý pohľad vidieť. Ešte doplním, že pod pojmom produkt môžeme rozumieť nie len tovar ale aj službu a dokonca aj myšlienku, duševné vlastníctvo.

Mnoho podnikateľov vlastne ani nikdy nezačne, pretože stále šperkujú svoj dokonalý produkt. Lebo ak nebude dokonalý, potom ho nikto nebude chcieť. Poznám ľudí, ktorí mi hovorili: nevieš o podnikaní tak veľa, aby si mal tú drzosť začať o ňom písať. Áno, ani toto nie je dokonalý produkt, v žiadnom prípade.

Keby spoločnosti ako Microsoft šperkovali svoj operačný systém do dokonalosti, ešte by sme na svojich počítačoch žiaden nemali. Neviem presne citát, ale Henry Ford raz povedal niečo v zmysle: "mám rád svojich zákazníkov pretože kupujú moje produkty skôr ako sú dokonalé". Absolútna pravda.

Ani nejde o to, či je produkt dokonalý. Ide o to, ako dokáže niekomu pomôcť vyriešiť jeho problém, resp. pokryť jeho potrebu. Môžete mať ten najdokonalejší produkt, ak ho ľudia nebudú potrebovať, je otázne aký bude jeho úspech. Nemusíte mať dokonalý produkt, stačí keď bude robiť to, čo má, aby uspokojil potrebu jeho zákazníkov a ste adept na úspech.

Týmto ale nechcem povedať, že zlý produkt a nedokonalý produkt je to isté. Ak by ste robili bicykle, na ktorých sa nedá voziť, to by bol zlý, nefunkčný produkt. Ten by asi ťažko pokrýval niečiu potrebu.

Treba si nájsť tú obligátnu zlatú strednú cestu a zvoliť si takú úroveň dokonalosti produktu, ktorá uspokojí potreby jeho používateľov a zároveň bude pre nich motiváciou kúpiť si novšiu verziu keď príde čas. Spokojní zákazníci sa vracajú. Ten Microsoft nemá zlú politiku...

Hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší

2008-02-18T09:05:00.003+01:00

Názov tohto článku som si požičal z knihy pána Robetra T. Kiyosakiho - Ako úspešne podnikať.

V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.

Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...

Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.

Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?

No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.

Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.

Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.

Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".

Predstavujem vám SmallManager.com

2008-02-05T12:09:00.000+01:00

Vážení priatelia, dovoľte aby som vám predstavil môj nový projekt SmallManager.com. Je to projekt, ktorý je internetovým portálom o managemente a PR. Zatiaľ je v malom, ale postupne ho budem budovať do väčších rozmerov.

Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.

Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.

Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.

Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.

Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.

Čo som sa dočítal v SPAMe

2008-02-04T08:29:00.000+01:00

Vždy, keď dostanem nejaký SPAM, automaticky ho buď odchytí môj filter, alebo ho ručne vymažem sám. Dnes ráno som však naštartoval mail a jeden beťár mi udrel do očí a tak som si ho prečítal... No a keďže ma to zaujalo, dám vám sem jeho preklad. Bol kratučký, nebojte.

Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!

2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!

3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!

4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!

5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!

6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!

7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?

Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?

Po stopách pracovnej zdravotnej služby

2008-02-01T08:07:00.000+01:00

Dlhšie som nič nenapísal, dneska to skúsim napraviť. Chcem dokončiť tému pracovnej zdravotnej služby, pretože nabudúce sa už zasa chcem venovať niečomu pozitívnemu a nie iba trápeniam. Tých má každý dosť aj bez môjho blogu {:o).

Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.

Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.

Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?

Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.

Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!

Na čo je pracovná zdravotná služba?

2008-01-10T12:08:00.000+01:00

Dnes ráno si idem autom do práce a v rádiu počúvam o tom, že pracovná zdravotná služba je povinná pre všetkých podnikateľov, teda nie iba pre zamestnávateľov. Aj pre živnostníka, ktorý nikoho nezamestnáva.

Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.

Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...

Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:

10 až 20 tisíc jednorázovo - úvodný audit. Prídu do firmy a posúdia pracovné prostredie. Prvá sprostosť. Čo chce za 20 tisíc posudzovať v jednej kancelárii? Nenadávam jemu, on mi aspon povedal kde to je, nadávam všeobecne.
5 tisíc ročne na každého zamestnanca - vlastne ani neviem za čo
tisícka raz za tri roky, lebo každý zamestnanec musí ísť raz za tri roky na preventívnu zdravotnú prehliadku. A čo na tom, že nám poisťovňa platí jednu preventívku ročne, keď nový zákon vymyslel túto kravinu.
A ešte hláška na záver. Hovorí mi, že môj problém nebude cena, že tá je nepodstatná (komu ako). Že môj problém bude vôbec niekoho zohnať, kto ma "zoberie", lebo sme nezaujímavá, malá firma. Pýtal som sa, že čo živnostníci. Že to nevie, že to sa z kapacitných dôvodov ani nedá zvládnuť, že nevie, ako sa to bude zákonne riešiť, lebo to platí aj pre nich.

Priznám sa, že som nekonečne nasratý. Áno, nasratý, nie rozzúrený ani pohoršený, nasratý!

Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.

Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.

Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?

Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.

Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).

Ostuda, ostuda, ostuda.

Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...

Čo chcete od svojho podnikania?

2008-01-08T14:50:00.000+01:00

Jednoduchá otázka? Stavíte sa, že na ňu zaznie niekoľko desiatok rozdielnych odpovedí?

Kedysi ešte ako malý žiačik som sedel na strome a rozprával som kamarátke, že budem mať firmu, v ktorej bude robiť 500 ľudí. Ani my nešlo o ten pocit zodpovednosti, či moci, ktorý s tým súvisí, dokonca ani peniaze ma netrápili. Proste som žil v sne, že sa mi to raz podarí a že dokážem niečo, čo má pre mňa skutočnú hodnotu a ozajstný zmysel. Vlaste, pre tento sen som si neskôr založil firmu.

Priznám sa, že keď počúvam rádio a rozpráva tam nejaký zástupca odborov, asi by som toľko zamestnancov skutočne nechcel. Odborári nemajú u mňa dobrý kredit, skôr naopak. Ale to nie je podstatné.

To, o čom som sníval bolo pre mňa určité uspokojenie. Moja práca bola vždy pre mňa dôležitá a teda tento sen bol skutočne silná hnacia sila.

Všeobecná odpoveď na moju úvodnú otázku je asi taká, že očakávame uspokojenie. Samozrejme kariérne, to rodinné by sme asi v práci hľadať nemali {:o).

Poznám ľudí, ktorí sú živnostníci a sú veľmi spokojní. Pritom živnostníčenie je jednoznačne najťažšia forma živobytia. Kto sa rozhodne byť malým živnostníkom asi by mal vedieť, že od tej chvíle mu nikto nepomôže len tak, že keď deň nebude pracovať, že vtedy nič nezarobí. Že neexistujú pojmy ako maródka či dovolenka bez toho, aby neboli "potrestané". Ale predsa sú veľmi spokojní (teda tí, ktorých myslím). Lebo našli, čo hľadali.

Lepšia forma je určite mať zamestnancov a teda vlastniť nejakú firmu. Ľudia vedia čo majú robiť a robia to a majiteľ má podiel na zisku. Toto vybudovať je problém, ale zasa, je to o šikovnosti, kontaktoch (hlavná vec na Slovensku) a samozrejme schopnostiach.

No a ževraj najlepšia voľba je byť investorom. Mať dosť prostriedkov, ktoré môžu produkovať ďalšie. Hm, problém je mať tie prostriedky. Ešte som nevidel investora s holým zadkom. Takže tu je ešte väčší problém sa ocitnúť. Ale potom môže byť finančný príjem jednoznačne najlepší. Ale zasa. Mňa osobne by toto moc neuspokojovalo. Vás možno áno.

Keď píšem tieto riadky, opäť si uvedomujem, že stále mám rád svoj sen. Že je pekelne problematické ho dosiahnuť a potom problematické ho mať? No a? Asi si budem musieť prehodnotiť svoje postupy a začať rásť ku tomuto snu. Nie je nič horšie, ako keď človek prestal rásť. A bojím sa, že ja som nielen prestal, ale pomaly sa zmenšujem. Snáď sa nestratím {:o).

Novoročné hodnotenie môjho blogu

2008-01-02T12:44:00.001+01:00

Z úvodu chcem všetkým čitateľom popriať krásny a úspešný nový rok, veľa zdravíčka a chuti do života a práce.

Na konci roku som bol na tom s časom tak šialene zle, že som dosť dlho nič nenapísal. Viete ako to je. Veľa telefonátov, roboty, ospravedlňovania sa všetkým, že nestíham...hrozné. Na druhej strane, to je žatva, prichádza vždy najviac peniažkov. Takže niečo za niečo.

No, ale chcel by som tak v krátkosti zhodnotiť moje tuším trojmesačné pôsobenie na blogu. Prvý poznatok - blog je totálne super! Je úžasné, že si človek má kde napísať čo chce. Keď si to niekto prečíta, poteším sa. Keď aj zareaguje, poteším sa o to viac. Keď sa niekomu nepáči čo píšem, jednoducho ide preč. Táto "virtuálna" sloboda ma morálne veľmi uspokojuje. Tým nechcem povedať, že si v reálnom živote nemôžem povedať čo chcem, ale je to iné. Kto to vyskúšal mi rozumie.

Z pohľadu návštevnosti, v priemere sem príde 10 unikátnych návštevníkov za deň, čo je pre mňa až nečakane veľa a veľmi si to vážim. Najčastejšie, až v 80-tich percentách ste sem prišli cez google. Google má zo všetkých slov na nete najradšej práve slovo google a preto medzi najčítanejšie články patria tie dva, kde píšem štatistiku - čo vás sem z google priviedlo.

Okrem článkov o google vás zaujímali témy ako personálny management a business plán. Pre mňa sú tieto informácie veľmi cenné. Baví ma písať čo chcem a baví ma písať o tom, čo vás zaujíma.

Prvá desiatka kľúčových slov od začiatku, čo mám blog je takáto:

v čom podnikať
názov pre moju firmu
koľko financií treba na podnikanie
motivácia zamestnancov
podnikanie
personálny management
business plán
s čím podnikať
koľko stojí založenie s.r.o.
nápady na podnikanie

Dokopy tých kľúčových slov bolo viac ako 360, takže mám z čoho čerpať aj do budúcnosti.

Pred časom som vám predstavil môj projekt - www.justebid.com. Musím sa čestne priznať, že som od toho čakal viac, za prvé dva mesiace som zarobil 3 doláre. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Návštevy tam nejaké aj sú, ale nie je to viac ako polovica toho, čo mám tu. Hm, je to sklamanie. Ale nezbláznim sa z toho {:o).

Dávali ste si novoročné predsavzatia? Ja som si ich zopár dal. Mám vo zvyku z nich väčšinu dodržať. Okrem súkromných sú medzi nimi aj kariérne. Nabudúce sa s vami o ne podelím. Počul som, že vedci zistili, že ak chcete, aby sa vaše predsavzatia naplnili, treba ich povedať svojmu okoliu. Vytvoríte si tak tlak na seba, aby ste ich aj naplnili. Taký malý masocháč {:o).

Ako by mohla vypadať dobrá web stránka?

2007-12-07T08:54:00.000+01:00

Niekde som čítal, že až 40% slovenských domácností má pripojenie na internet. To si myslím, že začína byť skutočne krásne číslo. Áno, dá sa hovoriť o iných krajinách ako je USA, UK a podobne, kde to číslo je ževraj úplne iné, ale možno už ani nie. Samého by ma zaujímalo, koľko percent majú oni.

No a keď je toľko ľudí, ktorí blúdia po internete, nestálo by za to mať prezentáciu svojej firmy pripravenú tak, aby zablúdili aj ku nám? No a samozrejme, dobré je, pokiaľ sa u nás aj čo najdlhšie zdržia. To znamená, že im máme čo povedať.

Veľa firiem dnes prechádza na web stránky, pokiaľ ich už dávno nemajú. Nájdu si technologického guru a ten buď sám, alebo s pomocou grafika niečo stvorí. Prvé, čo takýto guru počuje skoro od každého zákazníka je: "vieš, ja chcem len také čosi". Jasné, ide o cenu. Keby povedal, že chce niečo poriadne, je tu riziko, že si guru zvyknutý na "len také čosi" vypýta viac. To je ale potom vec obchodného jednania.

Keď sa už dohodnú a guru začne pracovať, dostane od zákazníka podklady. Zvyčajne zopár starých wordovských dokumentov a obrázkov. Toto je všetko čo mám, to tam daj. Málokto sa ale zamyslí. Veď keď chcem propagovať svoju firmu v nejakých novinách, to tiež iba zoberiem staré texty a pošlem tam? Asi nie. No a môj web môže čítať oveľa viac ľudí. Mám oveľa viac priestoru povedať o svojich produktoch a o sebe, tak prečo to nevyužijem?

Možno zopár možno užitočných rád aj pre váš web:

Rozrieďte si zákazníkov do skupín a každej skupine ponúknite samostatne produkty a informácie určené pre nich. Kľudne použite aj žargón a nespisovné slová. Napríklad - univerzita láka študentov. Pre rodičov - sme univerzita, z ktorej študenti sú na popredných miestach v spoločnosti vo svojom profesionálnom živote. Pre budúcich študentov - chceš sa niečo naučiť a aj zažiť kopec srandy? Prídi ku nám!
Zamerajte sa na to, kvôli čomu návštevník prišiel - on chce informácie o produktoch, možno chce poradiť. Katastrofa sú stránky, ktoré majú na úvode reči typu: vznikli sme v roku xxx a založil nás Jožko Blažko. Tak, toto zaujíma možno tak uchádzača o zamestnanie, nie zákazníka - teda možno áno, ale nie ako prvá informácia.
Máte dosť priestoru, dajte návštevníkovi šancu sa dozvedieť o vašich produktoch čo najviac.
Ak sa to dá, vytvorte priestor na diskusiu návštevníkov o vašich produktoch. Nech povedia svoj názor. Vy na tieto názory reagujte. Nemusia byť iba dobré. Tu budete mať veľké zrkadlo.
Informujte o novinkách. A to nie iba o tom, že ste po dvoch rokoch zmenili telefónne číslo. Určite sa dejú, aj keď malé veci, aspoň raz za týždeň.
Novinky, to nie sú iba o vašej firme ale aj o vašich produktoch - tie sú zvyčajne pre ľudí zaujímavejšie, aj keď málokto ich má na svojej stránke.
Niekto o vás napísal? Niečo ste vyhrali? Máte nejaký certifikát? Prešli ste auditom? Pochváľte sa! Kto iný to spraví za vás?
Vždy na seba uvádzajte poriadne kontakty. Pokiaľ neuvediete reálnu adresu, iba e-mail, každý si povie, že je to pochybné. Pokiaľ uvediete mobil a nie pevnú linku, ľudia si povedia, že ste tak malá firma, že nemáte ani na pevnú linku. Verte mi, tiež si to poviem.
Ak na stránke chcete niečo predávať, uveďte obchodné podmienky.
Nezabudnite, technológia je veľmi dôležitá. Ale obsah je tisíckrát cennejší. Budem ešte písať o komunitách, ktoré sú budúcnosťou vyhľadávania. Niektorí odvážlivci hovoria, že technológia zostáva nepodstatnou, nevsádzajte iba na ňu!

Just eBID.com - affiliate portál pre freelancerov

2007-12-06T09:04:00.000+01:00

Ja viem, že som včera písal, že koncom roka dokončím na tému affiliate prvú vec, ale nedalo mi to a prvá, nazvyme to "oficiálna" verzia je na svete. Nájdete ju na stránke www.justebid.com.

Už vieme, čo je to affiliate. Ešte sa ale chvíľku povenujem termínu freelancer a potom, ak dovolíte, napíšem pár slov o mojej prvotinke.

Takže, kto je to ten freelancer? Freenalcer je človek, ktorý funguje, ako ja s obľubou hovorím, ako nájomný vrah. Čiže dostane zákazku, spraví a odchádza. Je slobodný, nemá svoje pevné povolanie. Vždy je najatý na nejaký konkrétny projekt. Títo ľudia majú zvyčajne viac skúseností ako bežní zamestnanci, pretože vystriedali veľa firiem a veľa projektov, takže je dobré ich pre svoje projekty používať. Pomaly mám chuť povedať, že je to určitá podmnožina outsourcingu. Osobne som freelancerov videl iba v IT brandži, ale je možné, že máte s nimi skúsenosti aj v iných odvetviach.

A teraz ku tej mojej prvotinke. Táto stránka je vlastne affiliate, ktorá dohadzuje potencionálnych záujemcov o freelance projekty profesionálnej personálnej agentúre, ktorá spostredkúva takéto práce po celom svete. Ja dostanem každý deň zoznam otvorených projektov, ten umiestnim na stránku (teda, môj robot, nie ja) a ak si tam niekto nájde tú svoju ponuku a všetko prebehne v poriadku, t.j. dohodnú sa, naprogramuje to, zaplatia, potom ja dostanem províziu.

Je to v angličtine, pretože ponuky dostávam v angličtine a aj preto, že najviac ľudí mi tam chodí z Indie a USA.

Mal som na tejto stránke nultú verziu už dva mesiace, ale stále som odkladal dokončenie. Počas tých dvoch mesiacov som zarobil smiešne tri doláre. Takže uvidíme, či teraz, keď je prvá verzia na svete budem žať väčšie úspechy.

Priebežne vás poinformujem o návštevnosti a tak všetko okolo.

Affiliate - "strojček" na peniaze

2007-12-05T08:41:00.000+01:00

Ako podnikatelia ste sa určite už stretli s tým, že niekto ponúkal možnosť sprostredkovania. Či už takého, ktoré vám prinesie nového zákazníka alebo predaj vášho produktu; alebo z opačného pohľadu - takého, kde vy sprostredkujete zárobok jemu.

Pokiaľ všetko dopadne ako má, potom jeden zarobí priamo a druhý z provízie. Samozrejme, bavme sa o ideálnom svete. Poznám človeka, ktorý chcel podnikať ako sprostredkovateľ. Sprostredkoval zopár obchodov a až potom zistil, že sa "majstri" dohodli za jeho chrbtom tak, že mu nedajú nič. Teraz ale myslím na seriózne podnikanie, zvyčajne globálne, konkrétne internetové.

Existuje nejaká internetová stránka, ktorá predáva tovar alebo službu. Dohodnete sa s ňou, že vy im budete robiť sprostredkovateľa. Čo je lepšie, oni vám to priamo na svojej stránke ponúkajú, treba sa iba zaregistrovať a začínate.

Keď im dohodíte zárobok, potom vám pošlú províziu. No a toto je zjednodušený model s krásnym názvom "affiliate". Keď dohodíte takýchto obchodov dosť, potom to kľudne môže byť aj zdroj zaujímavého príjmu.

Čítal som motivačné stránky nejakých ľudí, ktorým sa to podarilo. Jedna pani písala, že kým bola na materskej si to pomaly rozbiehala a potom už nešla do práce, lebo tento príjem bol natoľko zaujímavý, že nemusela. (uf, keď to teraz po sebe spätne čítam sa cítim ako na seminári Herbalife)

Všetko ale treba udržiavať. Ak sa do toho pustíte, nezabudnite na to, že nie je možné iba spraviť stránku a čakať a čakať. Treba sa snažiť o aktívnu reklamu, získavať nových a nových návštevníkov.... Ale potom možno poviete, že vám táto "sranda" zarába skutočné a nemalé peniaze. Aby som bol konkrétny, z mojho okolia to hádže úspešnejším okolo 12-15tisíc mesačne a to robia affiliate iba na slovensku. Zaujímavé a motivujúce, nie? V zahraničí sú to ale sumy niekoľko tisíc dolárov... to nie je výmysel. Pozor, internet je globálny, takže môžete robiť business v Amerike na sedieť na slovenskej zemi.

Sám som v tejto oblasti totálny amatér. Pripravujem web stránku, ktorú vám predstavím snáď tak za mesiac a potom vás budem priebežne informovať či niečo a keď tak koľko priniesla. Verím, že sa tešíte na výsledky so mnou {:o).

Ako na prieskum trhu

2007-12-04T10:56:00.000+01:00

Týmto článkom reagujem na námet, ktorý mi dala zatiaľ moja jediná "komentátorka" Andy. Verím, že aj keď neskoro (dôvody som písal včera), aj tak to aspoň trošku na niečo bude.

Čítal som o jednej univerzite, ktorá chcela získať čo najviac študentov. Keďže to bola súkromná univerzita, potrebovali si vybrať takých študentov, ktorí majú záujem o štúdium tam a ešte ktomu na to aj mali finančné prostriedky. Teda, ani mnohokrát nie tí študenti, ako ich rodičia. Trošku mi to pripomína prípad, ktorý popísala Andy vo svojej reakcii. Písala, že rieši penzión pre dôchodcov s nadštandardnou starostlivosťou.

No, čo spravila tá univerzita. To najdôležitejšie je vedieť koho sa vlastne chceme pýtať na názor a čo sa od neho chceme dozvedieť. Čo sa chceme dozvedieť treba vidieť v súvislostiach. Predčasom som čítal článok o veľkom omyle, ktorý spravila spoločnosť Coca Cola. Asi ste to čítali tiež. Jednalo sa o to, že si dali spraviť výskum, ktorý ukázal, že respondentom viac chutí Pepsi Cola ako Coca Cola. To ich prinútilo zmeniť receptúru. No a hneď potom im klesli tržby a ľudia sa začali sťažovať, že chcú svoju pôvodnú Coca Colu naspäť. Totiž, sústredili sa iba na jeden parameter produktu, na ktorý sa pýtali, ale nie na produkt ako celok. Takže dobrá otázka je veľmi veľmi dôležitá.

Poďme na to, koho sa vlastne chceme spýtať. Tá univerzita si položila nasledujúcu otázku? Kto je náš zákazník? Odpovedí bolo niekoľko, to budete mať vo svojum podnikaní aj vy. Ich boli takéto:

študenti končiaci strednú školu
rodičia študentov, ktorí mnohokrát významne ovplyvňujú názor svojich detí
už študujúci študenti na univerzite, t.j. existujúci zákazníci
bývalí študenti, ktorí majú známych, rodinu, možno chcú sponzorovať univerzitu alebo ju doporučiť iným

Pokiaľ by som mal penzión s nadštandardnou starostlivosťou pre starších ľudí, koho by som asi chcel osloviť? Možno asi takto:

starší ľudia - konečný zákazník. Buď sú doma, v nemocnici alebo v konkurenčnom zariadení
deti týchto ľudí, zvyčajne pracujú a nemajú čas a skúsenosti ako sa venovať staršiemu človeku, mnohokrát aj chorľavému
ľudia pred dôchodkom, ktorí si možno plánujú svoju starobu

Keď máme členenie, potom sa môžeme pobaviť o otázkach. Každého sa pýtam niečo iné. Pýtam sa tak, aby som sa od nich dozvedel objektívnu odpoveď na to, čo potrebujem. Z ich uhlu pohľadu.

A nasleduje logicky ďalšia otázka. Už viem koho a čo sa chcem spýtať, ostáva si iba povedať ako. No, máme tu možnosti ako sú internet, alebo dotazníky na ulici, telefonáty a pod. Nie som zástancom ankiet na ulici. Keď som bol študent, tiež sme takto brigádovali. Mali sme to za 15 minút vyplnené na intráku a bolo. Všetko má svoje pre a proti. Internet asi nevyužijú starí ľudia, ale ich deti áno.

Otázka teda znie: kde môžem svoju cieľovú skupinu stretnúť? Odpovedzte si na ňu a je to. Treba tam už iba zájsť a spýtať sa. Ľudia vám zvyčajne radi povedia ich názor na tému, ktorá sa ich dotýka. A ona to bude téma presne pre nich, keďže ste si otázky pripravili priamo pre tú ktorú skupinu (rozdelenie je teda veľmi dôležité).

Zamestnať človeka z úradu práce?

2007-12-03T15:19:00.000+01:00

Samozrejme, môžem napísať iba svoju skúsenosť a vaše môžu byť diametrálne odlišné, ale nedá mi to, aby som vám nenapísal tú svoju.

Raz som sa zo svojho okolia dozvedel, že je možné prísť na úrad práce, požiadať o dotáciu na chránenú dielňu a zamestnať telesne postihnutého nezamestnaného. Aký úžasný nápad. Hovorím si, veď bude sedieť iba pri počítači a ešte dostanem naňho peniaze. Koniečne aj mne tento štát fakt pomôže. Toto je príležitosť sa naozaj rozbehnúť!

Tak som skočil na úrad práce, vypísal žiadosť, podnikateľský plán (inak od témy - mám pripravený jeden, ktorý zverejním ako takú šablónku pre vaše plány) a čakal. Po nejakej dobe som sa dostavil pre výsledky a super, získal som dotáciu 220tisíc! Poviem vám, skutočne som to považoval za totálne víťazstvo a za ozajstný štart mojej firmy.

Samozrejme, malo to aj svoje podmienky, s ktorými som súhlasil. Jednalo sa o to, že som prostriedky musel všetky minúť za nejaký čas (tuším 3 mesiace, toto si celkom nepamätám) a vytvoriť pracovné miesto na tri roky. Pozor, nie zamestnať toho jedného konkrétneho človeka, ale vytvoriť miesto pre telesne ťažko postihnutého. Znelo to fér.

Dokonca som bol veľká televízna hviezda, prišli s nami robiť rozhovor do relácie, čo bežala na stv-čke. Celá rodina to sledovala, proste totálna udalosť.

Zabudol som ešte, že medzičasom prišli tety z úradu, skontrolovali, čo som za tie peniaze nakúpil ako zariadenie chránenej dielne, vyhodili mi zopár vecí, ktoré nepovažovali za potrebné, ale uznaný nákup bol stále nad sumou, ktorú som dostal, tak som mal ich požehnanie.

Problém som si spravil ale sám tým, že som svoje podnikanie stále mal ako určitú bokovku. Pracoval som inde ako sedel môj prvý zamestnanec (100km ďalej) a ten veľmi rýchlo zistil, že nie je kontrolovateľný. Ja som bol veľmi naivný a myslel som si, že keď je postihnutý a toto je jeho vôbec prvá príležitosť pracovať, že bude loajálny. Hahahahaha.

Najskôr fungovali výhovorky, prečo všetko dlho trvá, potom ho nebolo možné zohnať aj niekoľko hodín, na čo bolo jeho ospravedlnenie, že sedel na záchode. V počítači, na ktorom pracoval som našiel v histórii internetového prehliadača, že jeho záujem bolo zoo porno a chat na azete... To bola na mňa dosť silná káva. Samozrejme, pokračovanie nemalo zmysel. A tak tesne pred zavŕšením 3-mesačnej skúšobnej doby, som našu spoluprácu ukončil.

No a nasledovala groteska. Prišiel som na úrad práce, že som chlapca vyhodil. A tetuška tam, že či budem spokojný s iným. Hovorím, že neviem, uvidím, keď ho dostanem. Lebo viete, iba tento bol postihnutý iba telesne, ostatní sú aj mentálne a vy máte v zmluve, že musíte niekoho na tú pozíciu mať. Celkom dobrá haluz, to vám poviem. Som sa čosi nanadával.

Takže super. Mám zariadenú kanceláriu za 220tisíc. Čo myslíte, ako sa dá na kanceláriu pre jedného človeka minúť toľko peňazí? No tak, že namiesto toho, aby ste si kúpili tlačiareň možno za 5.000, kúpite si poriadnu farebnú laserovku. Že poháriky nebudú z IKEA za pár drobných ale poriadne, aspoň za tisícku. Veď to predsa bol pretek s časom! Čo by som neminul, musel by som vrátiť. Kto by to spravil?

Nič iné mi nezostávalo ako sa dohodnúť s úradom na splátkovom kalendári. Za zamestnanca mi odpuslili 18tisíc, to bolo pomerovo podľa doby, ktorú som mal miesto držať a koľko som ho reálne držal. Zbytok som splácal asi tak, že na to odchádzala skoro celá moja výplata. Takže som mal prázdnu kanceláriu, kde som nemohol sedieť a niečo robiť, lebo som musel sedieť 12 hodín denne v robote a zarábať na moju super luxusnú kanceláriu.

Že som mal tie veci predať? Nepoznal som nikoho, kto by ich chcel. Bol som rád, že som predal aspoň bezpečnostné dvere...

Po viac ako roku som potom tie veci aj naozaj použil, keď som odišiel z práce a začal podnikať na "full time".

Nechcem, aby toto bolo nejaké sťažovanie, veď som tie veci nakoniec zúžitkoval, ale poviem vám, mňa osobne by nikto neprinútil zamestnať niekoho z úradu práce, možno práve pre rôzne motivácie, ktoré úrad na ich zamestnávanie ponúka.

Čo vás sem priviedlo v novembri z google?

2007-12-03T09:36:00.000+01:00

Celkom zaujímavé na štatistikách, ktoré sledujem pravideľne cez Google Analytics, je vidieť, že google má sám seba skutočne najradšej. Článok Čo vás sem priviedlo? Google? má najvyššiu návštevnosť zo všetkých článkov, dokonca dosť prevratným rozdielom.

Tak som sa rozhodol, že zasa siahnem po takejto "zbrani" a využijem robota na službu človeku. Okrem toho, dúfam, že aj vy si tu nájdete niečo zaujímavé - a síce zoznam desiatky kľúčových slov, resp. slovných spojení, ktoré vás najčastejšie pritiahli na túto stránku. Ako aj minule, zasa si vyberiem niečo z toho o čom čo-to viem napísať a napíšem.

Tu je tá spomínaná desiatka:

Dokopy je tých kľúčových slov zatiaľ 177, takže nápady sa zbierajú neustále. Dúfam, že vás to bude baviť čítať tak, ako mňa písať.

Ako som si myslel, že som spisovateľ

2007-12-03T09:20:00.000+01:00

Niekedy v septembri som začal čítať knižku o tom, ako sa má správne robiť marketing na internete. Jednou z hlavných rád bolo založiť si vlastný blog a začať písať. Tak som poslúchol a ejhľa, čoraz viac ma to začalo baviť. Normálne mi chýbalo, keď som niektorý deň nemal čas, aby som niečo napísal. Blog je super, môžem si písať o tom, čo ma zaujíma, kedy a koľko chcem... a ja chcem!

Potom prišla taká sranda. Psychologický test osobnosti. Nejakých 50 otázok, tak som si ho celkom pozorne vyplnil a vyšlo mi vo výsledkoch okrem iného aj to, že najviac by sa ku mne hodilo povolanie konzultanta a spisovateľa. Áno, objavil som to! Objavil som konečne to, čo skutočne chcem! Konečne! Niektorí ľudia to neobjavia za celý život a ja už v 29-ne. Parááda!

No, ale keďže som trošku ovplyvnený svojím pracovným životom doposiaľ, hneď som ako absolútny neobchodník predal 4 dokumenty, ktoré mám napísať. Poviem vám, kedysi ma šialene bavilo programovanie, dnes skutočne nie, robil som to príliš dlho a veeeeeľa veľa hodín každý deň. Pozerám sa na svoj posledný príspevok, bol zo 14. novembra. Celé dva týždne som mal nad sebou meč. Za tie dva týždne som napísal 136 strán. Ok, nie je to šialene veľa, ale je to asi 1,5 strany na pracovnú hodinu a to som mal aj iné povinnosti. Uf, skoro som si písanie poriadne znechutil.

Keby to bola aspoň beletria - vstúpila do miestnosti, tam stál on. Z okna sa odrážal tieň zapadajúceho slnka, ktorý nechal vyniknúť jeho žiarivému pohľadu. Obzrela sa okolo....a tri strany o miestnosti {:o). Lenže to boli témy ako režim pohybu osôb v administratívnej budove, či podnikateľský plán.

Verím, že tí, ktorí ste si zvykli tu nájsť niečo zaujímavé budete tolerantní a ešte sa sem občas vrátite a ja sľubujem, že napriek tomu, že som nenapraviteľný optimista, budem sa snažiť pribrzdiť svoje pracovné tempo tak, aby som sa mohol venovať aj svojmu veľkému koníčku a síce písaniu tohto blogu.

Moderný marketing - blogy, podcasty a vlogy

2007-11-14T10:26:00.000+01:00

Hneď dneska by som ešte rád napísal pár riadkov aj o novej forme získavania zákazníkov - a síce o blogovaní.

Najskôr krátke vysvetlenie pojmov:

blog - web log - priestor na váš osobný názor ale aj firemný názor
podcast - to je zvukový blog. Výborná a čoraz častejšie používaná forma
vlog - nie že by to bola úplná novinka posledných dní, ale skoro aj áno. Je to jednoduché video, ktoré slúži ako video blog

Prečo je blogovanie také úžasné? Lebo vás neobmedzuje. Môžete napísať to, čo naozaj chcete. Existuje veľa možností, kam si svoj blog "odložiť". Ja som si vybral www.blogger.com pretože má výborný Alexa rank a okrem toho, prostredie na písanie sa mi tu veľmi páči.

Na svojom blogu môžete publikovať nie len svoje názory o živote, ale aj názory na business alebo na konkrétny produkt, firmu a pod. No a časom sa váš blog stane čítaný. Začnú ho čítať ľudia, ktorí majú záujem čítať práve názor na tému, o ktorej píšete vy. No a pokiaľ budú chcieť, napíšu vám aj svoj názor.

Takže predstavme si model, že píšem svoj názor a rady na tému používania a opráv automobilov, pretože som super servisák. Nepotrebujem zarobiť na každom, kto sa chce niečo spýtať. Chcem ľuďom poradiť, že keď mi neostrekuje predné sklo, chyba môže byť aj v tom, že nemám vodu v nádržke pre ostrekovač alebo že mám zanesený ostrekovač. Čiže mám svoju cieľovú skupinu - ľudia, ktorí majú problém so svojím autom. Toto by vám klasické formy marketingu nepriniesli.

Niekto si možno povie, že blog, to je iba taký denníček pre tých, ktorí sa nemajú komu vyrozprávať. Hahahaha, tomuto hovorím absolútne nepochopenie sily blogov. Na Slovensku je to zatiaľ ale bežný názor. No a to je super, začnite teraz, buďte medzi prvými, ktorí začnú blogovanie používať ako marketingový nástroj!

Čo spravíte s ľuďmi, ktorí vám a vašim názorom venovali svoj čas? No, buď budete mať uspokojenie, že super, niekto je na vaše názory zvedavý, alebo ich upozorníte na svoje produkty. Keď budete písať o riešení problémov s autami a zároveň upozorníte na svoj autoservis, zvládli ste to na jednotku!

Zdá sa vám, že blogov je veľa? Áno, sú ich milióny po celom svete. No, lenže koľko z nich sa venuje presne tej istej téme ako vy? Už ich zasa tak veľa nie je. Minule som čítal o jednom rozvodovom právnikovi z USA a jeho blogu. Píše tam rady pre ľudí, ktorí sa chcú rozviesť. Koľko takýchto blogov je na internete? Myslím, že to nie je veľa. Má na svojom blogu tisíce a tisíce návštev. Skôr rieši problém ako si podeliť čas medzi zákazníkov ako to, kde ich zohnať. Ok, ľudia sa rozvádzajú. Ale toto isté platí pre všetky možné druhy podnikania, ktoré vymyslíte.

Blogom sa budem venovať ešte mnohokrát, pretože som z ich sily nadšený. Môže vám to pripadať málo, ale po prvom mesiaci blogovania mám na svojom blogu denne nejakých 15 unikátnych návštev. Pre niekoho málo, ale mnoho webstránok môže o takej návštevnosti iba snívať.

To sa nechcem chváliť, iba vás chcem trošku motivovať {:o).

Aká forma reklamy je skutočne efektívna?

2007-11-14T10:02:00.000+01:00

Hlavne finančne silnejšie spoločnosti vsádzajú na overené metódy získavania zákazníkov prostredníctvom reklamy. Overené metódy reklamy sú:

televízia
rádio
tlač - noviny, časopisy
letáky
PR - public relations
billboardy
platené odkazy na internete
... ďalšie

Televízia. Napriek tomu, že túto alternatívu využívajú hlavne bohatšie firmy, osobne si myslím, že je prístupná pre každého. Veď keď pôsobím lokálne, idem do lokálnej televízie a jej ceny sú zlomkom cien televízie, ktorá visiela pre celú krajinu. Prišla zima a tak som si potreboval prezuť ako veľa z vás zimné pneumatiky. No a pozeral som zrovna našu lokálnu televíziu a bežala tam reklama na jeden pneuservis. No super, ako dobre, rovno som tam išiel. Keby sa prezentovali napr. na Makríze, nemalo by to zmysel pre niekoho z Košíc, že sa môže dať prezuť v Trnave.

Rádio je pre mňa podobný prípad ako televízia. Vždy je to o tom, koho chcete osloviť. Mám skôr pocit, že reklamy v rádiu a televízii sú viac určené pre koncového zákazníka ako pre firmu, ale nie vždy to platí.

Tlač - noviny, časopisy. Zasa. Pokiaľ pôsobíte lokálne, potom lokálne periodikum, ak celoslovensky, potom možno radšej väčšie periodikum.

Letáky. Máme ich plné schránky a celkom by ma zaujímalo, akú majú účinnosť. Veľmi by som sa na ne nespoliehal. Aj keď, všetky babky rady lúštia kde je čo lacnejšie. Keď si ale postavíte pekné brigádničky, ktoré tie letáky rozdávajú v obchoďáku, síce výsledok asi bude rovnaký, ale ľudia sa potešia.

PR - public relations. Toto je veľmi široká téma a mnohí nepovažujú PR za súčasť marketingu. Ja nie som odborník, ale aj v PR ide o to, aby firma zarobila. Či už primárne, alebo sekundárne. Pri PR je to práve sekundárne. Slabá forma je písanie reklamných článkov, teda hlavne ak je autor slabý a článok príliš priehľadný. Milá forma je sponzoring, ale tu dosť záleží na kombinácii toho, kto vidí náš sponzoring, či mu máme čo ponúknuť.

Billboardy. Neviem, či existuje ešte viac neadresná forma reklamy. Celkom sa zabávam na tých, ktoré sú nad pisoármi na mužských toaletách. Áno, fakt si ich všimnem, ale vtedy mám zvyčajne myšlienky o témach, o ktorých sa bavím s ľuďmi pri stole.

Platené odkazy na intertene sú pre mňa stará forma reklamy a určite trošku efektívna, ale preceňovaná. Veď to nie je výhra, že si zaplatíte pár korún za každého, kto klikne na reklamu, aby prišiel na vašu stránku. To by ste museli mať šťastie, aby zrovna hľadal niečo také, čo chce kúpiť. Pokiaľ ale nemá nakupovaciu náladu a iba surfuje, vyhadzujete peniaze.

Viete, čo je na týchto všetkých popísaných alternatívach najhoršie? Vôbec nepôsobia adresne. Platíte za to, že oslovujete všetkých, aj tích, ktorí nie sú vaša zákaznícka cieľová skupina. Aj napriek tomu, že občas nie je vyhnutia, považujem tieto formy za trošku neefektívne vyhadzovanie paňazí.

No a nové, o ktorých by som rád niečo napísal sú:

blogy, podcasty a vlogy
SMS marketing
vytváranie komunity
internetové stránky
PR - public relations

To by bolo na jeden článok ale dosť veľa, trošku to rozhádžem, nikto nečíta rád dlhé texty {:o).

Minimálny počet zamestnancov v spoločnosti s ručením obmedzeným

2007-11-08T20:06:00.000+01:00

Minimálny počet zamestnancov v s.r.o.-čke je nula. Áno nula. Nemusíte mať vo svojej spoločnosti zamestnaného nikoho, dokonca ani majiteľa, čiže vás, a ani konateľa.

No, ale ako si budete vy vyberať peniaze z firmy, pokiaľ by ste neboli zamestnancom? No predsa cez podiel na zisku! Problém je v tom, že si musíte na to trošku počkať, pretože to musí prejsť rok, musíte si spraviť daňové priznanie a až potom sa dá hovoriť o rozdelení si podielu na zisku, keď ten zisk vôbec nejaký je. Toto ale odporuje klasickej slovenskej pravde, že zisk sa snažíme v maximálnej možnej miere stopiť. A okrem toho. Najskôr si zdaníte zisk firmy, potom ešte zdaníte svoje dividendy, fakt neviem, či sa to oplatí. Radšej buďte buď zamestnancom alebo živnostníkom, ktorý firme faktúruje svoje služby.

Takže, koľko zamestnancov? Predpokladajme, že aspoň všetci majitelia, t.j. minimálne jeden. No a ďalej. Keď sa pozrieme mimo našej krajiny, napríklad do Veľkej Británie, zistíme, že tam ich Ltd spoločnosti musia mať minimálne dvoch zamestnacov - riaditeľa a sekretárku. Je to asi taký zvyk z minulosti, ale osobne si myslím, že je to výborný zvyk. Viete prečo? Pretože pokiaľ niekto robí svoju prácu, nevenuje moc času administratíve. Alebo inak, ako som písal v sérii 10 krokov pre štart vlastného podnikania, normálne sa venujete zárobkovej činnosti iba asi 25% svojho času. Ostatné zožerie réžia firmy a administratíva. Pokiaľ by ste sa mohli venovať zárobku až 75% svojho času a tých 50% by riešil(a) asistent(ka), potom sa dá povedať, že ak 25% uživí jedného človeka, potom vlastne uživíte aj ju a ešte vám 25% zostane na rozvoj firmy. Ďalšia výhoda toho mať asistentku je, že keď nie ste v kancelárii, niekto môže zdvihnúť telefón možno práve s rozhodujúcou zákazkou...

Aj keď sa to našim zákonodarcom veľmi nepáči, pretože im to znižuje príjmy do rozpočtu, obľúbená forma zamestnávania je na živnosť. Podpíšete so živnostníkom mandátnu zmluvu aby sa mohol tváriť ako váš zamestnanec a každý mesiac iba dostanete faktúrku. Uvidíme ako dlho to bude fungovať. Má to aj ten problém, že takémuto živnostníkovi dávate cenu práce a ten si platí odvody a dane. To ho samozrejme nepoteší, keď vidí, koľko ide štátu. To štát logicky nechce, je lepšie žiť v nevedomosti, že mám na výplatu 15 v čistom a že zamestnávateľ ma zdiera ako vedieť, že zamestnávateľa stojím 30 mesačne a 15 dostávam ja a 15 štát. To je realita...

Koľko financií treba na podnikanie - prevádzka

2007-11-08T09:13:00.000+01:00

Minule som písal o vstupných investíciach pri založení s.r.o.-čky a taktiež trošku málo o živnosti. Dneska by som sa chcel pozamýšľať nad bežnou mesačnou réžiou. Ale bez nákladov na projekty, lebo projektom vo všeobecnosti sa chcem venovať inokedy a vo väčšej miere.

Keď sa pozriem na naše faktúry, dá sa povedať, že sme normálna malá firma, takže možno takto nejako by to mohlo vypadať aj inde.

1. Miesto prevádzky - nájom
Niekde svoju činnosť vykonávať musíte. Kedysi som začal doma. To bolo celkom jednoduché. Keďže som vtedy býval u rodičov, potreboval som súhlas, že tam môžem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, to som priložil k papierom pri vzniku s.r.o.-čky a zaniesol na súd a bolo. Inak, s.r.o.-čka musí mať sídlo. Buď ho máte doma alebo máte prenajatú kanceláriu. Toto musíte doložiť súdu pri zápise alebo pri zmene sídla - buď súhlas majiteľa bytu alebo nájomnú zmluvu.
Na začiatku mnohí pýtajú aj nejaký ten nájom dopredu aby ste im neušli bez zaplatenia, takže to môže byť nákladnejšie ako sa vám na prvý pohľad zdá.

2. Zariadenie prevádzky
Zaujímavé, že to dávam medzi režijné náklady, že? Ono, to preto, že sa mi nechce robiť ďalšiu sekciu a v podstate to aj zodpovedá. Totiž, v princípe sa dá povedať, že zariadenie prevádzky vás bude neustále stáť nejaké peniaze. Horšie je to na začiatku - napr. nábytok, počítače, telefón, pripojenie na internet, tlačiarne, kopírka, kvetinky, ... Ale potom to bude pokračovať - nový softvér, nový počítač, ďalšie pracovné miesto, ....atď.

3. Náplne do tlačiarní, opravy techniky
Áno áno, ono sa to aj kazí. A hlavne, dochádzajú náplne v tlačiarňach, papier, kotúčiky vo faxe a ja neviem čo všetko ešte. Sám som dlho robil tú chybu, že do nákladov napr. na reklamu som nekalkuloval náplne a papiere. Iba poštovné. A stále mi to vyšlo o poznanie lepšie ale bola skutočnosť. Papier toho dovolí až príliš veľa...

4. Pripojenie na internet
Teraz je veľa reklám, všetci ponúkajú závratné rýchlosti. Osobne by som si pozrel hlavne cenu. Skutočne si myslím, že ponúkané rýchlosti presahujú bežné potreby pre prácu a teda vyberte si kľudne nižšiu rýchlosť za lepšiu cenu.

5. Telefóny
Pevná linka, mobily, faxy. Pozrite sa aj na skype - www.skype.com. Dá sa na tom ušetriť veľmi veľa finančných prostriedkov. Ja takto komunikujem s ľuďmi, ktorí pre nás robia mimo nášho sídla a ušetrím tým kľudne aj niekoľko tisíc mesačne. Optimalizácia paušálu na mobily, to je tiež hotové umenie. Dobre nastavený paušál napríklad kolegovi znížil mesačne účet o tisícku. Tým, že sme mu zvýšili paušál...

6. Koncesionárske poplatky
Pozor, máte v kancelárii rádio? Funguje to isté ako doma.

7. Autá
Autá vás budú stáť dokonca viac prostriedkov ako si myslíte. Teda, ako som si ja myslel. Leasingy, poistky, opravy, servisné zásahy, pravidelné servisné údržby a samozrejme benzín...

8. Účtovníctvo
To si v žiadnom prípade nerobte sami, pokiaľ sa tomu nevenujete profesionálne! Bude vás to stáť mesačne peniaze, ale vždy to bude lepšie ako platiť nestále pokuty daňovému úradu a poisťovniam. S tým mám veľa zlých skúseností.

9. Pokuty
Rátajte s nimi, prídu. Naše zákony sú tak nastavené, že neustále budete mať dôvod platiť nejaké pokuty. Najviac vás vytrápia poisťovne, vo veľmi tesnom závese daňový úrad. Nikdy sa mi nič nepodarilo vyhádať. Ale je pravda, že ja sa neviem hádať...

10. Odvody
Aj keď nebude na výplatu, čo sa občas stane, odvody sa snažte mať na poriadku. Lebo začne intenzívne platiť bod 9.

11. Vaše výplaty
Vždy sa snažte, aby tento bod nebol jedenástym, ale prvým. Lebo ak vy prestanete, pretože nebudete mať z čoho pokračovať, všetci ostatní skončili. Takže, vy na prvom mieste. Ostatní počkajú!!!! Toto je zásadná chyba väčšiny podnikateľov vrátane mňa.

12. Banky, splátky úverov
Toto sa dá relatívne jednoducho určiť. Viete, koľko mesačne budete splácať. Ale v bankách sa nevedia dočkať, kým nesplatíte splátku načas a šup šup, hneď máte 25% úrok. Takže banky treba platiť načas a poctivo. No a poplatky za vedenie účtu a účtovné položky, to je niekoľko stovák, až do tisícky mesačne.

Viac ma nenapadlo, ak som na niečo zabudol napíšte.

Koľko financií treba na podnikanie?

2007-11-05T16:27:00.001+01:00

V poslednej dobe sa zamýšľam práve nad touto otázkou. Jedná sa o to, že mám sen rozbehnúť jeden webový projekt a na ten samozrejme potrebujem kapitál. Hm, lenže otázka je koľko. Málo znamená, že to nedokončím, veľa, že ak to nebudú iba moje peniaze, budem mať čo splácať. Alebo si zoberiem partnera. No, lenže zasa. Aká bude jeho pridaná hodnota? Len peniaze? To mi príde pôžička ako lacnejšia verzia. Alebo mi pomôže pri práci? Super. Bude to ale viac ako zamestnanec?

Máte podobné otázky pri svojom rozhodovaní? Už som písal v predchádzajúcich blogoch, že zobrať si málo alebo veľa cudzích zdrojov sa neoplatí. Treba to odhadnúť tak akurát.

Čo sa týka partnera, je to skutočne na debatu. Partner vás vie podržať v čase, keď nemáte peniaze na zamestnanca alebo dokáže vykryť oblasť, ktorú vy nie. Napríklad prinesie nových zákazníkov alebo technológie, ktoré sami nezvládnete. Ale pokiaľ ho chcete iba pre peniaze, nebudete mať z toho v budúcnosti radosť.

Ako si nastaviť štartovací kapitál?
1. Živnosť

teraz sa to menilo, takže asi 100 - 1.000,- Sk a začínate
účet v banke, to je takých 100,- Sk mesačne, čiže 1.200,- Sk ročne - to nie je málo

2. Spoločnosť s ručením obmedzeným

najskôr vás zoderie notár, tam dáte dobrých 6.500,- Sk za to, že si otvorí dokument z CD-čka, ktoré dostáva z komory a dopíše tam vaše meno
je možné, že ešte budete platiť za nejaké overovačky podpisov mimo tej sumy, ktorú som uviedol vyššie
zopár drobných dáte za výpis z registra trestov, neviem koľko, mám pocit, že stovku
na živnostenskom registri to bolo za tisícku alebo dve keď som to vybavoval ja, neviem ako to teraz zmenili, ale pripravte si radšej dve
potom idete na obchodný register, tam to je za 10.000,- Sk za zápis do obchodného registra
Takže orientačne suma sumárum do 20.000,- Sk.

3. Akciová spoločnosť
Ufff, to by niekto, kto zakladá akciovku čítal môj blog? Ak áno, ospravedlňujem sa, ale neviem poradiť {;o(.

Určite by som si nedával zakladať s.r.o.-čku žiadnej agentúre. Je to relatívne jednoduché a rýchle a zbytočne to ešte preplatíte. Aj keď som niekde videl reklamu na agentúru, ktorá to robí za cenu notárskych poplatkov aj s notárskymi službami.

Čo sa týka tých 200 tisíc, ktoré sú potebné pri založení s.r.o.-čky. Keď ste sám/sama, treba to zaplatiť celé hneď na začiatku, keď vás je viac, potom stačí polovicu a na zbytok máte čas. Ale zaplaťte to celé naraz a máte pokoj. Za zmenu v obchodnom registri sa zasa platí....a draho. Perlička, keď sme menili sídlo spoločnosti, celé to vyšlo asi 10 tisíc, t.j. polovicu nákladov na zápis.

O tých 200 tisícoch píšem ako keby ich každý mal. Hm, ja viem že nie. Bežná finta je vložiť ich do pokladne, to si iba spravíte príjmový doklad, že ste ich ako nová firma od seba ako fyzickej osoby prijali. Má to ten háčik, že ak nemáte peniaze, zle sa bude začínať. Takže áno, dá sa to, ale potom sa ženiete do trápenia.

Ešte pozor. Po založení s.r.o.-čky vám príde veľa všelijakých faktúr za zápis do rôznych registrov s odvolávkou na milión zákonov. To som už písal, že to sú podvodníci. To určite neplaťte! Rakúšani majú dosť peňazí aj bez začínajúcich slovenských podnikateľov. Preto píšem rakúšani lebo všetky takéto pochybné faktúry som dostal z Rakúska. Tie zo Španielska a Veľkej Británie začnú chodiť neskôr. O tých španielskych ešte napíšem neskôr, to považujem za dôležité.

Už vieme koľko stojí založenie, nabudúce napíšem koľko stojí prevádzka. Ešte jedna myšlienka na záver. V google analytics som našiel, že ste sa sem dostali aj cez hľadaný reťazec "koľko firiem prežije prvý rok". Môj názor je, že všetky. Ľudia ešte majú toľko optimizmu, že ten rok skoro vždy vydržia aj keby to ako nešlo. A to je super.

Personálny management a motivácia zamestnancov II

2007-11-01T10:04:00.000+01:00

Dnes by som rád napísal ešte pár slov ku motivácii zamestnancov.

Pred pár rokmi som pracoval v jednej softvérovej spoločnosti v Bratislave. Mal som šéfa, ktorý dokázal dosiahnuť to, že môj pracovný čas bol viac ako 220 hodín mesačne, keď som po desiatich hodinách v práci náhodou potreboval odísť, išiel som sa skoro ospravedlniť a on mi to aj dal patrične pocítiť, že sa mu nepáči môj predčasný, morálku kaziaci odchod.

Na jednej strane bol najlepší zo všetkých, ktorých som predtým i potom stretol - vedel sa pred vedením za svoj tím vždy postaviť. Na druhej strane, neustále sa snažil v nás vyvolať pocit strachu a tlaku zo strany vedenia, že bude zle ak nestihneme šibeničný termín. Dokázal tým to, že sme skutočne celý tím viac ako 10 mesiacov žili iba v práci. Napriek tomu, že 10 mesiacov je dlhá doba, považujem to za krátkodobo vyšpičkovaný výkon, ktorý spôsobil absolútnu nechuť a odchod väčšiny členov tímu.

Čo chcem povedať týmto príkladom? Že aj strach a tlak je jeden z motivačných faktorov na získanie krátkodobého zvýšeného výkonu. Zvyčajne sa ale končí rozpadom tímu.

Ešte pozor, keď píšem tímu, tak tým logicky myslím skupinu ľudí, nie niekoho, kto pracuje sám. V tíme si ľudia musia rozumieť, inak ich výkon klesá a sú nespokojní aj keby mali výborné výplaty a úžasné pracovné prostredie!

Krátke zhrnutie:

dajte dokopy ľudí, ktorí sa tolerujú, podporujú a akceptujú
chváľte vždy keď je dôvod pochváliť - často aj verejne
pokarhajte vždy keď je skutočný dôvod pokarhať, snažte sa "medzi 4 očami" ale občas aj verejne
finančná motivácia je dôležitá, ale iba pri prijímaní zamestnanca, potom na ňu rýchlo zabudne pokiaľ nie je negatívny rozdiel medzi ním a jeho kamarátmi v iných firmách na podobných pozíciach
strach je tiež motivátor, ale iba krátkodobý
vytvorte zamestnancom také pracovné prostredie, aby sa vedeli sústrediť na prácu a neriešili pocity typu zima, veľký hluk a podobne.

Personálny management a motivácia zamestnancov

2007-10-31T16:17:00.000+01:00

Dnes som čítal dva články ohľadom personálneho manažmenu a motivácie zamestnancov v časopisoch Slovenský výber a Instore.

Dozvedel som sa, čo vplýva na fluktuáciu zamestnancov, čo je to satisfaktor a disatisfaktor. Milé. Písali to nejaké dve tety, ktoré sa buď vyžívajú v teórii alebo sa tomu nerozumejú. Nechcem v žiadnom prípade niekoho úrážať a myslím si, že to bude skôr tým, že sa snažili napísať niečo vyslovene odborné...

No, ale čo je z toho zaujímavé? Máme tu obdobie, kedy nezamestnanosť je natoľko nízka, že pokiaľ niekto nepracuje zväčša nechce. Teda, pokiaľ chcete mať vo svojom tíme kvalitných ľudí, musíte ich "pretiahnuť" z ich existujúceho zamestnania. To nie je jednoduché a už vôbec nie lacné. Personálne agentúry to múdro volajú "head hunting".

Človeka sme získali. Teraz máme ďalšiu úlohu - udržať si ho. Finančne motivovať je samozrejme nutné, avšak to dokážete iba do určitej výšky, dá sa povedať, že zvyčajne mu neponúknete významne viac ako ponúkajú iné firmy za tú istú prácu a postavenie. Takže nastupujú iné formy motivácie. Jedna z osvedčených je chválenie.

Chválte svojich zamestnancov. Ale pozor, iba keď si to zaslúžia, lebo to začnú brať ako niečo, čo nemá žiadnu váhu. A samozrejme ich aj skritizujte; minimálne preto, aby si viac vážili pochvalu, ktorú im kľudne na ďalší deň udelíte za dobre odvedenú prácu.

Motivácia ľudí prostredníctvom kariérneho rastu je zvlášna vec. Nemáte toľko možností aby vaši zamestnanci postupne kariérne rástli, lebo nemáte tak veľkú a širokú organizačnú štruktúru. Na tento problém narazíte skôr či neskôr pri všetkých ambicióznych zamestnancoch.

Pracovné prostredie. Sedel som aj v kancelárii, kde som mal v zime 16 stupňov celzia. Ale to som si robil na seba. Keby som bol zamestnanec, buchnem dverami a dovidenia. Zamestnacom musíte vytvoriť také podmienky, aby mohli podávať pracovný výkon.

Nenechajte si "skákať po hlave". Každý skúša kam až môže, musíte ukázať hranice, za ktoré sa nedá ísť!

Zbytok nebudúce...

Čo vás sem priviedlo? Google?

2007-10-30T18:32:00.000+01:00

Pomocou nástroja google analytics mám možnosť sledovať sko ste sa dostali na môj blog. Píšem to preto, lebo je to možno tak trošku návod aj pre vás a vaše web stránky. V podstate mi tým, čo hľadáte v googli dodávate nápady. Vy napíšete čo vás zaujalo alebo o čom sa chcete dozvedieť viac a ja mám možnosť prostredníctvom tohto blogu na to napísať svoj názor. Na blogu je super, že za svoj názor nemusíte platiť aby bol prezentovaný.

Vždy všetko čo sa deje na webe je nejakým spôsobom späté so ziskom. Aj pre mňa je to tak. Píšem tieto rady pre začínajúcich podnikateľov, pretože dúfam, že to možno niekomu pomôže. Zároveň ale dúfam, že keď sa tu dozviete informácie, ktoré sú pre vás zaujímavé, keď vám v budúcnosti predstavím svoj produkt, že si o ňom aspoň prečítate. No a možno ste práve aj vy mojim budúcim zákazníkom. Zdá sa vám v tom byť príliš veľa možno? A nie je to pre reklamu typické? Akú máte istotu pri tlačenej reklame, že bude zisková. Možno takú istú ako pri písaní blogu. Akurát toto je trošku časovo náročnejšie.

Čiže čo chcem povedať. Pamätajte, že blog je taktiež nástrojom reklamy a doporučujem vám ho využívať pre prospech vášho podnikania.

No, ale aké to boli kľúčové slová, ktoré vás sem podľa štatistík googlu priviedli?

business plan
koľko financií treba na podnikanie
podnikanie v it
chcem podnikať kaderníctvo
dobrý obchodný zástupca
it management
koľko trvá zápis do obchodného registra
koľko sa dá zarobiť na internetovom predaji
najlepšie zarábajúci it
najčastejšie slovné spojenia v angličtine
neziskovky
personálny management
podnikateľský zámer kaderníctvo ako na to?
pracovná doba tlačivo ako má vyzerať
v čom začať podnikať
zalozenie s.r.o.

Postupne budem písať aj o týchto témach, teda iba o tých, kde si myslím, že mám čo povedať. Samozrejme, berte tento blog prosím ako vyjadrenie môjho názoru, nie ako absolútnu pravdu, ak taká vôbec v podnikaní existuje...

Desiaty krok: nájdite si svoje miesto na trhu

2007-10-30T18:11:00.000+01:00

Niekedy mám pocit, že existujú oblasti, kde je neuveriteľne jednoduché si nájsť miesto na trhu. Napríklad také kaderníctvo. Minule som sa dva dni snažil zohnať nejaké kaderníctvo v Trnave (čo nie je malé mesto), ktoré by ma vedelo ostrihať relatívne na počkanie. Nakoniec sa mi to podarilo a počkal som si "len" dve hodiny. Je úžasné mať toľko zákazníkov, že ostatní musia počkať.

Samozrejme, všetci kaderníci mi môžu oponovať, ale takú skúsenosť som mal. Neriešim koľko na mne zarobia. Ako si nastavia ceny je otázkou trhu. Či im to stačí na plnenie ich cieľov je zasa ich problém. Ale majú neustále zákazníkov.

Zasa na druhej strane sú odvetvia businessu, kde je skutočne problém sa presadiť na trhu. Napríklad pokiaľ by ste chceli dodávať jadrové palivo do elektrárne alebo súčiastky do bojových lietadiel, to verím, že je obrovský problém presadiť sa. Pravdepodobne pridaná hodnota tomu potom bude zodpovedať, ak sa vám to podarí.

Pokiaľ si chcete rozbehnúť svoj vlastný business, je logické, že potrebujete mať zákazníkov. Čiže svoje miesto na trhu. To získate referenciami, doporučeniami, vybudovanou značkou a samozrejme zaujímavým produktom. Ale pozor! Veľa firiem skĺzne do mláky zvanej kvalitný produkt. Pre koho je kvalitný, zaujímavý a dobrý? Pre vás alebo pre zákazníkov? Jednoduchá úvaha, prečo ho majú zákazníci kupovať a kto sú to tí zákazníci? Koľko by ich asi malo byť a koľko ich môže byť? Koľko je super aby bolo a koľko je príliš veľa?

Začnite tým, že si najskôr vytvoríte profil zákazníkov, ktorí by mohli mať o váš produkt záujem. Napíšte si, prečo by mohli mať o produkt záujem, čo ich zaujíma, akú odbornú úroveň majú, aké problémy majú, ktoré im vy pomôžete riešiť. Možno si takto rozčleníte na ten istý produkt viacero skupín zákazníkov. Poďme si to spolu skúsiť na príklade.

Som súkromná stredná škola a chcem sa prezentovať na webe a chcem mať dostatok študentov. Čiže kto sú moji zákazníci? Rodičia, ktorí dajú svoje deti do mojej školy, samotné deti, ktoré sa pozerajú po budúcej škole, študenti, ktorí už študujú na mojej škole a bývalí študenti, ktorí sú možno potencionálnymi partnermi na poli sponzoringu alebo partnerstva pri paxi alebo budúcom zamestnávaní mojich absolventov. Hm, 4 skupiny zákazníkov. Zaujímavé nie? Na jeden produkt.

Iný príklad. Som softvérová firma, ktorá má produkt na tvorbu cenníkov a cenových ponúk. Kto sú moji zákazníci? Obchodník, ktorý potrebuje vytvárať jednoducho niekoľko ponúk denne, project manager ktorý pripravuje dodávku podľa dohodnutej ponuky, ekonómka, ktorá faktúruje, obchodná podpora (sales support), ktorá aktualizuje cenníky, manažér firmy, ktorý chce vidieť štatistiky. Zasa, mám jeden produkt.

Doporučujem nemiešať vlastnosti vášho produktu dokopy pre všetky skupiny zákazníkov, nikomu to nič nepovie. Prispôsobte sa reči zákazníkov a ich problémov. Vyhýbajte sa pri svojej prezentácii slovám ako riešenie, líder, jednotka na trhu, cenová ponuka. To sú všetko veci, ktorými sú zákazníci presýtení.

Ako si získate miesto na trhu? Buďte výnimoční tým, že konečne bude niekto sledovať zákazníka a nie sa orientovať na svoj produkt!

Deviaty ktok: vytvorte si značku

2007-10-25T15:40:00.000+02:00

Pokiaľ chcete aby sa vaše produkty alebo služby skutočne predávali, musíte si to zaslúžiť. Musíte dosiahnuť, aby si vás ľudia, vaši koneční zákazníci pamätali. Niekedy je to jednoduchšie, napr. keď máte potraviny na nejakom sídlisku a najbližší supermarket je na druhej strane mesta. Potom o vás každý vie a aj keď raz za čas, ale každý príde.

Horšie to je, pokiaľ robíte niečo, pri čom nemáte svoju cieľovú skupinu zákazníkov na jednom mieste a všade je dosť konkurencie. Napr. ste firma, ktorá vyvíja počítačové programy, alebo predáva napr. bielu techniku alebo oblečenie. Potom máte problém. Musíte docieliť aby zákazníci chodili kupovať ku vám. Pozor, podliezanie cien nie je cesta k úspechu, iba ku koncu! Existuje množstvo marketingových a PR nástrojov ako dosiahnuť všeobecné povedomie. Ale keďže predpokladám, že začíname podnikať, skúsme niečo jednoduchšie a lacné.

Kým ale začnem. Načo je to všeobecné verejné povedomie vlastne dobré? No na to, že keď bude na vašej ulici 8 obchodov s chladničkami, že ľudia pôjdu ku vám, pretože budú mať najväčšiu dôveru. A nielen že prídu (to prídu všade) ale aj kúpia. A kúpia opakovane!

Otázka je, čo vlastne chcete dostať do povedomia. Seba? Svoju firmu? Svoj produkt? Všetky cesty sú zaujímavé a správne a záleží na tom čo robíte. Pokiaľ predávate vlastný produkt, zamerajte sa naň. Pokiaľ robíte službu, ste dôležitejší vy ako firma, prípadne ako osoba, pokiaľ sa jedná o službu, ktorú robíte sám/sama, alebo v malom tíme. Aj pred zákazníkom vystupujte taký veľký ako skutočne ste. Pretože pokiaľ dvojchlapová firma vystupuje ako 50 chlapová, buď sa to raz prevalí, alebo dostanete tak veľkú zákazku, ktorú nezvládnete a položí vás.

Ako na to? Hovorí sa, že dobrá práca sa chváli sama. Svätá pravda, len to príšerne dlho trvá. Uvidíte, keď sa vám niečo nepodarí, všetci sa to dozvedia oveľa skôr a dozvie sa to viac ľudí ako keď budete pekne poctivo robiť svoju prácu. Ale napriek tomu, že je to ťažká cesta, veľmi ju doporučujem. Spokojný zákazník môže o vás povedať svojim známym, tí potom ďalej a postupne sa môže stať, že budete vyslovene vyhľadávaná firma. Tomuto fenoménu sa hovorí osobné doporučenie. Úžasná vec. Svojmu kamarátovi, ktorý mi povie, že bol niekde spokojný budem vždy veriť viac ako akejkoľvek reklame...

Super prostriedok na vytvorenie verejného povedomia je web stránka. Myslíte si, že je pre vás príliš drahá? Verte, že môže a nemusí byť. Pretože aj keď si spravíte sám jednoduchú, je to lepšie ako nič. Keď sa použijú technológie SEO optimalizácie, prinesie vám to na stránku omnoho viac návštevníkov, zasa na druhej strane, vyžaduje to investíciu. Ona sa ale vráti. V našej firme robia kontakty z webu podstatnú časť prvých kontaktov. Najpodstatnejšie sú ale osobné doporučenia.

Písanie blogov môže veľmi pomôcť vášmu businessu. Jednak je to zadarmo priestor na to, aby ste popísali svoju službu alebo tovar a jednak majú návštevníci priestor reagovať svojimi skúsenosťami na vaše slová. Blogy sa postupne stávajú čoraz zaujímavejším marketingovým nástrojom. Áno, máte pravdu, vyžaduje to svoj čas a trochu "básnického čreva". Tak ako nie každý môže byť autoopravárom, asi nie každý môže byť bloggerom. Ale väčšina áno. Blog je priestor, kde môžete napísať svoj názor, reklamu seba samého, prečo to neskúsiť využiť?

Letáky nie sú finančne príliš náročnou formou reklamy a lokálne ich môžete použiť. Pamätajte ale na to, koľko ich každý deň nachádzate v schránke a koľko z nich reálne čítate.

Jedno zo zlých rozhodnutí ako sa zviditeľniť je posielanie reklamných e-mailov, tzv. SPAMov. Je to trestné a ľudí to zvyčajne aj tak iba znechutí. Nerobte to, pokiaľ chcete svojmu businessu dobre.

Dobrá rada na zviditeľnenie - vytvorte si grafickú značku, logo. Ľudia si ho mnohokrát zapamätajú skôr ako názov, ktorý je textový.

Ôsmy krok: nájdime si vhodných ľudí

2007-10-24T12:44:00.000+02:00

Kto je vo vašej firme najlacnejší? No predsa Vy! Kto je vo vašej firme najdrahší? No predsa vy!

Čo som to tu napísal? Veľkú pravdu. Ste ten najlacnejší aj najdrahší človek vo vašej firme zároveň. Pokiaľ nemáte čo robiť, potom keď spravíte niečo, čo by ste si inak museli kúpiť, ste najlacnejší, lebo je to "zadarmo". Zasa na druhej strane, pokiaľ máte toľko platenej roboty, že drobnosti vás oberajú o zisk, ste príliš drahý na to, aby ste ich riešili vy. Vtedy treba zohnať niekoho, kto to spraví za vás.

Poznám podnikateľov, ktorí sa snažia si všetko robiť vo firme sami. Majú síce dostatok financií, aby to dali spraviť niekomu inému, ale nie, chcú napr. web stránku, spravia si ju sami. Na jednej strane majú pravdu, pretože ak skutočne nemajú čo ziskovejšie robiť, potom je ziskom finančná úspora. Samozrejme, vždy je otázka kvality toho, čo vytvoria. Pokiaľ danú činnosť ale zvládnu, potom sa rozhodli múdro.

Poďme sa teraz zamyslieť nad tým, odkiaľ a ako zohnať spolupracovníkov a za akých podmienok. Ja osobne poznám možnosti:

klasický zamestnanec
brigádnik
outsourcing
personálny leasing
zmluva so živnostníkom

Okrem personálneho leasingu som všetko skúsil, ale to určite nie som sám {:o). Takže poďme porade:

Klasický zamestnanec. Doba, že na každý prst mám 10 ľudí pradávno skončila a kto si to myslí sa zabudol v minulosti. Dnes je skutočne veľký problém zohnať zamestnanca, či už kvalifikovaného alebo dokonca aj nekvalifikovaného. Dnes ho musíte preplatiť, pretože ak chce pracovať, pravdepodobne už pracuje. Cez personálne agentúry je to celkom dobré skúsiť, ale pozor, platíte províziu 3 x mesačná mzda.

Brigádnici sú zvyčajne študenti. Pokiaľ máte prácu, ktorá nie je kontinuálna, je to výborná forma pomoci. Ja som to urobil zle, mal som brigádnika na činnosť, ktorá bola kontinuálna. No a ako študent, keď začalo skúškové obdobie, musel som proste počkať. Na nosenie letákov alebo preloženie tovaru sú super, ale nedal by som im napr. naprogramovať program, na ktorom budem časom závislý.

Outsourcing. V IT oblasti je jeho modifikácia freelancing. Ale hlavne sa jedná o to, že si z inej firmy prenajmete ich zamestnanca. Osobne túto formu považujem za veľkú budúcnosť pre množstvo služieb. Outsourcing je v princípe veľmi lacný, pretože pokiaľ potrebujete na 2 mesiace do roka úplného profesionála, je lepšie si ho takto prenajať ako ho držať celý rok ako zamestnanca.

Personálny leasing je oblasť, ktorá je podobná ako outsourcing, ale priznám sa, že nemám žiadnu skúsenosť, takže ju ani nebudem komentovať. Poznám ale agentúry pre dočasné zamestnávanie, čo je podobná činnosť. Oboje sú vlastne klonom outsourcingu.

Zmluva so živnostníkom. Túto alternatívu využívame najčastejšie. Nemyslím ten prípad, ktorý obchádza média, že predavačka v nejakom obchode pracuje na živnosť, aj keď sa priznám, že mi to vôbec nevadí. Myslím ten prípad, že si nájdeme živnostníka, ktorý má primeranú cenu a dám mu spraviť zákazku. Nemusím sa starať o jeho technické vybavenie, chcem iba aby mi za moje peniaze vykonal prácu, ktorú som si u neho objednal. Ako som písal v ktoru 4, živnostníci majú väčšinou nižšie ceny ako právnické osoby.

Vybrať si vhodného spolupracovníka znamená aj "osobnú príťažlivosť"! Viete ako to je. So spolupracovníkom budete pravdepodobne väčšinu dňa. Keď ho budete nenávidieť alebo nebudete vedieť s ním spolupracovať, môže byť ten najlepší odborník, výsledok nebude dobrý.

Siedmy krok: zorganizujte si svoje podnikanie

2007-10-23T11:12:00.000+02:00

Keď som v prvom kroku písal, že si niekto môže stanoviť, že bude pracovať iba 4 hodiny za deň. Rozdiel je ale pracovať a zarábať. Pretože pri reálnom podnikaní je čas na zárobok skutočne iba pár percent z času, ktorý strávite prácou. S touto skutočnosťou treba počítať a mnohí si to na začiatku neuvedomujú.
Čo nás môže pripraviť o čas:

obchodné aktivity
marketing
účtovníctvo, riešenie financií
zamestnanci, riadenie, riešenie konfliktov
zákazníci, ktorí sa chcú porozprávať
neschopné úrady
únava, nechuť do práce

Obchodné aktivity, tie sú jasné. Musíte ich robiť ak chcete "prežiť". Dobrá finta, ako ušetriť trošku času je mať kvalitný web, ktorý dokáže urobiť množstvo práce - prvý kontakt za vás. Niektoré firmy si najímajú iné firmy, ktoré riešia prvotné oslovovanie klientov za nich. Osobne nemám veľkú dôveru v kvalitu takýchto služieb, pretože ak outsourcovaná firma nepozná detailne môj produkt, ako môže presvedčiť zákazníka? Ako ho môže vyzdvihnúť pred konkurenciou?

Marketing. To nie je to isté čo obchodné aktivity. Musíte venovať čas vytváraniu všeobecného povedomia o vašej firme a dobré je zamerať sa aj na vás ako osobu. Ľudia majú radšej osoby ako anonymné firmy. Existuje veľa druhov marketingu, to si ale pozriete v ľubovoľnej knižke. Ja osobne sa budem neskôr venovať téme marketingu a PR na internete.

Účtovníctvo, riešenie financií. Veľa podnikateľov si rieši účtovníctvo vo vlastnej réžii. Skoro by som povedal, že sa im čudujem. Robiť si ho sám, to znamená venovať množstvo času štúdiu nových zákonov a predpisov. Zasa keď som stredná firma, platiť si účtovníčku ako zamestnankyňu mi príde zbytočný luxus. Keď som veľká firma, má to zmysel, to je jasné. Účtovnícke služby sa podľa môjho názoru oplatia outsourcovať. Hlavne v našej krajine, ktorú považujem za nestabilnú, pretože sa zákony a predpisy menia až príliš často.

Zamestnanci sú veľkým prínosom pre vaše podnikanie. Vlastne, mnohokrát na nich stojí. Práca s ľudmi si ale vyžaduje skutočný um. Je ťažké zohrať taký tím ľudí, ktorý nebude mať medzi sebou konflikty. Malé nechajte na nich, veľké, ktoré by mohli ohroziť stabilitu firmy alebo kvalitu služieb zákazníkom sa vás jednoznačne dotýkajú a žiaľ sa do nich musíte osobne zapojiť. Zamestnanci musia byť motivovaní a chválení ak je za čo. Ale nebojte sa buchnúť po stole keď treba. Nebúchajte ale príliš často, aby si na to nezvykli. A ešte jedna rada - každý človek skôr či neskôr začne skúšať koľko si môže dovoliť. Stanovte si svoje hranice a tie si držte!

Zákazníci sú ľudia. To znamená že aj vzťah s nimi nie je iba pracovný a je skutočne veľmi cenné, ak sa vám s nimi podarí nadviazať aj mimopracovný vzťah. Nemusíte byť kamaráti na pivo, ale mali by ste byť dobrí známi. Je logické, že dobrý známy sa s vami porozpráva aj na iné témy ako je business, to je výborné a vytvára to medzi vami určité puto. Zasa na druhej strane, musíte si dávať pozor, aby to nepresiahlo medzu, ktorá vás bude odťahovať príliš od práce.

Úrady a úradníci. Nechcem povedať, že všetci úradníci sú zlí. Minule som volal na mestský úrad to Trnavy, pretože si chceme prenajať kanceláriu aj tam. No a prekvapil ma príjemný prístup viacerých úradníčok. Dokonca som od každej dostal mobil, keby som niečo potreboval. Bol som skutočne milo prekvapený. Ale zasa, to nie je bežné. Najviac ma privádzajú do šialenstva zdravotné poisťovne. Keď začnete podnikať, zdravotné poisťovne vás budú svojou neschopnosťou otravovať každý mesiac. A to hovorím nielen o starých ale aj o tých, do ktorých sme sa prehlasovali eštelen pred pár mesiacmi. Dva krát posielam to isté vyplnené tlačivo. A riadky typu: máte na to 8 dní nenávidím.

Najväčší nepriateľ podnikateľa je strata motivácie. Tá mnohokrát prichádza tesne pred cieľom a mnohokrát ju spôsobuje únava. Je to jasné, že si toho naberieme na bedrá viac ako unesieme, to je súčasťou motivácie. Ale keď už nevládzeme, potom nastáva kríza. Minule som pracoval 2 mesiace takých 10-12 hodín denne a skutočne naplno. Potom ma prepadla taká únava, pomaly až depresia, že tesne pred koncom som 2 týždne pozeral telku a čítal veci na internete. Načo to bolo dobré? Aj tak som to neodovzdal skôr, nič som neušetril. Teraz, keď som oddýchnutý, moja motivácia je späť. Myslite na to. Oddych je dôležitejší ako sa zdá. Ak nemáte čas oddychovať, ono sa to prejaví na výkone, s tým počítajte.

No a na záver veľká otázka. Aký drahý som pre svoju firmu? Čo sa oplatí urobiť sám, čo je lepšie aby spravili zamestnanci a čo si mám radšej zaplatiť u niekoho iného? Tejto téme sa budem venovať v samostatnom článku po ukončení tejto série. Ale základ - váš deň má iba určitý počet hodín a nedá sa nafúknuť. Ak niečo robíte, tak sa vtedy nemôžete venovať niečomu inému. Preto sa venujte iba dôležitým veciam.

Šiesty krok: kto a ako to zaplatí?

2007-10-22T09:41:00.000+02:00

Každá sranda niečo stojí. Pri podnikaní platí, že tá sranda niečo stojí vás. A keďže nemám pocit, že by existovala nejaká príručka, ktorej keď sa presne budete držať nespravíte žiadnu chybu, pripravte sa aj na to, že za svoje chyby platiť jednoducho budete musieť. Ale nejde len o chyby, každé podnikanie potrebuje nutne svoje vstupy.

Pokiaľ chcete programovať, potrebujete počítač, softvér, internet a tlačiareň, pokiaľ chcete byť taxikárom, asi budete potrebovať auto, taxikársku koncesiu, peniaze na zaplatenie si parkovacieho miesta. Všetci ešte potrebujú niekoho, kto sa im postará o účtovníctvo. Niekde svoju činnosť predsa potrebujete prevádzkovať, takže asi kancelárske priestory, alebo halu, alebo parcelu, každý podľa svojich potrieb.

No, lenže kde na toto všetko zobrať peniaze? Prvá chyba je si myslieť, že si založíte firmu, prídete do banky a dajú vám úver. Ak takú banku nájdete, dajte mi prosím vedieť, osobne som sa s takou nestretol. Vždy potrebujete mať firmu aspoň 2 roky, pričom posledný rok musíte byť v zisku. Žiadna banka nepôjde do rizika, že vám váš nápad stroskotá...

Takžde, kde teda zobrať peniaze? Dobrá finta je zobrať si úver z banky ako fyzická osoba. Banka od vás chce potvrdenie o príjme. Takže najskôr by som si vybavil úver a až potom dal výpoveď a začal podnikať. Alebo sa treba dohodnúť s rodinou. Rodina mnohokrát vie pomôcť, aj keď je zasa pravda, že doma nie je nikto prorokom a teda sa môže stať, že vašim plánom nebude nikto doma veriť a teda ich finančne nepodporia.

Najlepšia forma je samozrejme sa pripravovať na podnikanie priebežne a teda si každý mesiac odložiť z výplaty nejakú sumu, ktorú potom budete môcť použiť na svoje zámery. Nooo, lenže pokiaľ chcete prevázkovať hotel, bude trvať dosť dlho (niekoľko životov), kým si naň našetríte. Takže moje slová prosím neberte ako všeliek.

Dobre, povedzme, že sme si zodpovedali otázku kde prísť k peniazom. Mám pre vás ale nemenej dôležitú. Koľko tých peňazí vlastne potrebujete? Je smola, keď môžete zohnať menej ako potrebujete, lebo čo potom s nimi, keď vám nebudú stačiť na štart? Iba sa budete trápiť a platiť z nich úrok a nebudete ich vedieť použiť. Poznal som človeka, ktorý ich potom postupne minul lebo nestačili na začiatok. Takže nezačal, minul peniaze a mal veľký problém.

Ešte väčšia hrozba ako je mať málo peňazí je mať veľa peňazí. Hlavne keď nie sú vaše, keď sú požičané. Lebo keď máte viac ako potrebujete, zvádza to človeka k lenivosti. Peniaze sa minú a raz ich bude treba vrátiť. A nehovorím o úrokoch.

Dobrá rada o úveroch: keď nejaký úver máte, nesnažte sa ho hneď splatiť!!! Načo by to bolo dobré? Peniaze rozumne investujte. Samozrejme, treba všetko platiť na čas, hovorím o tom, že mnohí podnikatelia si zoberú úver a potom ho čo najskôr splatia aj za cenu, že im nezostanú peniaze na aktivity, ktoré zarobia ďalšie peniaze. A samozrejme, pozor, keď nesplácate načas, banky nemajú problém dať vám 25% úrok. Zažil som to v začiatkoch na vlastnej koži.

Samozrejme, ešte existuje aj ďalšia možnosť financovania - partnerstvo. Môžete si firmu založiť aj s partnerom, ktorý môže pomôcť finančne, ale taktiež môže byť ďalšou rukou, ktorá bude priložené k dielu. Pozor, logicky bude aj ďalšou rukou, ktorá bude otvorená, keď sa bude rozdávať zisk. Ale ak zoženiete dobrého partnera, môže to byť skutočná výhra v lotérii. Ak nie, je to koniec firmy. Určite by som nedoporučoval rodinné partnerstvá. Nefungujú.

Takže malé zhrnutie:

reálne si spočítajte, koľko peňazí potrebujete
zistite, či si ich viete požičať od rodiny, prípadne banky
nepožičajte si málo
nepožičajte si veľa
vo svojich plánoch počítajte aj so splatením pôžičky, ale zo zisku, ktý vám nebude chýbať, ak sa to dá
splácajte všetko načas, vyhnete sa zbytočným a veľkým problémom
aj svoju mzdu sa snažte si vyplácať iba zo zisku, nie z požičaných peňazí

Piaty krok: vytvorte si kľúčové aktíva

2007-10-18T14:23:00.000+02:00

Ako som napísal v úvodnom článku ku tejto sérii, za dôležitý sa považuje názov firmy, názov produktu, web doména, patenty, ochranné známky a pod. Proste všetko, čo vás identifikuje voči zákazníkovi a čo by malo byť pre zákazníka určitým nezameniteľným znakom - toto som ja a moje podnikanie.

Pokiaľ idem piecť pečivo, myslím si, že dobrý názov je Pekáreň Xyz. Pokiaľ chcem vyrábať softvér, možno by som sa mal volať Xyz Software. Keď mám pekné priezvisko a myslím si, že by sa to dalo použiť ako názov firmy, môžem ísť aj touto cestou, ale tu si budem viac musieť naučiť ľudí, že kto som a čo robím. Ale to, že sa to dá sa dá dokázať napr. značkou Hilton.

Ak si niekto svoju firmu nazve neurčito, napr. Imperium, môže robiť čokoľvek. Občas mám pocit, že keď firma Real robí okná, že keď ju zakladali, chceli robiť niečo iné. Profilax tiež nie je znakom rozhodnosti a jasného smerovania od začiatku. Keď som ho zakladal, chcel som čistiť počítače. Tento zámer ma prešiel asi po dvoch mesiacoch a odvtedy je to softvérová firma. Názov som ponechal. Keby niekto hľadal softvérovú firmu, asi by nás nenašiel inak ako cez internetové vyhľadávače. Napriek názvu máme zákazníkov, takže názov je veľmi dôležitý, ale nemusí za každú cenu ovplyvniť celý váš business.

Pokiaľ si volíte názov firmy, je dobré si hneď zabezpečiť aj názov internetovej domény. To samozrejme platí aj pre produkt, pokiaľ má podľa vás tento potenciál byť prezentovaný na internete. Pokiaľ vidíte, že niekto má vašu doménu a je na predaj, napr. za 6 USD (to sa stalo mne), choďte od toho. Keď som sa ozval, že by som mal o tú doménu (profilax.com) záujem, poslali mi ponuku na 1.800USD. V odpovedi som použil slová, ktoré nepatria na slušnú stránku.

Ochranná známka je mimo iného tiež určitá forma reklamy. Pokiaľ má firma ochrannú známku, vyzerá to tak, ako keby sa mala pred kým chrániť. Že je taká zaujímavá, že by sa mohol niekto chcieť priživiť na jej úspechu. Vybavoval som ochrannú známku, je to na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici. Síce im to má trvať 3 mesiace, ale sú to úradníci, buďte ku nim milostiví. Trvalo im to 15 mesiacov, možno vďaka mojim listom, čo je s tým. Inak by som asi ešte čakal. Minule mi prišiel list, že už mi končí doba, na ktorú som mal ochrannú známku predplatenú a že mám uhradiť 16 tisíc korún. V prvom momente som skoro z kože vyletel (má zaplatených 10 rokov a list prišiel asi po piatich), ale potom som si všimol odosielateľa - španielska firma. Pozor na týchto podvodníkov! So slovenským úradom nemajú nič spoločné.

Čo sa týka patentov, neviem ako to presne funguje, žiaden patent nemám. Ale myslím si, že pokiaľ máte niečo, čo je hodné patentu, treba si ho spraviť. Možno ani neviete ako sa vyvinie situácia za pár rokov a vy vďaka vášmu patentu budete účastní na výbornej obchodnej príležitosti, ktorú by ste sami neobjavili.

Štvrtý krok: zvoľte si vhodnú formu podnikania

2007-10-17T10:46:00.000+02:00

Ani sa mi nechce písať, aké formy podnikania, resp. firiem poznáme. To je všade. Skôr sa na túto tému chcem pozrieť z pohľadu bežného zákazníka alebo obchodného partnera. Vieme, že základným rozdelením sú fyzické a právnicke osoby. Vtipné je, že aj za slovom právnicka nasleduje slovo osoba.
Minule na hodine angličtiny sme mali otázku, či existuje krajina, kde môže jeden človek zavraždiť druhého bez toho, aby porušil zákon. Odpoveď bola že nie. Klamstvo! Na Slovensku. Pokiaľ zmeníme "človek" za "osoba". A zavraždiť, to nemusí byť vždy len fyzická smrť. To môže byť aj totálne finančné a morálne zničenie niekoho, kto proste naletel alebo mal smolu, že spolupracoval s nesprávnou firmou. Keď obmedzíme pojem právnické osoby (nie celkom správne, ale to ďalej) na spoločnosti s ručením obmedzeným, môžeme povedať, že toto sú firmy, resp. osoby, ktoré si reálne môžu robiť čo chcú. Ručia svojim základným imaním a keď je zle, vždy sa dajú poslať do konkurzu a majitelia pokračujú "čistučkí" v novej s.r.o.-čke.

Viete ako vnímame firmy?

Živnostník
Keď je niekto živnostník, dostane malé zákazky a menšie peniaze za tú istú prácu. Chápem to, veď máme nejako zakorenené, že živnostník, to je remeselník, ktorý je sám a teda je predpoklad, že keď ochorie alebo je na dovolenke, všetko ostatné musí počkať, teda aj naša zákazka. Zaujímavé je, že sú aj rôzne leasingové spoločnosti, ktoré sa so živnostníkom ani nebavia. Aj keď pravda je, že on chudák ručí celým svojím majetkom a teda je pre neho významnejší problém ako nemôže niečo posplácať. Je zasa na druhej strane jasné, že kde nič nie je ani smrť neberie...

Spoločnosť s ručením obmedzeným
Azda najpoužívanejšia forma, pokiaľ chceme robiť business naozaj, vážne a vo veľkom. Napriek tomu, že je to forma, ktorú využívam aj ja, je mi ľúto, že nemá trestnoprávnu zodpovednosť. Lebo potom zopár ľudí, ktorí stoja za zopár neustále meniacich sa s.r.o.-čiek v konkurzoch robia hanbu nám všetkým ostatným. Na rozdiel od živnostníka, ktorý na štart potrebuje "vreckové", s.r.o.-čka potrebuje minimálne 200 tisíc. Známa finta je, že si ich vložíte do pokladne a nie na účet, ale nebudem tu písať rady daňových poradcov {:o). Ďalšie náklady spojené so založením s.r.o. sú notári (ktorí majú prestrelenú cenu, ktorú si obhajujú tým, že to im určila komora ako minimálnu sadzbu), kolok na živnostenskom úrade a zápis do obchodného registra. No a potom špecialitka - hneď ako vás zapíšu do obchodného registra, príde vám zopár obálok, kde budú citovať rôzne zákony, podľa ktorých ste povinní im zaplatiť poplatok za zápis do nejakého iného registra. Keď som pred 4 rokmi zakladal s.r.o., boli to sumy okolo 2-3 tisíc. Pozor, to sú podvodníci, zahoďte to do koša, neplaťte to!!! Zväčša sú to firmy z Rakúzska.

Formy typu komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť mne nevedomému pripadajú dosť zbytočné a nie často využívané.

Zaujímavá forma je družstvo. Je to lacná forma, ktorá trošku pripomína akciovú spoločnosť. Tiež tu máme správnu radu, môžeme teda mať aj predsedu správnej rady, predsedu družstva a ja neviem aké funkcie. Ešte keď niekto nemá peniaze na akciovú spoločnosť a chce mať honosný titul, určite doporučujem družstvo. Ale družstvo má samozrejme aj iné prednosti, pozrite obchodný zákonník. Napr. že člen družstva môže mať iba 16 rokov a pod.

Akciová spoločnosť pôsobí na mňa osobne vznešene a ako skutočne veľká firma. Myslím si, že na rozdiel od s.r.o. nie je jednoduché ju založiť a že má také kontrolné mechanizmy, ktoré z nej robia dôveryhodnú inštitúciu. Už len ten milión na začiatok a minimálny počet ľudí, ktorý potrebuje podľa zákona. Ale možno sa mýlim. Ja poznám len také, ktorým verím. Teda, okrem bánk a poisťovní. Na tie budem hundrať možno niekedy, keď dopíšem túto sériu.

Neziskovka
Pracoval som v živote v dvoch neziskových organizáciach. Obe boli bohatšie ako akákoľvek iná firma, v ktorej som pôsobil. Super, neziskovka je proste super. Najhoršie je, že existujú aj také neziskovky, ktoré chcú niekomu pomôcť, tie doplácajú na takých, ako som ja, ktorí napíšu, že neziskovky sú bohaté. Ale skutočne zvažujem, že si založím neziskovku, myslite si o mne čo chcete...

Snáď vám týchto slov niečo povedalo, ale určite nenahradilo relevantné informácie zo živnostenského úradu. Takže doporučujem zaklopať na ich dvere.

Tretí krok: vytvorte si business plan

2007-10-10T09:16:00.000+02:00

Ano ano, slovenčinári by mi dali. Aký business plan? Veď máme krásne slovné spojenie "podnikateľský zámer"! Plne súhlasím a ospravedlňujem sa, ale priznám sa, že možno hlúpo a veľmi subjektívne, ale slovo "podnikateľský" znie vážne a skrýva sa za ním veľa odriekania, práce a niekde aj nejaké peniažky. Ale slovo "business", to je slovo, ktoré na mňa osobne pôsobí ako vidina odmeny za tú prácu, ktorú vytvorím.

Dnes si významne pomôžem článkami na www.startupnation.com, pretože chcem, aby ste pri čítaní tohto článku získali dostatok rád a informácií, nie iba môj názor.

Keďže začíname podnikať, nie je žiaden dôvod (okrem toho, že by sme sa chceli pochváliť svojim blízkym), aby sme vypracovali krásnu knižku v pozlátenej väzbe s názvom "Môj business plan". Skúsme si uvedomiť jedno: všetci v okolí sa tvária (a celkom oprávnene), že náš život patrí aj im. Že aj oni majú možnosť do neho niečo povedať a teda majú aj morálne právo rozhodovať ako budete podnikať. Do určitej miery s tým súhlasím, ale základ je, že nikto nespraví prácu za vás, aj keď bude s vami znášať všetky dobré či zlé časy, aj tak, vy ste ten(tá), kto to musí dokázať. Takže v prvej fáze, zoberte si papier a pero a začnite si písať iba pre seba. Ostatní majú čas.

Dobrá rada - nerobte žiadne takéto výstupy z nádeje, že prídete do banky a ujo bankár sa nadchne pre váš nápad a požičia vám peniaze na štart. Ak takú banku nájdete, dajte mi prosím vedieť, rád jej tu urobím reklamu. Ešte som o nej nepočul. Po dvoch rokoch úspešného podnikania (čo je minimálna požiadavka každej banky), potom máte čas kresliť grafy a robiť knižky pre bankárov.

Každé písanie business planu je zložené v princípe z troch častí:

zodpovedať si na základné otázky (nižšie)
určiť si kľúčové komponenty, body plánu
a samozrejme napísať ho

Otázky, ktoré by ste si mali zodpovedať vychádzajú z už spomínanej stránky a môžem povedať, že mi tiež pomáhajú pri úvahách.

1. Čo chcete robiť? Aký máte nápad?
Viete koľkokrát som sa pristihol pri sne, že som úspešný podnikateľ a v tom sne som nevedel, čo vlastne chcem robiť? Videl som len benefity, ktoré z toho budem mať. Uf, ale z čoho? Čo to vlastne chcem robiť? Ako sme si povedali v prvom kroku, pozrime sa hlavne na to, čo nás baví a v čom vidíme potenciál úspechu.
Pokiaľ si túto otázku nezodpoviete naozaj, budete sa iba trápiť a to poznači celé vaše podnikanie. Verte mi, viem, čo píšem. Keď som pred ôsmimi rokmi začal podnikať, bolo to presne o tom. Chcem robiť sofwarový vývoj. Čoho, pre koho, za čo, nič som netušil. Iba chcem a tak si založím živnosť. Dá sa to, preto som dnes tu, ale všetko trvá veľmi dlho, keď iba pozeráte na nápady a príležitosti, ktoré "chodia okolo" a hľadáte sa v nich.

2. Kde to chcete vykonávať svoj business?
Doma? Alebo budete mať prevádzku? Kanceláriu? V garáži? Je to na vás, ale pamätajte - určite budete na tom mieste tráviť veľa času. Chcete robiť niečo, čo vás bude napĺňať, čo budete robiť naozaj radi. Dobré je to robiť aj na mieste, ktoré máte radi! Samozrejme, je tu otázka dostupnosti pre zákazníkov. Keďže konkurencia je snáď vo všetkom, pravdepodobne sa nemôžete spoľahnúť, že aj napriek tomu, že zákazník ku vám pocestuje hodinu a po poľných cestičkách, že príde. Možno áno, ale iba ak mu neponúkne konkurent pohodlnejšiu alternatívu.
Ďalším aspektom je patriotizmus. Mnoho ľudí (keďže aj za firmami sú iba ľudia, nemusíme to členiť na firemných a tzv.retailových zákazníkov) preferuje spoluprácu s firmou, ktorá je v tom meste ako oni, alebo naopak - doma nie je nikto prorokom. Poznajte svojich budúcich zákazníkov a skúste sa prispôsobiť ich očakávaniam aj so svojim sídlom. Ale nie na svoj úkor! Nájdite výhodný kompromis.
Doma ušetríte náklady, zasa na druhej strane, pokiaľ budete v pravideľnom osobnom kontakte so zákazníkmi, bude to prekážka.

3. Aký spôsob podnikania je pre vás ten najlepší?
Ako sme si uviedli v kroku dva, spôsobov podnikania je skutočne dostatok. Treba si zvoliť ten vhodný práve pre vás. Pokiaľ ma baví práca s ľuďmi, online business ma nebude uspokojovať. Ak mám rád svoj kľud a nemám rád neustále cestovanie, nebudem dobrý obchodný zástupca. Napriek tomu, že otužovanie je zdravé, neskočím do studenej rieky. Nájdem si takú alternatívu, ktorá ma bude skutočne baviť.

4. V čom budem iný ako moji konkurenti? Prečo predám ja a nie ostatní?
Pokiaľ si vyberiete podnikanie, ktoré je vyslovene žiadané a dopyt výrazne prevyšuje ponuku, nemusíte byť iný. No, ale pokiaľ sa budete o zákazníka musieť pobiť s konkurenciou, potom je táto otázka skutočne na mieste. V čom teda budete iný(iná)?

5. Aký veľký je trh, ktorý chcem osloviť? Ako chcem byť veľký(á) ja?
Skúste si predstaviť svoj business dnes a za 5 rokov. Koľko chcem mať klientov? Koľko chcem mať zamestnancov? Je jasné, že tých zamestnancov musí niekto zaplatiť? Ten niekto, sú vaši klienti, nie vy! Áno, ich mzda ide cez váš účet, ale ten účet musia naplniť spokojní zákazníci. Bude ich dosť? Ak budem pracovať sám, koľko práce som schopný vykonať? Jedna vec je, že nutne potrebujete mať zákazníkov. Druhá vec, že ak ich budete mať toľko, že ich dopyt nebudete schopný(á) pokryť, môže to byť hrozbou pre váš budúci úspech.

6. Akú úlohu chcete zohrať vo svojom podnikaní?
Poznám majiteľom firiem, ktorí nie sú riaditeľmi. Prečo aj? Veď je to môj business, ide o to, že pokiaľ je niekto lepší ako ja, prečo by nemohol byť vyššie v mojej firme ako ja? Veď ja som ten, ktorý v konečnom dôsledku zarobí na jeho šikovnosti. Chyba mnohých podnikateľov je ich malosť. Nebuďte malí, buďte "great"! Pokiaľ sa cítite dobre v riadiacej pozícii, buďte v nej. Pokiaľ ale máte radšej napr. ťukanie do klávesnice, v poriadku, nechajte operatívne riadenie na niekoho iného a venujte sa tomu, čo skutočne chcete robiť. Veď preto ste si firmu predsa založili.
Úmyselne som napísal operatívne riadenie, pretože si myslím, že aj napriek tomu, že by bol riaditeľ váš zamestnanec a nie priamo vy, strategické rozhodnutia by som si z rúk úplne nepustil...

7. S kým chcete spolupracovať? Kto by mali byť vaši zamestnanci?
Veľmi ťažká otázka. Práca s ľudmi je jedna z najťahších a zároveň najkrajších. Nie je jednoduché vybrať si správnych ľudí. Osobne som zástancom toho, aby vaši spolupracovníci neboli vaši rodinní príslušníci. Poznám množstvo prípadov, kedy to nedopadlo dobre. A taktiež poznám prípady, kedy sa jeden partner zaľúbil do manželky druhého partnera... Pozor, dôležitý fakt! Slovo partner. Nemusíte za každú cenu začať svoj business sám(sama). Prináša to veľa pozitív, ale aj rizík. Na túto tému sa ešte pobavíme v niektorom z budúcich príspevkov.

8. Ako budú zákazníci od vás nakupovať, koľko a ako budú platiť?
Zákazníci by mali nakupovať, inak by vaše podnikanie nemalo zmysel. Ale ako? Dostanú tovar dobpredu a potom budú platiť? Najskôr zaplatia? Budú chcieť najskôr zaplatiť? Prídu si pre tovar, alebo im ho doručíte? Koľko ich bude stáť doprava? Samozrejme, ak budete robiť službu typu kaderníctvo, asi budú musieť prísť, ale pokiaľ budete predávať napr. software, potom sa s nimi ani nemusíte stretnúť. Na tieto otázky si musíte zodpovedať sami.

9. Z čoho to všetko prefinancujete?
Pripadá vám táto otázka neskoro? Nie, vôbec nie je na mieste sa ju pýtať skôr. Vaše odpovede na predchádzajúce otázky vám určite upresnili, čo vlastne potrebujete a z toho vyplýva, koľko potrebujete zdrojov, aby ste to zvládli. To, že nebudete mať pravdepodobne dostatok vlastného kapitálu je normálne a očakávateľné. Treba si položiť otázku: odkiaľ potrebný kapitál zohnať a hlavne z čoho to vrátim? Prvú otázku si zodpovie každý, druhú málokto...

10. Aké sú kľúčové mílniky vášho zámeru?
Prvých 1000 zákazníkov, prvý milión? Dokedy to chcete dosiahnuť? Ako to chcete dosiahnuť? Stanovte si ich tak, aby bolo možné ich dosiahnuť, ale nie jednoducho. Aby to bola skutočná výzva, ktorú zvládnete!

Takýchto 10 bodov keď zapracujete do vášho business plánu, ste pripravený(á) na ďalší krok.

Druhý krok: vyberte si spôsob podnikania

2007-10-09T09:16:00.000+02:00

Ak ste sa úspešne prehrýzli prvým krokom, to najhoršie už máte za sebou. Nie je jednoduché reálne sa pozrieť na svoj život a povedať si, ako chcem aby vyzeral keď budem podnikať zo 10 rokov.

Ale dnes tu máme novú tému. Ideme spolu pouvažovať nad spôsobom podnikania. Hlavná myšlienka vždy znie: "vyberte si takú formu, ktorá vám najlepšie sedí"! Áno, všetci vieme, že do práce sa chodí na 8 a viac hodín denne na jedno miesto - do kancelárie alebo do haly, von, ... jednoducho pracovisko. Všetci vieme, že pracovná doba začína o určitej hodine a o určitej hodine končí. Tá druhá je fajn, aspoň sa máme na čo tešiť. Teda, takto nás to naučili naši predkovia.

No, lenže veľa sa zmenilo. Už neexistujú iba klasické formy, ktoré sú bežné pre zamestnanca, sú aj iné. Vtipné je, že ja napriek tomu, že poznám aj iné formy zamestnania alebo podnikania som sa vybral cestou každodenného chodenia do práce na ôsmu. Je to asi aj vzhľadom na moje okolie. Ale upozorňujem vás, je to iba váš život a vaše vlastné rozhodnutie, ako ho chcete prežiť. Kľudne si vyberte zo známych možností tú najvhodnejšiu pre vás.

Podnikateľ zamestnanec. Väčšina. Asi preto, že je to zvyk. Veď kto nechodí do práce každý deň na 8 hodín, niečo nie je v poriadku. Ale zasa výhodou je, že to vytvára určitý stereotyp, ktorý keď ho vnímate pozitívne vám rozdelí pracovný a súkromný život - pozor, toto je najväčší problém podnikania!!!

Remeselník. Čo si vyrobím, to si predám. Zvyčajne to vyžaduje množstvo práce nie vždy za primeranú odmenu. Avšak, dobrý remeselník má cenu zlata a väčšinou sú si toho vedomí.

Práca z domu. Celkom zaujímavá forma, ale tu práve hrozí, že budete v práci neustále. Na druhej strane, je vhodná pre ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom zviazaní s domovom, napr. mamičky na materskej dovolenke a pod.

Outsourcing, freelancing. Pokiaľ ste odborník v určitej oblasti, ale nie ste typ, ktorý chce "sedieť stále na jednej stoličke", alebo sa jednoducho neviete alebo nechcete venovať predaju. Dohodnete si rozsah práce, ktorú vykonáte pre zákazníka, dokončíte ju a odchádzate. Veľmi výhodná forma pre zákazníka a v budúcnosti bude ešte viac vyhľadávaná ako dnes.

Franchising. Napr. známy McDonald a pod. Vyberiete si značku, ktorú chcete predstavovať, podpíšete zmluvu s firmou a otvoríte si obchod, ktorý bude niesť rovnaké črty, ako všetky ostatné pod touto značkou. Získate tým veľa. Nemusíte si budovať značku, už je vybudovaná a zákazníkov môžete mať od prvého dňa. Aj náklady na reklamu sa rozkladajú medzi všetkých, ktorí sú na rovnakej úrovni ako vy. Tento spôsob je na úvodnú investíciu zvyčajne náročnejší, ale efekt môže byť vyšší a rýchlejší.

Multi-level marketing. Osobne sa občas bojím, aby táto forma neskĺzla do pyramídy. Ale je to spôsob podnikania, kde si vyberiete produkt, ktorý predávate ale predovšetkým, kde si vytvoríte skupinu ľudí, ktorá tento produkt (alebo službu) bude predávať a vy budete profitovať z ich obchodného úspechu. Výborný spôsob podnikania, pokiaľ sa vám podarí vytvoriť si dobrú a rozsiahlu skupinu pod sebou. Pokiaľ ste ale na konci vetvy, pripomína to skôr trápenie.

Affiliate programy. Podpora predaja niekoho, kto zabezpečí všetky služby spojené s predajom. Vy ste sprostredkovateľ medzi skutočným predajcom a zákazníkom. Za toto sprostredkovanie dostávate odmenu. Je to obľúbená forma podnikania na internete ale aj v reálnom "kamennom" svete.

Investor. Podnikanie, ktoré vyžaduje veľa znalostí a neustálu potrebu kvalitných informácií. Veľmi zaujímavá práca, ale pozor, nie je určená pre každého, napriek tomu, že investičné skupiny a burzy to tak propagujú. Pokiaľ sa ale chcete venovať tejto oblasti a budete úspešní, pochybujem, že niektorá iná oblasť vám dokáže zarobiť porovnateľné množstvo financií.

Možností, resp. spôsobov podnikania je oveľa viac, ale tieto mi pripadali najbežnejšie. Dúfam, že vám pomohli pri výbere.

Prvý krok: zostavte si plán svojho vlastného života

2007-10-04T12:30:00.000+02:00

Takže ideme na to. Chceme začať úspešne podnikať a máme dosť entuziazmu a nápadov a všetkého, čo si myslíme, že potebujeme na začiatok. Supeeeeer!

Na pár sekúnd sa ale skúsme spolu ešte zastaviť práve pri prvom a zároveň asi najdôležitejšom bode. Skúsme si stanoviť svoje životné priority a čo vlastne všetko od života chceme. Lebo naše podnikanie by nám malo robiť radosť a napĺňať životné ciele, nie? Takže na začiatok samozrejme musíme vedieť, aké sú to tie ciele.

Nemá žiaden zmysel definoavať si ciele typu, chcem za pol roka vymaľovať obyvačku a budúcu stredu ísť s kamošmi do baru. Takto som to nemyslel a vôbec nepochybujem o tom, že takto to ani nikto nepochopil. Stanovme si ozajstné ciele, niečo, čo chceme dosiahnuť a povedzme si aj kedy to asi chceme dosiahnuť.

Chcem si kúpiť nové auto. Kedy? Zajtra? O 10 rokov? Celkom dôležitá odpoveď, že.

Koľko času chcem venovať práci? Chcem v nej sedieť každý deň do deviatej, chcem v nej byť aj cez víkendy, alebo naopak, chcem sa prioritne venovať rodine a nechcem pracovať viac ako 4 hodiny denne. Všetko je ok, neverte príručkam, ktoré tvrdia, že keď začnete podnikať, tak budete najbližší rok žiť len v práci. Môžete, ale nemusíte. Je to o tom, čo si stanovíte. Je pravdepodobné, že keď budete pracovať málo, váš progres nebude taký, ako keby ste pracovali oveľa viac.

Dobre, ideme si odpovedať na otázky. Tieto som si vymyslel pre seba, kľudne si dajte iné ak chcete.

Kým chcem v budúcnosti byť?
Aký životný štandard chcem mať o rok, aký o 3 roky a aký o 10 rokov?
Aké investície chcem vykonať v súkromnom živote? Napr. kúpiť byt, nové auto, chcem každý rok ísť na dovolenku, ...
Som typ, ktorý má rád okolo seba ľudí? Viem si predstaviť, že budem nejakých ľudí riadiť?
Koľko času chcem venovať práci a koľko svojej rodine?
Mám okrem rodiny a práce aj nejaké iné záľuby? Koľko času chcem venovať im?
Baví ma cestovanie? Nemám problém sadnúť do auta a riešiť obchody ďalej od svojho bydliska?
Čo ma baví, čomu by som sa chcel venovať?
Čo ma naopak totálne nebaví, čo nechcem robiť?
V čom som naozaj dobrý, mám v tom dostatok skúseností, ktoré budem môcť využiť?

Určite je lepšie sa venovať niečomu, čo nás naozaj baví, pri čom sa cítime "vo svojej koži" ako niečomu, čo na prvý pohľad vyzerá ako super príležitosť zbohatnúť. Nie všetci môžeme, chceme a vieme robiť všetko.
Robme hlavne to, čo robíme s radosťou!

Odpovede na otázky sú iba pre vás, tiež sa mi nechce sa deliť s mojimi odpoveďami so svetom. Ale základ: ak chcem robiť 4 hodiny denne a chcem ísť každý rok na dovolenku a každý tretí si kúpiť nové auto, ak predám každú svoju hodinu (čo gratulujem) a to pri 30 tisícoch mesačne na život, musím zarobiť minimálne 620,- Sk na hodinu a to som nepočítal s daňami, odvodmi a pod.

Toto ale nie je nereálny sen. Poďme ho spolu prežiť v ďalších častiach tohto miniseriálu.

10 krokov pre štart vlastného podnikania

2007-10-02T11:21:00.000+02:00

Dneska sa budem vo svojom príspevku motivovať stránkou www.startupnation.com. Táto organizácia mi svojimi radami pomáha nastaviť úvodné parametre môjho nového podnikania webového obchodníka. Postupne si v príspevkoch preberieme všetky kroky a napíšem svoje vlastné riešenia jednotlivých krokov, dneska si ale dáme začiatok - niečo na rozohriatie.

1. Zostavte si plán svojho vlastného života
Zaujímavé, čo to má s businessom? Najviac zo všetkého a preto je to na prvom mieste. Skutočne si treba najskôr povedať, čo by som od života chcel a až potom môžem rozmýšľať ako to dosiahnem.
Keď píšem týchto pár riadkov, spomenul som si na jednu časť básnikov - prvá dovolenka, auto, prvé dieťa,... Zábavné je, že niečo podobné od nás chce práve tento bod. Stanovme si tzv. milestony, t.j. body, ku ktorým sa chceme dostať.

2. Vyberte si spôsob podnikania
Svet už dnes nie je iba o tom, že si vyrobím produkt a predám ho za peniaze. Dokonca ani o tom, že niekto vyrobí produkt a ja ho predám zákazníkovi. Možností podnikania je oveľa viac. Aj keď, "pod lupou" je to vždy iba jedna z týchto dvoch možností. Takže, čo všetko môžeme? Napr. affiliate programy, franchising, multi-level marketing, outsourcing, ... Preberieme si ich v samostatnom príspevku.
Hlavne vedzme, že základným cieľom podnikania je zisk. Sám mám s touto vetou dosť problém, pretože sebarealizácia je mnohokrát silnejší hnací motor.

3. Vytvorte si business plan
Hrooozne ťažká vec. Kto to mal v škole, vie, že to je otázka dlhých zimných večerov a píše sa to iba preto, aby to niekomu inému povedalo, čo vlastne chcem.
Tak, o tomto vôbec nehovorím. Zabudnite na ostatných, teraz ide o vás a o váš plán, čo chcete podnikaním dosiahnuť. Takže jedna strana s jasným smerom - kde som, čo chcem, ako to chcem vykonať, komu to chcem predať, čo z toho vlastne budem mať. Ak vás bavia obrázky a grafy, skúste si nakresliť ako váš business porastie! Hlavne, to celé robte pre seba a naozaj! Podnikateľské zámery pre banky, na tie ešte máte času dosť, aj tak vám prvé dva roky nikto nedá ani korunu.

4. Zvoľte si vhodnú formu
Idete do podnikania sám(sama)? Alebo viacerí? Čo všetko chcete robiť a aké zisky, náklady, či riziká očakávate? Vieme, že máme dve základné formy - fyzická a právnická osoba. Vedzte, že už len mentalita zákazníkov vám nedovolí ako fyzickej osobe robiť veľký business, ale zasa právnická osoba je neporovnateľne nákladnejšia na založenie a hlavne na prevádzku.

5. Vytvorte si kľúčové aktíva
Prvá vec. Aktívum je aj názov vašej firmy. Volať sa iw348 je super, ale fakt sa z toho ťažko potencionálny zákazník dozvie, čo chcem robiť.
Do tejto sekcie taktiež patria patenty, ochranné známky, autorské práva, web doména, logo, proste náš morálny obchodný potenciál.

6. Kto a ako to zaplatí?
Áno, začiatok podnikania je veľmi nákladná vec. Treba si veľmi dobre zodpovedať otázku koľko financií potrebujeme. Ak máme málo, ide to celé "ako v lete na saniach" alebo vôbec. Zasa na druhej strane, ak ich máme veľa a vlastne nevieme čo s nimi, môže nás to položiť ešte skôr. Otázka je samozrejme aj to, odkiaľ chceme na svoj zámer zohnať peniaze. Najhoršia alternatíva zo všetkých je požičať si viac ako potrebujem. O tom by vám vedel rozprávať jeden môj kamarát, ktorému sa tým rozplynuli všetky podnikateľské sny a je rád, že pomaly spláca dlhy zo svojej zamestnaneckej výplaty.

7. Zorganizujte si svoje podnikanie
Keby sa podnikateľ mohol venovať iba svojej zárobkovej činnosti, bolo by to úžasné. Ale realita je taká, že sa jej môže venovať menej ako polovicu času, niekedy mám pociť, že iba pár percent. Máme tu veľa iných povinností, napr.: účtovníctvo, poistenie, banky, informačné technológie, cestovanie, prevádzkové priestory, ...

8. Nájdime si vhodných ľudí
Táto téma je jedna z najťahších a zastrájam sa venovať jej dosť veľa času. Totiž, je veľký problém povedať si, kedy už potrebujem pomoc a kedy ešte zvládam prácu v súčasnom zložení. Taktiež správne riadenie ľudí je jednou z najkrajších a zároveň najproblémovejších častí podnikania.

9. Vytvorte si značku
Minule som bol v Trnave v potravinách a keď som si išiel kúpiť párky. Mali tam také obyčajné a potom jedny skutočne krásne. Práve tie kupovali všetci ľudia z dlhej rady, ktorú som si musel odstáť. Pyšná predavačka mi hovorí: "to sú od Gašparíka". Tak, toto je značka. Pracujte na tom, aby boli ľudia pyšní, že majú váš tovar alebo službu. Lokálne značky majú tiež svoju ohromnú silu, nemusíte byť hneď Adidas alebo Nike.

10. Nájdite si svoje miesto na trhu
Sem patrí hlavne slogan "poznaj svojho zákazníka". Ale dodám ešte druhý - dovoľ zákazníkovi spoznať ťa. Našťastie, každá spoločnosť sa vyvíja a preto je neustále priestor na trhu, ktorý môžete zaplniť práve vy. Taktiež sa môže stať, že vás niekto vytlačí len preto, že ste sa viac zamerali na svoj produkt ako na zákazníka. Je to ako v súkromnom živote. Aký partner je pre vás cennejší? Ten, ktorý sa snaží vyzerať úžasne, aby ste sa s ním vedeli pochváliť alebo ten, ktorý sa snaží, aby ste sa vy cítili príjemne?

Ak vám niekto povie, že business nie je osobný, je na vás, čo táto veta s vami spraví. Poznám veľa malomeštiakov a naškrobených pseudomanažérov a obchodníkov, ktorí vám toto povedia. Pre mňa osobne je business veľmi osobný. Ako môžem neosobne robiť niečo 8 a viac hodín denne? V čom nie je duša, to je odsúdené na zánik....

Toľko dnes, postupne by som chcel rozobrať jednotlivé body a pokúsim sa do nich vniesť aj svoj vlastný plán, podľa ktorého sa budem držať pri rozbiehaní nového podnikania.

Nenechám sa zabiť informáciami!

2007-10-01T09:22:00.000+02:00

Viete ako to je. Pokiaľ sa chcem aspoň trošku zodpovedne rozhodnúť čo je správne a čo menej, mal by som mať nejaké informácie. Napríklad pre podnikanie je výborná informácia vedieť, že v Austrálii je veľmi teplo a moc sa tam nepolyžujú. Alebo že keď v Afrike nemajú moc vody, so šušeným mliekom sa môžu akurát tak obhadzovať. Blogovanie je niečo, čo umožňuje ľudom písať svoje názory, ale najlepšie zarábajúci blogger v CZ zarobí mesačne na dobrú večeru s flašou vína.

Aký význam majú pre nás informácie, ktoré sú nám podsúvané? Resp. skutočne je pravda, čo vnímame, čomu veríme a čo je také logické? Minule som pozeral dokument o slovákoch žijúcich v Austrálii a sranda bola, že tam mali obchod s lyžami, skateboardami a inými lyžiarskymi "pomôckami". A normálne im to fungovalo. Nemali veľa konkurencie, čo je ďalšia výhoda {:o).

Prečo niekto na blogu zarobí na jednu večeru mesačne? Čítam teraz veľmi zaujímajú knihu: The new rules of marketing and PR. Meno autora doplním neskôr, zabudol som a nemám ju práve pri sebe. Píše tam, že blogovanie je jedným z najmoderneších a najefektívnejších nástrojov marketingovej komunikácie vôbec. Tak čo ja viem, ako môže niekto, kto má v rukách úžasný marketingový nástroj zarobiť na jednu večeru. Ale ja o tom nič neviem, začal som písať blog minulý týždeň, mudrovať budem neskôr.

Keď som bol malý programátor (na konci základnej školy), mal som ZX Spectrum. Mojim idolom bol pán Slavomír Lábsky, ktorého si inak do dnešného dňa vážim, aj keď naživo som sa s ním nikdy nestretol. Napísal som mu list, ako píšu fanúšikovia svojmu idolovi a on mi poslal rozsiahly list plný dobrých rád pre začiatočníka, výpisov kódov a aj kazetu s jeho programami. To sa len tak nevidí. Raz som s ním čítal rozhovor a na otázku, ako je možné, že robí demá, ktoré nedokáže nikto iný odpovedal, že on na rozdiel od ostatných nevedel, že sa to nedá.

...jeho informácie nezabili. Tiež sa nedám zabiť tým, čo je všeobecne známe a jasné, verím, že ani vy ostatní. Kľudne blogujme, otvárajme si snehové obchody v Austrálii, predávajme mlieko v prášku do Afriky. No a čo!

Nechcem tým povedať, že nepočúvajme. Nie, informácie sú dôležité pre každé rozhodnutie. Chcem povedať len to, že vytvoriť si vlastný názor napríklad na základe vlastnej skúsenosti je možno bolestnejšie, ale zvyčajne obohacujúcejšie a určite pravdivejšie ako informácie, ktoré nám tlačí do zmyslov internet, rádio, TV, či kamoši v krčme.

A chcem a chcem a chcem...byť internetový podnikateľ

2007-09-27T09:27:00.000+02:00

Napísal som dlhý článok a hneď som ho vymazal. Prečo? Lebo som si na jeho konci uvedomil, že som na jeho začiatku. A možno bude lepšie začať pred začiatkom, aby ten začiatok mal zmysel.

Mojim cieľom je vytvoriť blog na tému informačných technológií v biznise. Nechcem a nebudem sa tu rozplývať nad novými metódami alebo jazykmi a podobne. To je iba prostriedok na disiahnutie úspechu. Chcem začať skutočne podnikať v elektronickom svete.

Mám určité skúsenosti s IT a samozrejme IT managementom, keďže mám za sebou 8 rokov podnikania v tejto oblasti. Ale nová výzva, rozbehnúť skutočné podnikanie čisto na webe, to je niečo, s čím sa budem snažiť sa zaoberať oveľa dlhšiu dobu. Bude mi cťou, ak pri tom budete "stáť" pri mne.

Čo vás na mojom blogu bude čakať? Chcem rozbehnúť postupne 4-5 webových portálov z rôznych oblastí. Postupne budem písať všetky kroky, ktoré som vykonal pre ich úspech. Dúfam, že vy budete konfrontovať moje postupy a názory a spolu pripravíme "univerzálny" návod pre úspech elektronického obchodníka.